3. Schopnosť sám seba motivovať - schopnosť sebamotivácie
Zapojenie emócií do nášho snaženia je nevyhnutné už preto, že inak by sme neboli schopní dlhodobo sa sústrediť, stratili by sme motiváciu. Emocionálne sebaovládanie – odkladanie odmeny alebo uspokojenia a tiež potláčanie zbrklosti – je základom akéhokoľvek úspechu. Skutočný výkon a úspech nášho konania závisí i od tejto schopnosti. Ľudia, ktorí túto schopnosť majú, sú produktívnejší a výkonnejší skoro vo všetkom, do čoho sa pustia.
4. Vnímavosť k emóciám druhých ľudí – schopnosť empatie
Empatia je základnou „ľudskou kvalitou“. Vcítiť sa do druhého človeka si vyžaduje byť prístupný citom, sústredene počúvať a zachytiť i nevyslovené myšlienky a city. Táto vlastnosť sa
s rastúcim emocionálnym sebauvedomovaním prehlbuje. Môže pozitívne ovplyvniť i akademický úspech: deti, ktoré si vedia dobre vysvetľovať nonverbálne signály, sú v škole v priemere lepšie ako deti s rovnako vysokým IQ, ale s menšou schopnosťou empatie.
5. Schopnosť vytvárať dobré medziľudské vzťahy
Táto schopnosť je založená na rozvíjaní a uplatňovaní empatie. Ľudia s touto schopnosťou dokážu bez problémov nadväzovať vzťahy, obratne rozoznávajú reakcie a pocity druhých... v ich blízkosti sa ostatní cítia príjemne.

„EQ v takomto chápaní však nemožno považovať a stotožňovať s horou dobra. EQ v styku s ľuďmi neznamená len „byť milý“. V istých momentoch sa jej uplatnenie môže prejaviť ako skôr „nebyť milý“... Ide skôr o sebaovládanie, o zvládnutie vlastných pocitov, ktoré treba vhodne a efektívne usmerniť v prospech spolupráce s ostatnými...“ (Dargová, s. 43).

Štruktúra kvalít EQ

Goleman (in: Dargová, s. 44-45) vypracoval nasledujúcu štruktúru kvalít emocionálnej inteligencie:
KOMPETENCIE VZŤAHUJÚCE SA K VLASTNEJ OSOBE

1. Sebauvedomenie alebo schopnosť orientovať sa vo vlastných duševných pochodoch a stavoch, istota preferencií, znalosť vlastných možností, schopnosť využiť intuíciu;
a)Emocionálne sebauvedomenie: cit pre vlastné emócie, objektívne hodnotenie ich následku.
b)Reálne sebahodnotenie: uvedomenie si vlastných plusov a mínusov, znalosť svojich hraníc.
c)Sebadôvera: vedomie vlastnej ceny, možností a schopností.

2. Sebaovládanie alebo schopnosť zvládať okamžité impulzy a emócie;
a)Spoľahlivosť: schopnosť dodržiavania základných pravidiel slušnosti a zmysel pre fair play.
b)Svedomitosť: schopnosť niesť zodpovednosť za vlastné správanie aj za pracovný výkon.
c)Prispôsobivosť: schopnosť prispôsobovať sa zmenám.
d)Schopnosť inovácie: dobre prijímať nové nápady, prípadne sám s novými nápadmi, postupmi, prístupmi, informáciami prichádzať.

3. Motivácia k vyšším cieľom alebo emocionálna tendencia priamo vedúca k vzostupe alebo prinajmenšom uľahčujúca;
a)Ctižiadostivosť: snaha o zlepšenie vlastnej práce, perfekcionizmus.
b)Lojalita: stotožniť sa so zámermi a cieľmi skupiny či organizácie.
c)Iniciatíva: schopnosť pohotovo sa chopiť príležitostí.
d)Optimizmus: vytrvalosť na ceste k cieľu, ochota prekonávať prekážky, schopnosť odložiť uspokojenie na neskoršiu dobu.

KOMPETENCIE V OBLASTI MEDZIĽUDSKÝCH VZŤAHOV
(schopnosť správne sa v nich orientovať)

1. Empatia alebo uvedomenie si pocitov, potrieb a záujmov ostatných ľudí;
a)Pochopenie: schopnosť správneho odhadu pocitov a tendencií ostatných a schopnosť i ochota k nim prihliadať, aktívne ich ovplyvňovať.
b)Schopnosť stimulovať osobnostný rast ostatných: schopnosť vycítiť, kedy je potrebné povzbudenie či podpora pre rozvinutie ich schopností.
c)Orientácia na ľudí: schopnosť predvídať a správne rozpoznať ich potreby, snaha ich uspokojiť.
d)Snaha o rozvíjanie a využitie diverzity: lepšie uplatnenie v požadovanom smere za pomoci využitia rozdielnosti medzi ľuďmi
e)Cit pre „politiku“ organizácie, sledovanie tendencií: schopnosť správne sa orientovať v protichodných emocionálnych prúdoch vnútri skupiny či organizácie, cit pre premenlivosť mocenských vzťahov.

2. Obratnosť v spoločenskom styku alebo flexibilita, schopnosť docieliť žiadúce reakcie zo strany ostatných;
a)Schopnosť ovplyvňovať: voľba správnej taktiky pre získanie súhlasu.
b)Schopnosť komunikácie: vysielanie jasných a presvedčivých signálov.
c)Vodcovská schopnosť: schopnosť nadchnúť ostatných pre nejaký cieľ, vedieť postaviť sa do čela a viesť skupiny.
d)Ochota k zmenám: podnecovať či organizovať prospešné zmeny na pracovisku.
e)Schopnosť vytvárať väzby: podpora užitočných vzájomných vzťahov v skupine, schopnosť prispieť k jej stmeleniu.
f)Schopnosť spolupracovať: spolu s ostatnými smerovať k vytýčenému cieľu.
g)Schopnosť tímovej práce: prehlbovať tímovú spoluprácu, kultivovať spoločné zameranie.
Nikto nemôže presne povedať, do akej miery tieto kvality určujú náš život, zaručujú úspech v našom živote. Vyvíjajú sa však dlhodobo, sú naučiteľné: tým sa črtá škole a pedagógom nová úloha – naučiť deti chápať a zdieľať svoje emócie, a otvára príležitosť nadviazať tam, kde príroda a rodina skončila, a tým zväčšiť šance dieťaťa v živote na úspech.