6.2 Funkcie rodiny:

1. Biologicko-reprodukčná funkcia
- predstavuje dve zložky, a to uspokojovanie pohlavného pudu a biologickú reprodukciu obyvateľstva
2. Ekonomická funkcia
- cieľom je udržať životaschopnosť rodiny, ekonomická úroveň rodiny závisí od priemerného príjmu všetkých jej členov. Rozhodujúca je spotreba rodiny, ktorá je ovplyvnená tradíciami rodiny, organizaciou rodinného života, schopnosťami, nadaním jej zabezpečovateľov.
3. Socializačná funkcia
- rodina je prvým miesťom, kde sa dieťa spoločensky začleňuje, i prvým prostredím, ktoré učí dieťa začleňovať sa do spoločenských vzťahov.
4. Výchovná funkcia
- vychádza zo spoločenských cieľov, cieľom demokratickej spoločnosti je vychovávať slobnodného, humánneho človeka. Rodičia vychovávajú svoje deti celým prostredím, atmosférou, správaním, vystpovaním, svojou hrierarchiou hodnôt, vzťahom k práci a k sebe navzájom. Výchovnú funkciu ovplyvňuje aj kvalita vzťahov medzi manželmi.


6.2 Typy rodín:

1. Úplná rodina - je rodina, v ktorej žijú obaja rodičia a najmenej jedno dieťa. Ide o dvojgeneračnú skupinu rodičov a detí, v ktorej sú jasné role vetkých jej členov.

Podľa spôsobu spolužitia jej členov sa delí na:
-harmonickú rodinu, ktorá uspokojuje všetky potreby členov rodiny
-disharmonickú rodinu(narušenú, labilú, rozvrátenú), kde nastáva konflikt, vyskytuje sa napätá atmosféra, ke je nezáujem, kruté zaobchádzanies dieťaťom i medzi partnermi.
-doplnenú rodinu, kde po rozvode jeden z rodičov so svojimi deťmi vstúpi do nového manželského zväzku, do ktorého nový partner prináša dieťa z predchádzajúceho manželstva

2. Neúplná rodina – je spoločenstvo jedného rodiča s dieťaťom alebo deťmi, ktorý plní funkciu oboch rodičov. Neúplná rodina vzniká:
-úmrtím jedného z rodičov,
-rozvodom manželstva,
-odchodom manželského partnera – opustenie rodiny (väzenie, iné),
-rozhodnutím ženy, byť slobodnou matkou.

Rodina vdovcov (vdov) – úmrtím jedného z partnerov vzniká pre druhého partnera zložitá stuácia. Deti v takýchto rodinách môžu byť častejšie vystavené väčšiemu množstvu povinností. Rodič by sa nemal dopúšťať krajností vo výchove, ale kompenzovať tento nedostatok rodinného prostredia trpezlivosťou, porozumením, láskou, presným poriadkom počas dňa.

Rodina slobodnej matky s dieťaťom. Rodinné prostredie nevydatej matky je komplikované. Dieťa v takomto rodinnom prostredí nikdy ,,nezažije,, rolu otca, ktorá je taká nevyhnutná na formovanie reálneho pohľadu na svet. Dieťa žijúce s matkou má väčšie predpoklady vytvára si nereálny obraz o druhom pohlaví (buď ideálny, chce to inak, ako je to v jeho neúplnej rodine, alebo príliš nepriateľský postoj).

Rodina rozvedených rodičov s deťmi. Rozvodovosť má rôzne príčiny, ako neverra, rozdielnosť pováh, rozdielne predstavy o spolunažívaní t.j. manželský vzťah nemá dostatočný potenciál na pozitívne spracovanie negatívne pôsobiacich vplyvov. Z toho vyplýva, že príčinou rozvodu nie je to, čo v manželstve existuje, ale to, čo v ňom chýba na to, aby úspešne plnilo svoju funkciu.
Rodičia, ktorí sa ocitnú v porozvodovej situácii, by si mali uvedomiť, že okrem právnych povinností, ktoré im vyplávajú zo Zákona o rodine, sú tu i iné povinnosti. Dieťa potrebuje pomoc nielen v oblasti hmotnej, materiálnej ale i citovej. Dieťa by malo cítiť, že rodič je jeho oporou, priateľom, radcom, pomocníkom. Ak platí, že deti potrebujú aby ich rodičia mali radi, aby sa zaujímali o ich radosti, starosti, problémy, tak pre deti rozvedených rodičov to platí dvojnásobne.