Emocionálna inteligencia

Pojem „emocionálna inteligencia“ použili po prvýkrát v roku 1990 psychológovia Salovey z Harvardovej univerzity a John Mayer z New Hampshirskej univerzity (Shapiro, s. 14). Tento pojem použili pre opis emocionálnych vlastností, ku ktorým zahrňujú:
§empatiu
§vyjadrovanie a chápanie pocitov
§ovládanie nálady
§nezávislosť
§prispôsobivosť
§obľúbenosť
§schopnosť riešenia medziľudských vzťahov
§vytrvalosť
§priateľskosť
§láskavosť
§úctu

„Všeobecný inteligenčný faktor“, ktorému hovoríme IQ, sa považuje za veľmi stabilný po dosiahnutí šiesteho roku života dieťaťa (Shapiro, s. 16).
Emocionálna inteligencia, označovaná ako EQ, bola po prvykrát definovaná ako „súčasť sociálnej inteligencie, ktorá zahrňuje schopnosť sledovať vlastné aj cudzie pocity a emócie, rozlišovať ich a využívať tieto informácie vo svojom myslení a konaní.“
Jedným zo základných rozdielov IQ a EQ je ten, že EQ nemožno chápať ako merateľnú veličinu. Nemôžeme ľahko merať väčšinu osobnostných a sociálnych črt, ako je láskavosť, sebavedomie alebo úcta k druhým, ale môžeme ich v deťoch rozpoznať a uznať, že sú dôležité.

„... neexistuje žiadny písomný test, ktorý by určoval výšku emocionálnej inteligencie“ (Goleman, s. 52).

Vedci sa zhodujú, že emócia a cit sú svojím spôsobom inteligenciou, pretože spĺňajú jej základné kritériá, ktoré uvádza aj John Mayer:
1. môže byť rozdelená na niekoľko mentálnych schopností;
2. schopnosti vychádzajúce z inteligencie musia byť vo vzájomnom vzťahu a musia byť vzájomne previazané – teda „stáť a padať“ ako celok;
3. schopnosti musia mať významnú náväznosť na tradičnú inteligenciu;
4. schopnosti dané inteligenciou by sa mali „rozvíjať vekom a skúsenosťami“.

Emocionálna inteligencia je schopnosť poznať a ovládať vlastné emócie aj emócie ostatných ľudí. Od tejto schopnosti závisí, do akej miery sa jedinec presadí so svojimi schopnosťami a zručnosťami v určitom sociálnom prostredí. Zahŕňa také kvality ako je chápanie vlastných citov, schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a riadiť city tak, aby sa zlepšila kvalita života. Na rozdiel od IQ teda môžeme u EQ s istotou povedať, že je základom úspešnosti a spokojnosti človeka v jeho živote. Okrem schopností, ktoré sú určené IQ (rozmýšľať, skúšať, rozhodovať sa na základe logiky – na všetko potrebujeme pokoj a čas, ktorý v dnešnej dobe často nemáme), potrebujeme pre každodenné bytie aj tie, ktoré spadajú pod emocionálnu inteligenciu (v zásade bleskové, a preto aj nepresné rozhodnutia, ktoré sa nám však zdajú absolútne správne).

Čiastkové schopnosti EQ

Podľa Saloveya a Mayera (Goleman, s. 50-51) tvorí EQ päť čiastkových schopností, ktoré možno naučiť a rozvíjať:
1. Schopnosť poznať vlastné city
Sebauvedomovanie – vedomé rozpoznanie citu v okamihu jeho vzniku – je jedným zo základných kameňov EQ. Pokiaľ nie sme schopní uvedomiť si naše skutočné pocity, stávame sa voči nim bezbranní. Ľudia, ktorí si sú istí svojimi pocitmi, sa dokážu vo svojich životoch lepšie rozhodovať. Len ten, kto vie prečo cíti tak, ako cíti, vie uvedomene zaobchádzať so svojimi citmi, vie ich merať a usporiadať.
2. Schopnosť ovládať vlastné city
Ide o schopnosť adekvátne pracovať, narábať so svojimi citmi tak, aby zodpovedali situácii, čo plynie zo sebauvedomenia. Ľudia, ktorí majú túto schopnosť málo rozvinutú, sa neustále stretávajú s potlačujúcimi pocitmi; zato tí, ktorí v nej vynikajú, sa dokážu zo životných šokov a sklamaní zotaviť rýchlejšie.
3. Schopnosť sám seba motivovať - schopnosť sebamotivácie
Zapojenie emócií do nášho snaženia je nevyhnutné už preto, že inak by sme neboli schopní dlhodobo sa sústrediť, stratili by sme motiváciu. Emocionálne sebaovládanie – odkladanie odmeny alebo uspokojenia a tiež potláčanie zbrklosti – je základom akéhokoľvek úspechu. Skutočný výkon a úspech nášho konania závisí i od tejto schopnosti. Ľudia, ktorí túto schopnosť majú, sú produktívnejší a výkonnejší skoro vo všetkom, do čoho sa pustia.
4. Vnímavosť k emóciám druhých ľudí – schopnosť empatie
Empatia je základnou „ľudskou kvalitou“. Vcítiť sa do druhého človeka si vyžaduje byť prístupný citom, sústredene počúvať a zachytiť i nevyslovené myšlienky a city. Táto vlastnosť sa
s rastúcim emocionálnym sebauvedomovaním prehlbuje. Môže pozitívne ovplyvniť i akademický úspech: deti, ktoré si vedia dobre vysvetľovať nonverbálne signály, sú v škole v priemere lepšie ako deti s rovnako vysokým IQ, ale s menšou schopnosťou empatie.
5. Schopnosť vytvárať dobré medziľudské vzťahy
Táto schopnosť je založená na rozvíjaní a uplatňovaní empatie. Ľudia s touto schopnosťou dokážu bez problémov nadväzovať vzťahy, obratne rozoznávajú reakcie a pocity druhých... v ich blízkosti sa ostatní cítia príjemne.

