Pedagogické pozorovanie

Pozorovanie je jednou z etnografických metód.

„Pozorovanie znamená sledovanie činnosti ľudí, záznam alebo popis tejto činnosti a jej hodnotenie. Predmetom pozorovania sú osoby, predmety i prostredie, v ktorom sa činnosť uskutočňuje.“ (Gavora, P.: Pedagogické pozorovanie. In: Pedagogická revue, č. 9 – 10. 1994, s. 428)

Pri pozorovaní sa môžeme sústrediť na činnosť jednotlivcov, alebo sa pozorovania zúčastní viacej ľudí. Pri pozorovaní sa môžeme sústrediť len na niekoľko vybraných činností alebo pozorovať široký repertoár činností, je možné zaujať jemnejší pohľad alebo sledovať väčšie celky alebo globálne javy.

Výchovno-vzdelávacie javy je možné pozorovať v rôznom prostredí: v triede, na chodbe školy, v školskej jedálni, na školskom dvore, v internáte, na školskom výlete a pod. Predmetom pozorovania môžu byť učitelia, žiaci, vychovávatelia, rodičia, školské a výchovné zariadenia, objekty a pod.1

„Rôznorodosť výchovno-vzdelávacieho prostredia a účastníkov výchovy a vzdelávania spôsobuje, že pri pozorovaní nemožno vystačiť s použitím jediného spôsobu, ale že existuje viacero spôsobov pozorovania. Pri voľbe spôsobu pozorovania okrem cieľa rozhoduje i výskumná filozofia pozorovateľa a jeho metodologické preferencie.

Pozorovanie sa delí na štruktúrované a neštruktúrované.

Pri štruktúrovanom pozorovaní pozorovateľ už pred začatím pozorovanie vie veľmi presne čo a ako buď pozorovať. Stanovil si javy, na ktoré svoje pozorovanie zameria, má pripravený pozorovací nástroj, ktorý obsahuje presný popis pozorovaných javov a pravidiel, ako tieto javy identifikovať, zaznamenať a vyhodnocovať. Pozorovateľ štruktúruje – rozčleňuje pozorovanú realitu na vopred stanovené kategórie. Toto pozorovanie sa najvýhodnejšie používa pri činnostiach, ktoré prebiehajú v dobre kontrolovateľnom priestore a ktoré sú istým spôsobom organizované. Dobre sa pozoruje činnosť v učebni, ktorú riadi učiteľ, ťažšie sa pozoruje napr. hra žiakov na školskom dvore.

Pri neštruktúrovanom pozorovaní pozorovateľ vstupuje do pozorovania bez vopred pripraveného systému. Čo a akým spôsobom bude pozorovať, určuje sám až v priebehu pozorovania podľa toho, ako sa mu postupne vynárajú pozorované javy a ako postupne preniká do hĺbky pozorovanej skutočnosti. Pomocou takéhoto pozorovania sa obyčajne odhaľujú nové, nepredpokladané alebo skryté javy a súvislosti. Neštruktúrované pozorovanie sa používa spravidla vtedy, keď o problematike nie sú známe údaje a začína sa prvýkrát skúmať, alebo vtedy, keď sa problematika začína skúmať z úplne iného hľadiska. Neštruktúrované spôsoby pozorovania sa používajú pri tzv. kvalitatívnom výskume.“2

„Neštruktúrované pozorovanie má niekoľko variantov. Líši sa podľa toho, či pozorovateľ zaznamenáva všetky javy tak, ako sa vyskytujú, alebo naopak, či pracuje selektívne. V prvom prípade hovoríme o vzorkách udalostí, v druhom o terénnych zápiskoch. Pri týchto dvoch druhoch pozorovania pozorovateľ pracuje z odstupu, nie je zaangažovaný do pozorovaných javov. Naopak, pri participačnom pozorovaní sa zúčastňuje činností pozorovaných osôb. Je do činnosti zaangažovaný.“ (Gavora, P.: Výzkumné metody v pedagogike. Brno 1996, s. 17)

Pozorovateľ môže byť indiferentný – udržuje si od pozorovaných javov odstup, usiluje sa o nezaujatý, objektívny pohľad na pozorované javy alebo zaujatý – zbližuje sa so skúmanými osobami, snaží sa byť „vtiahnutý“ do ich činnosti, aby správne pochopil ich konanie.3

Názov participačné pozorovanie sa prekladá ako zúčastnené pozorovanie.

