5.5 Sociálna starostlivosť

Ide o takú situáciu, ktorá si vyžaduje pomoc spoločnosti. Sociálna starostlivosť zahŕňa akcie plánovitej pomoci všetkým pracujúcim, rozličným vekovým skupinám, deťom, mládeži, dospelým. Poskytuje sa pri ochorení, nezamestnanosti, v starobe...


6. Rodinné prostredie, výchova, sociálna pomoc v nich

6.1 Rodina – pojem a význam

Na vývoj osobnosti vplýva mnoho faktorov zo životného prostredia, spoločenských pomerov, prírodných podmienok, práce.....V pedagogike považujeme za výchovné činitele tie, ktoré pôsobia zámerne, opakovane, sústavne pri pozitívnom formovaní vedomia a správania sa detí, mládeže a dospelých. Za najvýznamnejšie výchovné činitele sú považované rodina, škola, skolské výchovné zariadenia a cirkev. Ako druhotné výchovné činitele sa chápu masmédiá (tlač, rozhlas, televízia), umenie, ľudová kultúra a tradície a rôzne spoločenské organizácie. Rodina je najstaršia spoločenská inštitúcia, plní socilaizačné, ekonomické, sexuálne-regulačné, repredučné a ďaľšie funkcie. Vytvára určitú emocionálnu klímu, formuje interpersonálne vzťahy, hodnoty a postoje, základy etiky, životného štýlu.

Z hľadiska sociologického je formou začlenenia jedinca do sociálnej štruktúry. V súčasnosti sa rodina chápe ako sociálna skupina alebo spoločenstvo, žijúce vo vlastnom prostredí – domove, ktoré uspokojuje potreby detí, poskytuje im starostlivosť a základné istoty. Rodina spolu so školou plnia význmané výchovné úlohy, ktoré sa vzájomne doplňujú (Kovačíková,2004, s. 54). Rodina dáva človeku zázemie, je miestom uspokojovania potrieb, útočiskom pred vonkajším svetom, nenahraditeľná hodnota ľudského života, miesto pre udržanie vlastnej rovnováhy. Rodinná výchova – v každom fistorickom období je potrebné v rodine vychovávať deti k hodnotám lásky, slušnosti, úcty, tolerancie, priateľstva, solidarity, dobra.

Výchova v rodine má rozvíjať:

- vzťah k sebe samému – vychovávať treba takú osobnosť, ktorá bude mať dobrý hodnotový základ a bude vedieť zladiť individuálne a spoločenské poýžiadavky a nadobudnúť životnú múdrosť čiže prežiť život podľa možnosti príjemne a šťastne.
- vzťah k spoločnosti, k ľuďom, k rodine - vychovávať občiansku participáciu, dobré vzťahy k iným, schopnosť kooperovať, vedieť sa prispôsobiť, rozhodovať i viesť ľudí – to sú základy modelu, ktoré si deti svojujú v rodine. Deti sa učia vo vlastných rodinách, a to vzťahom svojich rodičov k starým rodičom, k širšej rodine.
- vzťah k prírode – pozitívny príklad rodičov založený na poznávaní prírody, odhaľovaní jej perspektív majú viesť deti k pozitívnemu vzťahu k nej.
Človek, aby dokázal čeliť nárokom života a seba samého, potrebuje žiť v základných istotách, mať zakotvené základné hodnoty, ktoré poskytuje len rodina.

V súčasnosti často počujeme o kríze súčasnej rodiny. Zelina (1994, s.205) uvádza tieto znaky krízy súčasnej rodiny:
-rodina sa sťahuje do mesta – tam dochádza k anonymite rodiny, človeka, dieťaťa, čo zvyšuje pravdepodobnosť zníženej sociálnej kontroly,
-rodina v trhovom mechanizme trpí ohrozeniami z chudoby, nezamestnanosti svojich členov,
-čas na výchovu detí, interakciu s nimi sa redukuje nielen, preto, že stúpajú nároky na rodičov v práci, v živote, ale tiež vzrástli požiadavky na kvalifikáciu, celoživotné vzdelávanie,
-rastie kriminalita, civilizačné choroby, toxicita životného prostredia, riziko vojen....
-kontrola pôrodnosti, génové manipulácie, AIDS.....,
-stráca sa súdržnosťa patriarchálnosť rodiny, ustúpili rituály, rodinné tradície,
-masívny vstup masmédií, videa a počítačov do rodiny znižuje čas na vzájomnú komunikáciu v rodine a rodín,
-komercionalizácia života neprospieva k pozitívnym hodnotám života, minimalizujú sa tradičné hodnoty rodiny

Tieto faktory, ako aj ďaľšie, špeciálne problémy rodiny ako oddelený život členov rodiny, najmä detí vo svojich izbách, minimálny čas komunikácie rodičov s deťmi...... preto je veľmi aktuálna potreba poznania týchto faktorov a na základe toho sa usilovať o výchovu, ktorá by im bola schopná čeliť.