Predmetom školskej psychológie je aj sociálne správanie žiaka v skupine rovesníkov. Školská trieda patrí medzi základné sociálne útvary žiaka. Je miestom, kde trávi významnú časť svojho života a kde sa dostáva do závažných sociálnych vzťahov a situácií, ktoré sú zdrojom pozitívnych a negatívnych podnetov, ale aj celého radu osobných problémov a konfliktov.
Na vzniku problémov v správaní detí sa podieľajú mnohé faktory, ktoré môžeme rozdeliť do troch skupín:
- exogénne - strata jedného zrodičov, rozvod, alkoholizmus alebo kriminalita vrodine, presťahovanie sa, nevhodná partia kamarátov, narušené sociálne vzťahy vtriede alebo nízka vychovávateľská pripravenosť rodičov, rozkolísanie výchovnej autority otca ainé
- endogénne - organické poškodenia mozgu, disproporcie vo vývine intelektu, emocionálny labilita.
- kombinované
Poruchy správania
Sú charakterizované opakujúcim sa a trvalým obrazom disociálneho agresívneho a vzdorovitého správania. Ak je takéto správanie u daného jedinca extrémne, malo by porušovať sociálne očakávanie primerané veku a preto by mohlo byť závažnejšie než obyčajná detská nezbednosť alebo rebelantstvo v adolescencii.
Prevažne poznáme takéto negatívne formy správania sa žiakov:
- asociálne správanie - správanie nezodpovedajúce spoločenským pravidlám alebo normám spoločnosti a skupiny, v ktorej sa jedinec pohybuje. Nedosahuje intenzitu prejavov, ktoré by boli namierené proti tejto skupine a jej hodnotám.
- antisociálne správanie - správanie, pri ktorom jedinec vystupuje zámerne proti pravidlám, hodnotám a sociálnym normám skupiny. Toto správanie vedie k aktívnym konfliktným stretnutiam medzi jednotlivcami aj skupinami. Predznamenáva snahu nositeľa tohto typu správania o moc a prerozdeľovanie sociálnych rolí a statusov v skupine.
- egocentrické správanie - správanie predstavujúce celý komplex mnohých špecifických prejavov jedinca. Ide najmä o jeho upútavanie pozornosti, prehnané sebavedomie, vymáhanie rešpektu k vlastnej osobe, ale aj snaha vnucovať ostatným vlastné záujmy, priania, predstavy, ktoré môžu vyústiť do rizikového správania sa jedinca.
- impulzívne správanie - správanie manifestujúce sa psychomotorickým nekľudom, nepokojom, zvýšenou dráždivosťou, neprimeranými reakciami, nedostatkom útlmu, sebakontroly, s vnútorným intrapsychickým napätím, emocionálnou nestálosťou, povrchnosťou v konaní jedinca a neúčelne usmerňovanou a neproduktívnou dynamikou správania. Impulzívna reakcia jedinca je zdrojom intrapsychických a interpsychických konfliktov a neadekvátnych reakcií.
- maladaptívne správanie - správanie často podmienené nedostatkami jedinca v oblasti sociálneho učenia. Jedinec preferuje menej adekvátne formy správania, ktoré síce vedú k cieľu, ale na druhej strane sú zdrojom viacerých konfliktov (verbálna agresivita. fluktuácia,...). Jedincovi chýba sociálna kompetencia, používanie vhodných sociálnych zručností a spôsobilostí.
- negativistické správanie - odmietavé reakcie jedinca, ktoré sa prejavujú vzdorom, odporom voči činnostiam alebo inštrukcii nekorešpondujúcim s jeho motiváciou. Je to negácia činnosti formou pasívneho odporu, nečinnosti, nepriateľskými prejavmi, aktívnym vzdorom, odmietaním, únikovými reakciami (v škole selektívnym mutizmom alebo mentálna anorexia).
- inklinovanie k problémovej skupine - správanie, ktorým sa jedinec začleňuje do činnosti istej skupiny, ktorá svojimi aktivitami vybočuje nielen z dohodnutých sociálnych návykov, ale aj sociálnych noriem. Problémová skupina má špecifickú orientáciu záujmov a postojov a jedinci sa identifikujú s celým radom neformálnych prvkov (účes, oblečenie, vyjadrovanie).
- hyperkinetické poruchy - sú charakterizované raným začiatkom, kombináciou nadmerne aktívneho, zlého ovládania správania a výraznou nepozornosť a neschopnosťou trvale sa sústrediť na danú úlohu. Tieto črty sa objavujú vo všetkých situáciách a sú trvalé. Zahŕňame sem poruchy aktivity a pozornosti a hyperkinetickú poruchu správania.
- porucha opozičného vzdoru - je definovaná prítomnosťou výrazne vzdorovitého, neposlušného, provokatívneho správania a neprítomnosťou vážnejších disociálnych alebo agresívnych činov, ktoré by narušovali zákon alebo práva druhých. Je charakteristický výskytom u detí vo veku od deviatich do desiatich rokov. Táto porucha si vyžaduje, aby boli splnené všetky kritéria pre poruchy správania.
Rizikoví jedinci vykazujú nižšiu výkonnosť nielen v sociálnej oblasti, ale aj oblasti kognitívnej:
- v pozornosti
- v abstraktnom myslení
- v neverbálnom usudzovaní
- v pamäti
Z týchto všetkých porúch by som sa chcela významnejšie venovať poruche ADHD, ktorá nie je ešte v našej oblasti až tak známa.
ADHD - porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou (attention deficit hyperactivity disorder)
Hneď na začiatku si treba uvedomiť, že porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby. Je to stav mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú alebo sú oslabené tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť.
ADHD by sme mohli definovať týmito príznakmi:
- porucha pozornosti, napríklad, nesústredenosť, nedbalosť, zábudlivosť,...,
- poruchy správania, ako napríklad impulzivita, netrpezlivosť,
- hyperaktivita,
- poruchy učenia (dysgrafia, dyslexia, dysorografia, dyskalkúlia
- poruchy motoriky,
- vývinové chyby reči.
Toto sú v stručnosti príznaky na základe ktorých by sme mohli diagnostikovať alebo včasne objaviť ADHD. Dôležité sú však aj typické prejavy dieťaťa, ktoré touto poruchou trpí. Prejavuje sa to hlavne veľmi ľahkou nesústredenosťou, t.z., že dieťa sa dá ľahko rozptýliť vonkajšími podnetmi. Takisto dieťa odmieta príkazy, má problémy so zameraním a udržaním pozornosti. Typický je nevyrovnaný pracovný výkon v škole, tzv. „vypínanie" pozornosti, neporiadnosť na pracovnom stole, ale aj vo svojej izbe v domácom prostredí. Dieťa s týmto syndrómom má nedostatočné študijné zručnosti a veľké ťažkosti so samostatnou prácou. Veľmi príznačným znakom je vysoká miera aktivity. Dieťa pôsobí dojmom, akoby bolo v neustálom pohybe, často skáče do reči ostatným alebo ich vyrušuje, často nadmerne hovorí, najskôr reaguje, potom premýšľa. Táto aktivita sa prejavuje aj zapájaním sa dieťaťa do fyzicky nebezpečných činností bez toho, aby vopred zvážilo následky, a preto sa často pri týchto aktivitách zraňuje. K ďalšiemu príznaku by sme mohli zaradiť aj agresívne správanie, neprimerane prudké reakcie, malú sebaúctu a značnú frustrovanosť.
Chcela by som však upozorniť na to, že nie všetky príznaky platia pre každé dieťa rovnako. Ich stupeň sa bude v jednotlivých prípadoch líšiť.