6.2 Rodinné prostredie

Podmienky rodinného prostredia:
-Demografické podmienky – veľkosť rodiny, zamestnanosť rodičov, charakter práce, vek rodičov
-Materiálne podmienky – príjmy, výdavky, spotreba, počet zamestnaných v rodine, prítomnosť člena so zdravotným postihnutím
-Psychologické podmienky – atmosféra v rodine, vzťahy medzi manželmi, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, vzťahy medzi deťmi
-Kultúrne podmienky – vzdelanie rodičov, spôsob života rodiny, hodnoty, trávanie voľného času, pedagogizácia rodinného prostredia.

6.3 Negatívne tendencie v rodinnej výchove

Nepripravenosť rodičov na rodičovskú rolu vedie k tomu, že sa v každom rodinnom prostredí vyskytujú určité negatívne tendencie. Bakošová uvádza tieto negatívne tendencie:

1.Výchova založená na zákazoch a príkazoch – takáto výchova potláča prirodzenosť dieťaťa, zbavuje ho odvahy, samostatnosti. V období puberty môže spôsobiť reakcie vo formetvrdohlavosti, opozície. Účinok telesného trestu je iba momentálny, jeho vplyv je skôr negatívny. U dieťaťa sa rodí túžba po pomste, sklon prejaviť vlastnú silu voči slabšiemu, utvárajú sa nežiaduce charakterové vlastnosti.

2.Často sa v rodinách vyskytujú i také prejav trestu, ako je odmietnutie lásky zo strany rodičov, čo spôsobuje, že dieťa sa stáva neisté, apatické, ustrašené. V období puberty sa môže k svojmu okoliu správať nepriateľsky. Iným typom býva ochranárska výchova – je akousi prirodzenou túžbou rodičov chrániť svoje deti. Táto túžba je zdráva dovtedy, kým nevedie ku krajnostiam. Dieťa si zvykne spoliehať sa vo všetkom na rodičov, neverí v ľudskú pomoc.

3.Dobre je, ak sa plány rodičov o budúcnosti detí zhodujú so schopnosťami a záujmami detí. Často sa však stáva, že rodičia svoje nesplnené životné plány chcú realizovať prostredníctvom svojich detí. V tom prípade ide o výchovu založenú na projekcii sabarealizačných životných plánov do dieťaťa.

4.Veľmi nezdravou formou výchovy je perfekcionizmus. Takto vychovávané dieťa žije pod neustálym tlakom, že urobí chybu, je vyčerpané požiadavkami, ktoré naň kladú rodičia, stráca radosť z činnosti. Čo sa prejavuje tzv. obrannými reakciami t.j. snahou uniknúť od povinností do choroby (bolesť hlavy, nechutenstvo, nespavosť), útekom do regresie (potreba hrať sa, cmúľanie prstov), útekom do apatie, resp. neskôr sa môže objaviť záškolactvo, tuláctvo, kriminalita.

5.Nedôslednosť, improvizácia, prejavuje sa najmä v rodiných, kde neexistuje zásadovať, koncepcia, oragnizovanie práce i ovládanie citov. To, čo rodičia jeden deň dieťaťu zakážu, druhý deň mu to dovolia, resp. prejavia nevšímavosť. Dieťa sa tak stáva neisté, nevie, čo kedy môže a akú trest ho kady čaká.

Nedostatky vo výchove nás vedú k potrebe zamyslieť sa nad cieľmi výchovy. Brezinka (1991, s.589) ich hodnotí takto ,, k dobrej výchove nepatrí nič neobvyklé. Ide o ciele a prostriedky, ktoré sú v podstate samozrejmé. Cieľom výchovy sú iba tie osobnostné vlastnosti, ktoré sami potrebujeme, aby sme mohli spolu šťastne žiť. Sú to tie každodenné prostriedky, ktoré používame na oplyvňovanie ľudí.,, Uvádza tieto výchovné ciele:
-základná dôvera,
-pripravenosť postarať sa o seba vlastnými silami,
-realistické chápanie sveta a seba samého,
-dobromyseľnosť alebo kultúra samého,
-sebadisciplína.


7. Školské prostredie z hľadiska sociálnej pedagogiky

Školské prostredie možno charakterizovať ako súbor životných, materiálnych a sociálnych podmienok. Tak, ako je pre dospelých dôležité kvallitné prostredie, tak aj pre žiakov a študentov je dôležitý súbor optimálnych podmienok školského prostredia.
Medzi dôležité faktory životného prostredia, ktoré oplyvňujú jeho kvalitu patria:
-umiestnenie budov,
-využitie priestoru budov,
-tepelné podmienky,
-stav ovzdušia – plyny, pary....
-svetelné podmienky,
-farebná úprava prostredia,
-hluk, vibrácie.