Pri participačnom pozorovaní sa pozorovateľ usiluje získať rozsiahle a hlboké poznanie skúmanej reality. Toto pozorovanie je dlhé. Obyčajne trvá týždne i mesiace, aby pozorovateľ hlboko prenikol do správania a myslenia pozorovaných osôb a aby im rozumel.

Cieľom je, aby pozorovateľ splynul s prostredím, ktoré pozoruje. Zúčastňuje sa aktivít pozorovaných osôb. Neustále je prítomný pri aktivitách, prípadne sám sa podieľa na činnosti.

Participačné pozorovanie sa používa pri kvalitatívnej metodológii výskumu. Je to dlhodobé, hlboké sledovanie vymedzeného okruhu javov, ktoré sa pozorovateľ snaží pochopiť a vysvetliť z hľadiska skúmanej osoby. Je teda protikladom tzv. kvantitatívneho výskumu, ktorý sa usiluje pristupovať k skúmanému javu objektívne, nestranne.

Kvalitatívny výskum je deskriptívno-induktívny. Nová pedagogická teória vzniká induktívne z pozorovaných dát.4

Zúčastnený pozorovateľ nezasahuje cieľavedome a plánovite do života školy (triedy) a nespráva sa tak, ako sa od vysokoškolského odborníka očakáva – nedáva rady, nenavrhuje zmeny, nehodnotí. Predovšetkým záleží na nadviazaní osobného kontaktu výskumníka a učiteľa, na jeho schopnosti vysvetliť základné ciele a metódy výskumu a zbaviť učiteľa pocitu neistoty a ohrozenia z prítomnosti cudzej, neznámej osoby v triede.

Zúčastnený pozorovateľ má pritom spĺňať niekoľko základných charakteristík:

1. dvojaký účel – zúčastní sa na dianí a súčasne ho pozoruje
2. jasné uvedomovanie si – v úlohe pozorovateľa si totiž viacej uvedomuje dianie okolo seba, nestrháva ho vlastná aktivita, ani neutlmujú naučené automatizmy správania
3. širokouhlá optika – má širší uhol pohľadu na vec, a tak získava viacej informácií
4. vnútorná a vonkajšia skúsenosť – pracuje so zážitkami účastníka aj pozorovateľa
5. využíva introspekciu
6. robenie si poznámok – vedie priebežné zápisy z pozorovania – „field notes“ (terénne záznamy)5

Priebeh participačného pozorovania

„Pozorovateľ začína pozorovanie stanovením vstupného výskumného problému a predbežných výskumných otázok, ktoré sú veľmi všeobecné a postupne sa v priebehu pozorovania upresňujú. Hlavným zdrojom dát sú zápisky pozorovateľa. Sú veľmi podrobné a pozostávajú z doslovných výrokov pozorovaných osôb. Pozorovateľ ich teda nehodnotí a neinterpretuje. Zápisky sú datované, aby sa zachytil sled udalostí. Okrem toho na konci každého pozorovacieho bloku alebo dňa pozorovateľ vytvára súhrny z pozorovania. V nich zhŕňa hlavné myšlienky a vytyčuje otázky a problémy a formuluje predbežné komentáre, ktoré vyplynuli z pozorovania. Pri ďalšom pozorovaní tieto otázky a problémy prehlbuje a zjemňuje. Tieto predbežné analýzy a komentáre vedú pozorovateľa k vytýčeniu predbežných nosných pojmov a teórie, ktorá sa postupne precizuje.“ (Gavora, P.: Pedagogické pozorovanie. In: Pedagogická revue, č. 9 – 10. 1994, s. 434)

