Pedagogika voľného času

Úvod

Výchova mimo vyučovania je často označovaná aj ako pedagogika voľného času.
Pod pojmom „voľný čas“ si môžeme predstaviť možnosť venovať sa činnostiam, ktoré nás zaujímajú, bavia a prinášajú nám uspokojenie a uvoľnenie. No voľný čas nie je iba časom zábavy. Môže sa stať dokonca zdrojom vážneho ohrozenia. Pri neorganizovanom trávení voľného času dochádza k veľkej časti úrazov detí, mladý ľudia ohrozujú seba i druhých experimentovaním s drogami, alebo z nudy prekračujú zákon. Preto sa musíme naučiť hospodáriť s voľným časom.

Základom je samozrejme rodina. Existujú však aj iné vplyvy, ktoré môžu pôsobiť na nás a naše hospodárenie s voľným časom. Napríklad škola, učitelia, priatelia, literatúra, či dokonca televízia. Existujú organizácie, ktorých pracovnou náplňou je pôsobiť na deti a mládež vo voľnom čase a naučiť ich tento voľný čas racionálne využívať. Toto pôsobenie je zámerné, má vymedzený cieľ, je dlhodobé.

1.Voľný čas

Voľným časom rozumieme sféru, kde je najväčšia možnosť voľby. Táto voľba sa prejavuje v tom, že si môžeme čo, kde a ako budeme robiť.

Voľný čas je súhrn činností, ktoré jedinec vykonáva aby si odpočinul, aby rozvinul svoje poznatky po skončení svojich profesijných, spoločenských a rodinných povinností

Do voľného času nepatria tieto činnosti:

1. čas na plnenie biologických potrieb (hygiena, jedlo, spánok ...)
2. iné činnosti nevyhnutne potrebné na vykonávanie profesijných alebo spoločenských povinností (cesta do práce, do školy...)

Funkcie voľného času:

• regeneračná
• sebarealizačná
• preventívna (prevencia proti stresu)

Úlohy voľného času:

• výchovno-vzdelávacia
• zdravotná
• rekreačná
• sociálna ( kontakt s ostatnými)
• ekonomická ( produkty voľného času spôsobujú šetrenie v rozpočte rodiny)

2.Pedagogika voľného času

Je pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá 3 základnými okruhmi:

1. výchovou mimo vyučovania,
2. problémom mimoškolských činností,
3. školskými aktivitami mimo vyučovania.

Cieľom pedagogiky voľného času je:

• pedagogické ovplyvňovanie voľného času detí
• voľný čas detí je špecifický, je dozorovaný (prevažný čas trávia deti v spoločnosti dospelých, ktorí im voľný čas menežujú).

3. Výchova mimo vyučovania

• je časťou voľného času,
• je to inštitucionalizovaný a organizovaný voľný čas,
• prebieha mimo povinného vyučovania,
• prebieha mimo bezprostredný vplyv rodiny,
• uskutočňuje sa v inštitúciách.

Prostriedky výchovy mimo vyučovania

1. materiálne:
   architektúra budov a ich vnútorné vybavenie
   literatúra (beletria, atlasy ...)
   vybavenie pre tvorivú a záujmovú činnosť
   hračky a pomôcky primerané veku.
   
2. nemateriálne:
   vedomosti pedagóga a detí
   schopnosti pedagóga a detí
   zručnosti pedagóga a detí
   iné predpoklady pedagóga a detí.

Funkcie výchovy mimo vyučovania:

• výchovná funkcia
• zdravotná funkcia
• sociálna funkcia
• preventívna funkcia

Výchovné a vzdelávacie činnosti v dobe mimo vyučovania:

1. odpočinkové: sú to rôzne kľudné, pohybovo-psychicky nenáročné aktivity ( relaxačné cvičenie, spoločenské hry, počúvanie hudby, pozeranie TV, individuálna a záujmová činnosť). Hlavným cieľom týchto aktivít je ukľudnenie organizmu.
2. rekreačné: sú zamerané na aktívny oddych, športovanie, aktívne pohybové hry, sezónne hry a zábava (v zime stavanie snehuliakov a v lete plávanie).
3. záujmové: vychádzajú z individuálnych záujmov každého dieťaťa. Závisí od inštitúcie akou formou sú tieto záujmy realizované.
4. verejne – prospešné: cieľom týchto aktivít je podpora sociálneho cítenia detí, ich orientácia na prosociálnosť, empatiu a kongruenciu (regulácia nevhodného správania).
5. sebaoslužné: sú zamerané na upevňovanie zručností a návykov, týkajúcich sa individuálne každého dieťaťa.
6. príprava na vyučovanie: pomoc na vyučovanie (domáce úlohy, vysvetľovanie nepochopenej látky počas vyučovania)