„EQ v takomto chápaní však nemožno považovať a stotožňovať s horou dobra. EQ v styku s ľuďmi neznamená len „byť milý“. V istých momentoch sa jej uplatnenie môže prejaviť ako skôr „nebyť milý“... Ide skôr o sebaovládanie, o zvládnutie vlastných pocitov, ktoré treba vhodne a efektívne usmerniť v prospech spolupráce s ostatnými...“ (Dargová, s. 43).

Štruktúra kvalít EQ

Goleman (in: Dargová, s. 44-45) vypracoval nasledujúcu štruktúru kvalít emocionálnej inteligencie:
KOMPETENCIE VZŤAHUJÚCE SA K VLASTNEJ OSOBE

1. Sebauvedomenie alebo schopnosť orientovať sa vo vlastných duševných pochodoch a stavoch, istota preferencií, znalosť vlastných možností, schopnosť využiť intuíciu;
a)Emocionálne sebauvedomenie: cit pre vlastné emócie, objektívne hodnotenie ich následku.
b)Reálne sebahodnotenie: uvedomenie si vlastných plusov a mínusov, znalosť svojich hraníc.
c)Sebadôvera: vedomie vlastnej ceny, možností a schopností.

2. Sebaovládanie alebo schopnosť zvládať okamžité impulzy a emócie;
a)Spoľahlivosť: schopnosť dodržiavania základných pravidiel slušnosti a zmysel pre fair play.
b)Svedomitosť: schopnosť niesť zodpovednosť za vlastné správanie aj za pracovný výkon.
c)Prispôsobivosť: schopnosť prispôsobovať sa zmenám.
d)Schopnosť inovácie: dobre prijímať nové nápady, prípadne sám s novými nápadmi, postupmi, prístupmi, informáciami prichádzať.

3. Motivácia k vyšším cieľom alebo emocionálna tendencia priamo vedúca k vzostupe alebo prinajmenšom uľahčujúca;
a)Ctižiadostivosť: snaha o zlepšenie vlastnej práce, perfekcionizmus.
b)Lojalita: stotožniť sa so zámermi a cieľmi skupiny či organizácie.
c)Iniciatíva: schopnosť pohotovo sa chopiť príležitostí.
d)Optimizmus: vytrvalosť na ceste k cieľu, ochota prekonávať prekážky, schopnosť odložiť uspokojenie na neskoršiu dobu.

KOMPETENCIE V OBLASTI MEDZIĽUDSKÝCH VZŤAHOV
(schopnosť správne sa v nich orientovať)

1. Empatia alebo uvedomenie si pocitov, potrieb a záujmov ostatných ľudí;
a)Pochopenie: schopnosť správneho odhadu pocitov a tendencií ostatných a schopnosť i ochota k nim prihliadať, aktívne ich ovplyvňovať.
b)Schopnosť stimulovať osobnostný rast ostatných: schopnosť vycítiť, kedy je potrebné povzbudenie či podpora pre rozvinutie ich schopností.
c)Orientácia na ľudí: schopnosť predvídať a správne rozpoznať ich potreby, snaha ich uspokojiť.
d)Snaha o rozvíjanie a využitie diverzity: lepšie uplatnenie v požadovanom smere za pomoci využitia rozdielnosti medzi ľuďmi
e)Cit pre „politiku“ organizácie, sledovanie tendencií: schopnosť správne sa orientovať v protichodných emocionálnych prúdoch vnútri skupiny či organizácie, cit pre premenlivosť mocenských vzťahov.

2. Obratnosť v spoločenskom styku alebo flexibilita, schopnosť docieliť žiadúce reakcie zo strany ostatných;
a)Schopnosť ovplyvňovať: voľba správnej taktiky pre získanie súhlasu.
b)Schopnosť komunikácie: vysielanie jasných a presvedčivých signálov.
c)Vodcovská schopnosť: schopnosť nadchnúť ostatných pre nejaký cieľ, vedieť postaviť sa do čela a viesť skupiny.
d)Ochota k zmenám: podnecovať či organizovať prospešné zmeny na pracovisku.
e)Schopnosť vytvárať väzby: podpora užitočných vzájomných vzťahov v skupine, schopnosť prispieť k jej stmeleniu.
f)Schopnosť spolupracovať: spolu s ostatnými smerovať k vytýčenému cieľu.
g)Schopnosť tímovej práce: prehlbovať tímovú spoluprácu, kultivovať spoločné zameranie.
Nikto nemôže presne povedať, do akej miery tieto kvality určujú náš život, zaručujú úspech v našom živote. Vyvíjajú sa však dlhodobo, sú naučiteľné: tým sa črtá škole a pedagógom nová úloha – naučiť deti chápať a zdieľať svoje emócie, a otvára príležitosť nadviazať tam, kde príroda a rodina skončila, a tým zväčšiť šance dieťaťa v živote na úspech.