Analýza zhromaždeného materiálu

„V priebehu participačného pozorovania výskumník zhromaždil rozsiahle údaje. Majú písomnú formu. Tvoria ich zápisky, popisy, poznámky, dokumenty alebo prepisy nahraných rozhovorov. Výskumník teraz stojí pred úlohou ďalej ich spracovať. Jeho prvým cieľom je materiál roztriediť a usporiadať.“ (Gavora, P.: Výzkumné metody v pedagogike. Brno 1996, s. 22)

Všetok písomný materiál si postupne prezerá a číta. Pritom zisťuje, ktoré časti textov sa týkajú rovnakej veci, tvoria rovnakú obsahovú kategóriu. Výskumník sa snaží pre všetok zozbieraný materiál vytvoriť vhodné typy kategórií. Kategórie by mali pokryť celý zozbieraný materiál.

Počet kategórií býva dosť vysoký. Často je to 40 – 50 kategórií. Každá z týchto kategórií môže mať niekoľko podkategórií. Kategórie nie sú univerzálne. Výskumník si musí vytvoriť vlastné kategórie, ktoré vyhovujú potrebám jeho výskumu.

Každú kategóriu si výskumník označí kódom, obyčajne je to číslo. Keď výskumník číta materiál, každú časť textu, ktorá patrí pod danú kategóriu, označí príslušným kódovým číslom. Hovoríme, že kóduje. Materiál je zvyčajne usporiadaný chronologicky. Keď výskumník označí kódmi celý materiál, musí ho zoradiť podľa jednotlivých kategórií. Po zoradení výskumného materiálu môže výskumník začať písať výskumnú správu.6

Forma a štýl správy

Popri značnej dĺžky výskumnej správy a množstva citátov autentických výrokov má správa z participačného pozorovania niekoľko ďalších vlastností.

- Pozorované osoby vystupujú vo výskumnej správe ako skutočné osoby.
- Výskumník nepíše len o skúmaných osobách, ale i o sebe. Je to preto, že sa spoluúčastnil na aktivitách skúmaných osôb.
- Ďalším prvkom správy je jazykový štýl. Frekventovane sa v ňom používajú metafory alebo analógie. Autor ich požíva ako nástroje, ktoré mu umožňujú vidieť realitu v pozmenenej podobe. Týmto spôsobom jasnejšie vyniknú niektoré vlastnosti a rozširuje sa obzor pozorovateľa, alebo to umožní isté generalizované vyjadrenie.

Validita a reliabilita participačného pozorovania

Pri participačnom pozorovaní kritéria validity a reliability sú odlišné ako pri kvantitatívnom výskume. Cieľom tohto pozorovania je získať vierohodné, hodnoverné a pravdivé údaje. Tieto vlastnosti údajov sa zaisťujú dlhodobým pozorovaním a tzv. trianguláciou – získaním údajov o tej istej veci pomocou viacerých metód alebo z viacerých zdrojov (napr. údaje z pozorovania sa konfrontujú s výpoveďami osôb v interview, výpovede učiteľa sa porovnávajú s výpoveďami žiaka...)
Kvantitatívne ukazovatele reliability sa pri participačnom pozorovaní nepoužívajú. Ako kritérium reliability sa obyčajne nepožaduje opakovateľnosť udalostí. Je to preto, že správanie človeka nie je nikdy statické. Opakovaný výskum nemusí priniesť tie isté údaje. Autentickosť sa zabezpečuje verným zápisom výrokov ľudí alebo popisom udalostí, živým a hodnovernými detailmi. Implikácie z týchto pozorovaní sa náležite zdôvodňujú. 7. Gavora, P.: Výzkumné metody v pedagogike. Brno 1996, s. 25 - 26