2.9 Zručnosti

- ide o spôsobilosť človeka vykonávať určitú činosť. Do istej miery je podmienená vrodenými predpokladmi.
- je to nadobudnutá pohotovosť správne, čo najrychlejšie a s čo najmenšou námahou vykonávať určitú činnosť na základe osvojených vedomostí a predchádzajúcej praktickej činnosti. Zručnosťou označujeme aj úspešnú aplikáciu vedomostí v praxi.
Zručnosti sa môžu dosiahnuť učením a cvičením, napr. čítanie, riešenie úloh určitého typu. V tomto prípade ide o intelektuálnu zručnosť. Ďalej plávanie, jazda na bicykli.....pri nich ide o senzomotorické zručnosti. Zručnosti sa líšia od shopností. Vyjadrujú skôr možnosti, potenciál človeka, ktorý sa pod vplyvom podmienok môže, ale nemusí prejaviť. Raz nadobudnuté a upevnené zručnosti sa nestrácajú (nezabúdajú) ani v zmenených životných podmienkach.


2.10 Návyk

- je zautomatizovaná činnosť a vytvára sa postupným cvičením, napr. hygienycké návyky – úkony osobnej hygieny, práce v domácnosti....., mravné návyky – pozdrav, prednosť žene a staršiemu človeku...., estetické návyky – udržiavanie svojho zovňajšku v čistote a v poriadku....(Kovačíková, 2004)
- je mechanické vykonávanie niektorých zložiek činnosti alebo celej spoločnosti, dosiahnuté mnohonásobným opakovaním príslušných úkonov.

Návyk uľahčuje, urýchľuje a skvalitnňuje vykonávať činnosť jedinca. Vo výchove a vzdelávaní sa zameriavame na upevňovanie vhodných návykov a odstraňovanie nevhodných návykov (Bošnáková, 2006). Jeho základom je ustálený pohyb, prejav, ktorý sa uskutočňuje v približne rovnakých podmienkach a účasť vedomia nie je nevyhnutná. Jeho význam pre človeka je najmä v tom, že uľahčuje a skvalitňuje výkon mnohých činností. Ak ide o systém návykov, ktoré sa vypracujú a upevnia v určitom poradí, hovoríme o dynamickkom stereotype. Pre človeka má význam v tom, že uľahčuje jeho činnosti, zaručuje stálosť správania sa v podobných podmienkach a chráni nervovú sústavu pred vyčerpaním.


2.11 Žiak

- je označenie pre človeka v role vyučovaného, bez ohľadu na vek. Žiakom môže byť dieťa, adolescent, dospelý. Používa sa na označenie dieťaťa, tktoré navštevuje základnú školu.


3. Utváranie osobnosti

Osobnosťou sa človek nerodí, ale sa ňou stáva v priebehu individuálneho živoata. Prostredníctvom procesu sociálizácie sa uskutočňuje aj postupná ,,personalizácia,, ľudskej bytosti, rozvoj integrácie a identity, vlastného ,,JA,, človeka. Pojem osobnosť je predmetom skúmania psychologických (psychológie osobnosti, sociálnej psychológie), pedagogických, ale i filozofických a sociologických disciplín, pričom ho každá veda definuje špecificky. Útvaranie osobnosti môžeme chápať ako proces pôsobenia a interakcie biologických, sociálnych a psychologických faktorov, výsledkom ktorých je utváranie človeka ako indivídua a jeho osobnosti. Formovanie osobnosti chápeme ako proces vonkajšieho pôsobenia prostredia na človeka, ktoré má tendencie vyvolať zmeny v správaní a konaní človeka. Výchova je súčasťou procesu formovania, ako špecifický proces cieľavedomého pôsobenia na osobnosť. Na tomto procese sa podieľajú biologické, sociokultúrne a prírodné, psychické činitele. Rodina ako primárna socializačná skupina je významným socializačným a výchovným činiteľom. Najideálnejší je partnerská vzťah rodičov k deťom, kde prevláda láska, toleranica, prirodzená autorita rodičov, rešpektovanie práva a potrieb dieťaťa.


Charakteristika štruktúry osobnosti

Štruktúru osobnosti tvoria 4 oblasti:
1)schopnosti
2)charakter
3)temperament
4)rysy – povahové vlastnosti