Ciele, metódy, formy a prostriedky voľného času

Cieľ: dominantným cieľom je ovplyvňovanie v 3 základných pedagogických dimenziách:

1. kognitívna
2. senzomotorická
3. empatická

4. Zariadenia výchovy mimo vyučovania

1. školské družiny: pracujú na 1. stupni ZŠ, orientujú sa na sociálnu starostlivosť a bezpečnosť v dobe keď sú rodičia v zamestnaní. Obsahom sú rekreačné, odpočinkové aktivity, príprava na vyučovanie a orientácia na pohyb.
2. školský klub: pracuje s deťmi stredného školského veku (10-14 rokov, 2. stupeň ZŠ), pracuje na princípe dobrovoľnosti, dieťa si samo vyberá či tam bude chodiť alebo nie, vychádza zo záujmov detí, vychádza z toho, že deti sú už viac samostatné.
3. strediská pre voľný čas ( domy alebo centrá voľného času): sú zamerané na realizáciu špecifických záujmov, sú realizované pod odborným dohľadom, organizujú 2 typy aktivít:
   a) pravidelnú záujmovú činnosť (krúžky)
   b) príležitostné akcie (súťažné dni, tábory, výlety, ....)
   - špecifikom centra voľného času je fakt, že týchto aktivít sa môžu zúčastňovať aj rodičia.
4. domovy mládeže: sú to stredoškolské internáty, zaisťujú žiakom stredných škôl, ktorí vzhľadom na vzdialenosť od miesta trvalého pobytu, nemôžu denne dochádzať domov, zabezpečiť ubytovanie, stravu a odbornú výchovnú starostlivosť.
5. detské domovy: sú primárne zariadenia ústavnej výchovy, majú špecifické postavenie, je snaha aby bol voľný čas využívaný ako v rodinách.
6. špecifické zariadenia:
   a) umelecké školy
   b) jazykové školy
   c) mimovládne organizácie(občianske združenia, športové kluby)
   d) cirkvi a náboženské spoločnosti

5. Osobnosť pedagóga voľného času

Pedeutológia – zaoberá sa pedagogickými pracovníkmi
-- výraznú úlohu má autorita:

1. pedagogická autorita: je to autorita k objektom (pedagóg - žiak)
2. spoločenská autorita: pedagóg verzus okolie(kolektív, rodiny detí)
   Požiadavky sa líšia v závislosti od:
   -- zamerania výchovnej práce,
   -- inštitúcia, v ktorej pedagóg pracuje,
   -- veku dieťaťa.

Psychické vlastnosti pedagóga voľného času

1. temperamentové: zdatnosť, stabilita, tolerancia, spôsobilosť,
2. emocionálne: láska a úcta, zanietenie pre povolanie,
3. volné: asertivita, sebadôvera, túžba po sebavzdelávaní,
4. intelektuálne: mentálna potencia, všetky typy schopností: intuitívnosť, komunikatívnosť...
5. charakterové: empatické, sociálne vlastnosti.

Záver

Výchova mimo vyučovania vyzerá inak v skutočnosti a inak ak máme na jej realizáciu ideálne podmienky. Ideálne podmienky však nikde na svete neexistujú a myslím. Že ani nebudú existovať. Môžeme sa k ním iba približovať.

Výchova mimo vyučovania sa u nás zanedbáva, nedostáva sa jej dosť pozornosti. Nikto si neuvedomuje, že výchova mimo vyučovania je aspoň tak dôležitá ako výchova sama. Dúfam však, že sa to v budúcnosti zmení, pretože krajina ako naša, ktorá je všeobecne známa pre svoju pedagogickú minulosť, ale aj pre obsažnosť a náročnosť štúdia v prítomnosti, by nemala zabúdať práve na výchovu mimo vyučovania, ktorá môže byť základom pre rozvoj dobre fungujúcej a príkladnej spoločnosti.