2. Vnútorné príčiny – vyplývajú z osobnosti mladého človeka. Jeho osobnsoť sa vyznačuje labilnou nervovou sústavou, psychosociálnou nazrelosťou, zníženou adaptabilitou, emočnou labilitou, poruchami správania, zvýšenou agresivitou.


8. Sociálna a pedagogická komunikácia

Komunikácia je spôsob dorozumievania sa medzi ľuďmi. Je predmetom záujmu pedagógov, lingvistov, psychológov, sociológov.
Účelom komunikácie je dospieť k dohode. Komunikáciou ľuďia vyjadrujú ochotu dohodnúť sa, najsť, resp. nenájsť spoločné riešenie. Ako uvádza F. Gál a J. Alan každé oznámenie má dve fázy. Prvú tvorí to, čo chcem povedať, druhú to, ako som to povedal. Prijatie informácie je dvojfázové: najprv informáciu prijímam, potom jej priraďujem určitý význam. Verbálna komunikácia je spôsob dorozumievania sa verbálnymi prostriedkami, t.j. jazykom, slovom. Vo verbálnej komunikácii používame základné a špecifické jazykové prostriedky. Medzi základné jazykové prostriedky patria konkrétne a abstraktné slová. Verbálny prejav má svoju zvukovú a kinetickú (pohybovú) stránku. Neverbálna kounikácia je tá, ktorej nejde o významovú, obsahovú stránku prejavu, ale o prejavy, ktoré Křivohlavý (1988) uvádza takto:

-proxemika (udržiavanie vzdialenosti),
-haptika (spôsob chôdze, pohyby tela, rýchlosť pohybov),
-zrakový kontakt (pohľady, dorozumievanie sa očami),
-mimika (pohyby tvárových svalov),
-gestá (kultúrne tradované pohyby a posunky, uvedomenie a neuvedomenie),
-fyzický postoj (držanie teľa, spôsob sedenia, státia),
-paralingvistika (tóny reči, hlasitosť, rýchlosť, výška, úprava, výzor).

Komunikácia ako prostriedok výchovy

Pedagogická komunikácia je podľa P. Gavoru (1988) výmenou informácii medzi účastníkmi výchovno-vzdelávacieho procesu. Už zo samotného názvu ,,Pedagogická komunikácia,, vyplýva, že slúži výchovno-vzedľávacím cieľom a plní pedagogické funkcie.
Peagogická komunikácia je viacdimenzionálny jav. Gavora rozlišuje tri roviny tohto javu:

a) Obsahovú rovinu – tvoria pedagogické informácie, ktoré zahŕňajú fakty, poznatky i údaje, ktoré zabezpečujú dosahovanie výchovno-vzdelávacích cieľov. Podľa pedagogického vplyvu sa delia na:
-kognitívne informácie, ktoré sú zamerané predovšetkým na rozvoj poznávacej stránky osobnosti,
-afektívne informácie, ktoré sú zamerané na organizovanie, usmernenie a hodnotenie činností

b) Procesuálna rovina – zahŕňa komunikačné činnosti. Rozdeľujeme ich podľa viacerých hľadísk:
1) podľa druhu komunikačného prostriedku na verbálne a neverbálne.
2) podľa charakteru činností delíme komunikačné procesy na recepčné a produkčné. Recepčné procesy zahŕňajú činnosti súvisiace s prijímaním a spracúvaním informácií. Najdôležitejšie sú dve recepčné činnosti: pochopenie informáciam a dlhodobé zapamätanie si informácii. Produkčné komunik. Činnosti zahŕňajú procesy súvisiace s vytváraním a odovzdávaním informácii. Sú to predovšetkým pamäťové a myšlienkové procesy.
3) podľa formy rozlišujeme komunik. Činnosti na monologické (výklad učiteľa, odpoveď žiaka) a dialogické (vedie ich učiteľ so žiakmi).
c)Vzťahová rovina – spočíva v sprostredkovaní vzťahov medzi komunikujúcimi. V pedagogickej kominikácie existujú tieto typy vzťahov: učiteľ-žiak, učiteľ-trieda, žiak-žiak, žiak-skupina žiakov, skupina žiakov-trieda.


9. Metódy a techniky skúmania otázok sociálnej pedagogiky

Metóda – cesta, postup na dosiahnutie cieľa.
Metodika – určitý konkrétny postup pri skúmaní problému.
Technika – spôsob použitia pomôcky alebo súhrnu pomôcok. Predpkladom pedagogického výskumu je jeho reliabilita, validita, objaktivita.

Reliabilita predstavuje spoľahlivosť. Spočíva v tom, že výsledky, ktoré danou metódou zistíme, budú i pri viacnásobnom opakovaní zhodné, alebo približne rovnaké. Validita predstavuje platnosť a vhodnosť danej metódy. K skúmaniu akýchkoľvek otázok sociálnej pedagogiky je navyhnutné pristupovať z 3 aspektov: