Ďaľšie situácie, ktoré sa vyskytujú v školskom prostredí sú krádež, toxikománia, šikanovanie, záškolactvo.

Krádež – je spoločenský nežiaduca činnosť, v ktorej ide o odcudzenie majetku bez vedomia majiteľa. Môže mať rôzne podoby – lúpež, podvod, vynútenie, vylákanie....Medzi najčastejšie príčiny krádeže patria zanedbanie výchovy rodičmi, túžba upozorniť na seba alebo skupinové zvedenie.

Toxikománia. Na vznik fajčiarskych návykov vplývajú rôzne okolnosti: príklad rodičov, známych, učiteľov v školách. Často vzniká z túžby po novom poznaní. Fajčiarska mánia sa objavuje medzi 15-18 rokom, mladí ľudia nepoznajú účinky škodlivého fajčenia.

Šikanovanie – obmedzenie osobnej slobody, pokorovanie, ponížovanie, vyhrážanie, týranie, fyzické napádanie žiakov žiakmi, a to buď vekovo alebo fyzicky staršími. Dieťa odovzdáva iným to, čo zažilo samo. Ide o podvedomý tlak, ktorý zažilo od svojich rodičov, blízkych, rovesníkov. Z hľadiska výchovy je nevyhnutná pomoc, pomoc vo forme analýzy prípadu, jeho objasňovania, nachádzania pozitívnej stránky osobnosti, orientácia na iné aktivity. Nestačí však jednorázové poúčanie, ale systematické sledovanie, hodnotenie prvých pozitívnych krokov.

Záškoláctvo je v širšom zmysle slova charakterizuje ako neospravedlnenú absenciu žiakov bez ohľadu na ich počet a motívy. V užšom zmysle je záškoláctvo považované za jednu z foriem porúch správania, ktorej základom je vážnejšie narušený osobnostný vzťah ku škole a k učeniu.

Typy záškoláctva:

1.Vyskytuje sa u žiakov, ktorí pochádzajú z podnetne veľmi chudobného rodinného prostredia, sociálne a kultúrne zaostalého. Samotní rodičia sú osobnostne problémoví s nízkym vzdelaním, absenciou v zamestnaní. Deti v takýchto rodinách sú emočne deprimované, neosvojujú si ani základné zručnosti, vedomosti, hygienycké návyky. Rodičia nie sú schopní pestovať elementárne návyky detí.

2.Vyskytuje sa u žiakov, ktorí sú celkovo problémoví. Z hľadiska prospechu patria k najslabším v triede. Príčina spočíva obyčajne v neuspokojení niektorých základných psychických potrieb. Ide obyčajne o nenaplnený emocionálny vzťah k deťom zo strany rodičov, o nedostatočnú priazeň, kontrolu, starostloivosť. Rodičia nerozvíjajú u žiakov pozitívne formy správania, nechápu zásady medziľudských vzťahov a noriem spoločenského správania.

3.Vyskytuje sa u žiakov, u ktorých sa v predchádzajúcom vývine neprejavili výraznejšie poruchy správania, ale ktorí sú labilnejší voči záťaži, ťažšie sa vyrovnávajú so zmenenými životnými požiadavkami. Príčinou bývajú adaptačné problémy spojené s prechodom na iný typ školy, s dochádzaním, sociálnou izolovanosťou v novom prostredí. Postoje rodičov takýchto detí sa vyznačujú extrémnou prísnosťou neprimeranou veku, prehnanými rozporuplnými požiadavkami, nedôslednosťou...

4.Vyskytuje sa u žiakov, ktorí sú vedení motívom prežiť niečo príjemnejšie, lákavejšie, ako je pobyt v škole a plnenie si školských povinností. Žiaci maskujú, obstarávajú si ospravedlnenie aj za cenu podvodu. Najčastejšou formou je ,,skryté záškoláctvo,, , keď žiaci predstierajú rôzne choroby.

Príčiny záškoláctva B. Šestáková (1985) ich člení takto:

1.Vonkajšie príčiny – (rodinné prostredie, školské prostredie, skupina rovesníkov)
- príčiny, ktoré majú pôvod v rodinnom prostredí – nezáujem rodičov o výchovu a vývin detí, neznalosť výchovných účinkov, zlé príklady rodičov...
- príčiny, ktoré majú pôvod v školskom prostredí – ide o nezáujem o zvolený učebný odbor, adaptačné problémy spojené s prechodom na iný stupeň a typ školy....
- príčiny vyplývajúce z prostredia rovesníckych skupín – ich pozitívny význam spočíva v pomoci pri vytváraní obrazu o sebe, pri vytváraní postojov a hodnôt. Okrem pozitívnych môžu mať aj negatívne účinky a to sklon narúšať rodinné normy, zlomyselnosť, brutalita, ľahostajný postoj voči autoritám..