Teória programovania – riadené učenie, ktoré má istú postupnosť:
-vymedzenie cieľa, zámeru
-rešpektovanie východiskovej bázy (úroveň, na ktorej sa žiak momentálne nachádza)
-zistenie možností poznávacej činnosti
-poznanie štruktúry vedomostí a zručností
-zabezpečenie primeraných prostriedkov
-algoritmizácia činnosti žiakov (krokovosť činnosti)
-spätnoväzbová činnosť
-korekcia (regulovanie činnosti, ktorá neviedla k danému cieľu)

Teória riešenia problému – žiak rieši navodenú komplikovanú situáciu (problém).

Druhy učenia :
a)učenie podmieňovaním – vychádza z mechanizmu podmienených reflexov
b)sentomotorické učenie – uskutočňuje sa pri osvojovaní si pohybových operácií, rozličných manuálnych činností a návykov rozmanitých druhov spoločenskej činnosti
c)verbálne učenie – pri tomto učení sa osvojujú slovné odpovede určitého systému
d)pojmové učenie – súvisí s verbálnym učením, ale nejde len o vytvýranie mechanických asociácií, ale aj o logické operácie
e)učenie riešením problému – uplatňuje osvojenie foriem správania, ktoré sa prejavujú v komunikačných vzťahoch danej spoločnosti

Typy učenia:
a)pamäťové učenie – typ učenia, pri ktorom si má žiak na základe memorovania osvojiť nejaké dáta, poučky, definície
b)učenie riešením úlohy – žiak sa dostáva do novej situácie, ktorú musí vyriešiť
c)učenie použitím vedomostí v praktickom živote – uplatňuje sa pri praktických činnostiach.

Učivo sa chápalo ako súhrn poznatkov, ktoré má učiteľ odovzdávať žiakom. V širšom ponímaní je učivo vecný obsah učenia teda učebná látka. Pojem učivo je nahradzovaný komplexným pojmom kurikulum, lebo kmeňové učivo. Takéto označenie učiva v užšom zmysle sa používalo predovšetkým v západných krajinách, dnes však preniká aj k nám.


2.6 Schopnosti

- tvoria individuálny potenciál človeka na vykonávanie určitej činnosti. Je to možnosť, do istej miery podmienená vrodenými predpokladmi, ktorá sa môže, ale nemusí rozvinúť. Závisí ro od toho, do akého sociálneho prostredia je človek začlenený, akú kvalitnú výchovu a vzdelávanie dostane, čo on sám urobí, aby rozvinul svoje schopnosti. Schopnosti sa však líšia od zručností.


2.7 Poznatky

- sú výsledkom kolektívneho a individuálneho poznávania sveta, sú však aj výsledkom vedeckého výskumu. Poznatok je čiastkový prvok väčšieho celku. Poznatky, ktoré získavame individuálnym poznávaním, sú tvrdenia, ktoré nie je ľahké formulovať. Nie sú totožné s objektívne platnými poznatkami, lebo závisia od osobitostí konkrétnej osobnosti, od jej ,,životnej cesty,,. Poznatky chápeme aj ako súčasť vedomostí nadobúdaných v škole vo vyučovaní aj mimo školy vzdelávaním. Poznatky platia len do istej miery, majú charakter pravdepodobnosti.


2.8 Vedomosti

- sú osvojené, t.j. pochopené a zapamätané fakty a vzťahy medzi nimi. Majú podobu pojmov, pravidiel, poučiek, zákonov, vzorcov, značiek atď. Vedomosti vznikajú predovšetkým vo vyučovaní, ale aj pri sebavzdelávaní a nezámernom, mimovoľnom učení sa. Vedomosti sú predpokladom utvárania zručností a návykov a sú nástrojom myslenia a pretvárania žiakovej osobnosti a jeho prípravy na praktický život. Vedomosti predstavujú poznávaciu, teda teoretickú stránku vzdelávacieho procesu, kým zručnosti a nývyky jeho praktickú stránku. Vedomosti sú výsledkom vnímania, poznávania, myslenia, zapamätávania, praktického experimentovania a životných skúseností. Odrážajú teda spoločensko-historickú skúsenosť generácií, ale ja individuálnu skúsenosť jednotlivca.