Pedagogika ako veda:

Pedagogika ako veda sa zaoberá najdôležitejšímy otázkami o výchove človeka. Snaží sa skvalitniť a uľahčiť proces výchovy a to tým, že objasňuje a objavuje zákonitosti, ktoré pôsobia na výchovu človeka. V súčasnosti neexistuje jednotný a všeobecne platný model a koncepcia pedagogiky. Veda o výchove sa diferencuje stále viac a viac, čo spôsobuje, že väčšina súčasnej výchovnovednej literatúry pozostáva z čiastkových výskumov, ktoré sa zaoberajú len jediným aspektom výchovy.
Pedagogika má však hlavné prúdy, ktoré sú často diferencované ďalej a ďalej sa vyvíjajú:
- duchovná pedagogika (metódy - hermeneutika, fenomenológia, dialektika)
- empiricko - analytická pedagogika (metódy empirického skúmania a indukcie)
- normatívna pedagogika (princípy ľudského chcenia a správania)
- kritická pedagogika (metóda kritiky)
Toto je hrubý rámec členenia pedagogiky. Každá pedagogická koncepcia vzniká a vyvíja sa na pozadí určitého filozofického myslenia a má svoju históriu. Rozdielne filozofické koncepcie teda viedli a vedú k rozdielnym pedagogickým koncepciám. Táto členitosť má za následok to, že je možné v pedagogike vypracovať rozličné alternaívne prístupy a koncepcie výchovy (pr.: Waldorfská pedagogika)

Vývoj pedagogiky je teda úzko spojený s filozofiou podobne ako psychológia a sociológia. Najstaršie pedagogické rozpravy teda nachádzame už v dielach významných filozofov, ktorý sa zaoberali otázkami výchovy ako napríklad: Sokrates, Platón, Aristoteles. Diela týchto autorov sa dotýkajú otázok výchovy a ovplyvnili rozvoj pedagogických teórií. V neskoršom období netreba zabudnúť na :J.A.Komenský, R.Descartes, J.J.Rousseau.

Výchova
Výchova je teda predmetom skúmania pedagogiky, je to činnosť smerujúca k získaniu a zdokonaleniu schopností a vlastností človeka. Výchova je pôsobenie na procesy ľudského učenia a socializácie s cieľom premeny človeka po všetkých stránkach - telesnej aj duševnej; s cieľom pretvoriť človeka z bytosti spoločenskej na bytosť kultúrnu. Je to sprostredkovanie schopností, zručností a postojov, ktoré jestvujú v danej spoločnosti a ktoré sa pre jej trvanie a ďalší rozvoj pokladajú za dôležité, ďalším generáciám. Rôzne koncepcie výchovy boli ovplyvnené sociokultúrnymi podmienkami, odlišnými koncepciami chápania človeka, akcentáciou jednotlivých stránok výchovného procesu. Výchovou sa zabezpečuje naslednosť a kontinuita generácii. Otázky výchovy sa stali súčasťou náboženského, filozofického, politického a umeleckého myslenia.