Pojem „emocionálna inteligencia“ použili po prvýkrát v roku 1990 psychológovia Salovey z Harvardovej univerzity a John Mayer z New Hampshirskej univerzity (Shapiro, s. 14). Tento pojem použili pre opis emocionálnych vlastností, ku ktorým zahrňujú:
§empatiu
§vyjadrovanie a chápanie pocitov
§ovládanie nálady
§nezávislosť
§prispôsobivosť
§obľúbenosť
§schopnosť riešenia medziľudských vzťahov
§vytrvalosť
§priateľskosť
§láskavosť
§úctu

„Všeobecný inteligenčný faktor“, ktorému hovoríme IQ, sa považuje za veľmi stabilný po dosiahnutí šiesteho roku života dieťaťa (Shapiro, s. 16).
Emocionálna inteligencia, označovaná ako EQ, bola po prvykrát definovaná ako „súčasť sociálnej inteligencie, ktorá zahrňuje schopnosť sledovať vlastné aj cudzie pocity a emócie, rozlišovať ich a využívať tieto informácie vo svojom myslení a konaní.“
Jedným zo základných rozdielov IQ a EQ je ten, že EQ nemožno chápať ako merateľnú veličinu. Nemôžeme ľahko merať väčšinu osobnostných a sociálnych črt, ako je láskavosť, sebavedomie alebo úcta k druhým, ale môžeme ich v deťoch rozpoznať a uznať, že sú dôležité.

„... neexistuje žiadny písomný test, ktorý by určoval výšku emocionálnej inteligencie“ (Goleman, s. 52).

Vedci sa zhodujú, že emócia a cit sú svojím spôsobom inteligenciou, pretože spĺňajú jej základné kritériá, ktoré uvádza aj John Mayer:
1. môže byť rozdelená na niekoľko mentálnych schopností;
2. schopnosti vychádzajúce z inteligencie musia byť vo vzájomnom vzťahu a musia byť vzájomne previazané – teda „stáť a padať“ ako celok;
3. schopnosti musia mať významnú náväznosť na tradičnú inteligenciu;
4. schopnosti dané inteligenciou by sa mali „rozvíjať vekom a skúsenosťami“.

Emocionálna inteligencia je schopnosť poznať a ovládať vlastné emócie aj emócie ostatných ľudí. Od tejto schopnosti závisí, do akej miery sa jedinec presadí so svojimi schopnosťami a zručnosťami v určitom sociálnom prostredí. Zahŕňa také kvality ako je chápanie vlastných citov, schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a riadiť city tak, aby sa zlepšila kvalita života. Na rozdiel od IQ teda môžeme u EQ s istotou povedať, že je základom úspešnosti a spokojnosti človeka v jeho živote. Okrem schopností, ktoré sú určené IQ (rozmýšľať, skúšať, rozhodovať sa na základe logiky – na všetko potrebujeme pokoj a čas, ktorý v dnešnej dobe často nemáme), potrebujeme pre každodenné bytie aj tie, ktoré spadajú pod emocionálnu inteligenciu (v zásade bleskové, a preto aj nepresné rozhodnutia, ktoré sa nám však zdajú absolútne správne).

Čiastkové schopnosti EQ

Podľa Saloveya a Mayera (Goleman, s. 50-51) tvorí EQ päť čiastkových schopností, ktoré možno naučiť a rozvíjať:
1. Schopnosť poznať vlastné city
Sebauvedomovanie – vedomé rozpoznanie citu v okamihu jeho vzniku – je jedným zo základných kameňov EQ. Pokiaľ nie sme schopní uvedomiť si naše skutočné pocity, stávame sa voči nim bezbranní. Ľudia, ktorí si sú istí svojimi pocitmi, sa dokážu vo svojich životoch lepšie rozhodovať. Len ten, kto vie prečo cíti tak, ako cíti, vie uvedomene zaobchádzať so svojimi citmi, vie ich merať a usporiadať.
2. Schopnosť ovládať vlastné city
Ide o schopnosť adekvátne pracovať, narábať so svojimi citmi tak, aby zodpovedali situácii, čo plynie zo sebauvedomenia. Ľudia, ktorí majú túto schopnosť málo rozvinutú, sa neustále stretávajú s potlačujúcimi pocitmi; zato tí, ktorí v nej vynikajú, sa dokážu zo životných šokov a sklamaní zotaviť rýchlejšie.