Pedagogika a výchova

Pedagogika ako veda:

Pedagogika ako veda sa zaoberá najdôležitejšímy otázkami o výchove človeka. Snaží sa skvalitniť a uľahčiť proces výchovy a to tým, že objasňuje a objavuje zákonitosti, ktoré pôsobia na výchovu človeka. V súčasnosti neexistuje jednotný a všeobecne platný model a koncepcia pedagogiky. Veda o výchove sa diferencuje stále viac a viac, čo spôsobuje, že väčšina súčasnej výchovnovednej literatúry pozostáva z čiastkových výskumov, ktoré sa zaoberajú len jediným aspektom výchovy.
Pedagogika má však hlavné prúdy, ktoré sú často diferencované ďalej a ďalej sa vyvíjajú:
- duchovná pedagogika (metódy - hermeneutika, fenomenológia, dialektika)
- empiricko - analytická pedagogika (metódy empirického skúmania a indukcie)
- normatívna pedagogika (princípy ľudského chcenia a správania)
- kritická pedagogika (metóda kritiky)
Toto je hrubý rámec členenia pedagogiky. Každá pedagogická koncepcia vzniká a vyvíja sa na pozadí určitého filozofického myslenia a má svoju históriu. Rozdielne filozofické koncepcie teda viedli a vedú k rozdielnym pedagogickým koncepciám. Táto členitosť má za následok to, že je možné v pedagogike vypracovať rozličné alternaívne prístupy a koncepcie výchovy (pr.: Waldorfská pedagogika)

Vývoj pedagogiky je teda úzko spojený s filozofiou podobne ako psychológia a sociológia. Najstaršie pedagogické rozpravy teda nachádzame už v dielach významných filozofov, ktorý sa zaoberali otázkami výchovy ako napríklad: Sokrates, Platón, Aristoteles. Diela týchto autorov sa dotýkajú otázok výchovy a ovplyvnili rozvoj pedagogických teórií. V neskoršom období netreba zabudnúť na :J.A.Komenský, R.Descartes, J.J.Rousseau.

Výchova
Výchova je teda predmetom skúmania pedagogiky, je to činnosť smerujúca k získaniu a zdokonaleniu schopností a vlastností človeka. Výchova je pôsobenie na procesy ľudského učenia a socializácie s cieľom premeny človeka po všetkých stránkach - telesnej aj duševnej; s cieľom pretvoriť človeka z bytosti spoločenskej na bytosť kultúrnu. Je to sprostredkovanie schopností, zručností a postojov, ktoré jestvujú v danej spoločnosti a ktoré sa pre jej trvanie a ďalší rozvoj pokladajú za dôležité, ďalším generáciám. Rôzne koncepcie výchovy boli ovplyvnené sociokultúrnymi podmienkami, odlišnými koncepciami chápania človeka, akcentáciou jednotlivých stránok výchovného procesu. Výchovou sa zabezpečuje naslednosť a kontinuita generácii. Otázky výchovy sa stali súčasťou náboženského, filozofického, politického a umeleckého myslenia.

Je stará ako ľudstvo samo a je to jav historický a sociálny. Sebavýchova je sústavná činnosť na cieľavedomé sformovanie vlastnej osobnosti.

Začiatok pedagogiky ako vedy spájame s didaktikou a s dielom J.A.Komenského. Didaktika - všeobecné umenie učiť všetkých všetko. Jeho dielo sa dotýka všetkých podstatných otázok výchovy človeka - od narodenia až po smrť. Širšie poňatie didaktiky sa zachováva od osvietenského myslenia od 18. storočia, kde sa však už začala výstavba pedagogiky, ktorá sa neskôr začala stavať aj na základoch etiky (Herbart, 19.st.). Teoreická pedagogika
- otázky vychovateľnosti alebo možnosti výchovy
- prostriedky výchovy
- otázka výchovných inštitúcií
Praktická pedagogika
- otázky vlády, vedenia a disciplíny
- otázky vyučovania a rozumového vzdelávania
- otázky mravnej výchovy - výchova vôle

Herbart teda rozčlenil všeobecnú pedagogiku na mravnú - vôľovú a na rozumové vzdelávanie - vyučovanie.

Ďaľší významný autor pedagogickej literatúry je John Dewey, ktorého dielo malo významný vplyv na pedagogické myslenie vo svete. Dewey chápe výchovu ako postupnú rekonštrukciu, rast skúseností, pričom proces a cieľ chápe ako jedno a to isté. Podľa jeho názoru výchova nemá cieľ ale ona sama je cieľom. Vo výchove kladie dôraz na na pracovnú výchovu, sociálne a demokratické prvky vo výchove.
Pedagogika sa dá rozdeliť ako sústava pomocných vied o výchove:
- pedagogická antropológia - rozvíjajúca teóriu človeka v situácii výchovy, v roli subjektu i objektu
- teória cieľov výchovy
- teória prostriedkov výchovy - organizácie pedagogickej práce, teória výberu základného učiva a výchovno-vzdelávacích obsahov
- teória podmienok výchovy

V súčasnosti sa teda pedagogika chápe všeobecne ako veda o výchove človeka, skúma zákonistosti výchovy a rozpracúvava teórie výchovy.