Bežné problémy naviazané na ADHD:
- - nízka sebaúcta
- - nízke sociálne zručnosti
- - nespokojnosť
- - časté zmeny stavu a nálad
- - dogmatickosť
- - slabé organizačné schopnosti
- - vzťahové problémy
- - problémy slušného avhodného správania
- - precitlivenosť
- - krátkodobé problémy so sluchom apamäťou
Liečba ADHD
Liečba ADHD najúčinnejšie pôsobí na jadro ADHD a tým sú symptóny: nepozornosť, impulzívnosť a nepokoj. Štandardizujú sa mozgové funkcie a stabilizuje sa celková situácia, čim sa dá bližšie dostať k niektorým špecifickým psychologických nástrojom a stratégiám na zmiernenie následkom sociálneho a rodinného rozvratu, ktoré ADHD spôsobilo. V Anglicku sa bežne aplikuje liečba, ktorá je dostupná a účinná. methylphenidate (Ritalin) 1O mg a dexamphetamin (Dexedrine) 5 mg. Štúdie ukazujú, že asi 90 percent detí s ADHD vykáže významné zlepšenie. I keď až u 40 percentách detí pokračujú problémy z dôvodu naviazaných cudzích symptómov. Často však ide o opakovanie niekoľkých liečebných postupov, ktoré sú nutné, kvôli častým pridruženým komplikáciám. Takáto komplikovaná liečba vyžaduje zmysel pre detail a schopnosť jemného "ladenia", veľkú trpezlivosť a porozumenie zo strany odborníka.
Záver
ADHD a ADD nemožno považovať za "chorobu", ktorá sa dá vyliečiť. Dieťa so syndrómom ADD a ADHD, podobne ako dieťa s poruchami učenia, z tejto poruchy "nevyrastie", aj keď sa jednotlivé prejavy jeho správania počas dospievania menia. Pre prípadnú efektívnosť pomoci obetiam ADHD je nutná dôkladná znalosť problematiky ADHD. Vďaka výskumu sa vie o problematike už dosť a darí sa mnoho detí z prejavmi ADHD zachytiť a tým napomôcť ku kvalite ich života. Mnoho detí sú v "chorých prejavoch" nenápadné a aj vďaka nedostatočným novým znalostiam odborníkov sa vždy nepodarí ich problémy odhaliť. Najviac detí zostane "ukrytých" pretože v ich obraze sú prejavy niektorých psychiatrických porúch, ale základné podložie ADHD sa neprejavuje v správaní dieťaťa výrazne.
Môj záver
Počas môjho pôsobenia na škole som sa nestretla až s extrémnymi prípadmi porúch správania. Avšak, keď tak nad tým teraz rozmýšľam, myslím, že by som vedela priradiť niektoré príznaky napr. ADHD jednému z mojich spolužiakov na základnej škole. Jeho považovali za toho najhoršieho v triede, lebo sa nedokázal sústrediť, vyrušoval, nedával pozor. Jediným ospravedlnením pre neho boli jeho vynikajúce školské výsledky, ktoré dosahoval. To však nezabránilo niekoľkonásobným pokarhaniam triednym učiteľom a riaditeľom. Teraz si myslím, že jeho aktivita by sa mala riešiť inakšie. A týmto by som chcela vzniesť malú kritiku na školstvo, ale aj na učiteľov. Na učiteľov pre ich pasivitu voči vzdelávaniu sa v tejto oblasti a hlavne o pomoc konkrétnemu žiakovi. Učitelia ho napomenú, udelia mu pokarhanie a neriešia príčiny tohto správania, s odôvodnením, že on raz aj tak z ich triedy odíde alebo s presvedčením, že v každej triede sa jeden takýto žiak musí nachádzať. Tým ho len podporujú v jeho činnosti alebo sa nelieči zjavná porucha, ktorá mu bude v dospelosti spôsobovať problémy. Na školstvo a školský systém hlavne pre nedostatok školských psychológov na školách, ktorí by efektívne mohli takúto poruchu po rozhovore a diagnostikovaní zistiť a hlbšie sa žiakovi venovať na rozdiel od učiteľov, ktorí majú predsa len na starosti väčší počet žiakov. Kto sa však dnes v takých slabo ohodnotených a vôbec nie priaznivých podmienkach ujme takejto úlohy? Naše školstvo si myslí, že určením výchovného poradcu sa vyriešia všetky problémy a ak nie tých pár zlých žiakov tu predsa nebude večne. Veď nakoniec ich môžeme zo školy aj vylúčiť, dôvod sa vždy nájde...
