1.fyziologicko-metodologického – by mal skúmať, ako sa filozofické prístupy premietajúp do metodologickej praxe.
2.teoretického – má dosiahnuť výsledky empirických zistení a vtvárať určité zovšeobecnenia.
3.experimentálneho-empirického – by mal zahŕňať zbieranie empirického materiálu.

Špeciálne metódy, ktoré možno uplatniť v soc. pedagogike uvádza R. Wroczynski (1968) takto:
Pozorovanie je spôsob sledovania určitých situácii, javov, činností v sociálno-pedagogickej praxi. Jedným z typov je participačné pozorovanie- kde sa výskumník priamo zúčasťňuje činnosti skúmaných osôb. Pozorovanie by ma byť systematické, plánovité a presné. Jeho nevýhodou je to, že ním môžeme pozorovať len minimum sociálnych situácii, môžeme pozorovať len vonkajšie prejavy chovania, často neprenikneme k podstate. Správa o pozorovaní má obsahovať:
-presnú dokumentáciu o čase, mieste, okolnostiach pozorovania
-informácie o úlohe pozorovateľa,
-charakteristiku pozorovaných faktov,
-podrobný popis pozorovaných faktov,
-vlastné úvahy a interpretácie pozorovateľa.

Dotazník o sociálnom prostredí je výskumná metóda, ktorej cieľom je písomnou formou získať údaje od respondentov na vopred predloženom formulári. Pri zostavení dotazníka platia určité zásady:
-výstižná formulácia problému,
-znalosť prostredia,
-účelnosť otázok (stručnosť, jasnosť, konkrétnsoť)
-adekvátnosť foriem odpovedí
-overenie validity a reliability

V dotazníku možno položiť zatvorené (predvídajú odpovede, uľahčujú prácu výskumníka) a otvorené (sú také, pri ktorých výskumník dá respondentovi úplnú slobodu odpovede) otázky. Rozhovor (interview) je ďalšia z metód získavania údajov sociálno-pedagogického zamerania. Podmienkou vhodného rozhovoru je teoretická príprava a pratkická znalosť, vhodný jazyk, znalosť zdvorilostných foriem správania, schopnosť trpezlivo počúvať. Nadviazanie rozhovoru ide o umenie otvoriť rozhovor, ktoré má v sebe prvky obratnosti. Priebeh rozhovoru úlohou výskumníka je počúvať odpovedeš a usmerňovať ich tak, aby sa neodbočovalo od hlavnej témy. Atmosféra rozhovoru výskumník by mal svojím správaním prispieť k priateľskej atmosfére a slovom vyjadrovať svoj záujem o odpovede. Delenie rozhovoru:

1.Neštandardizovaný rozhovor - nemá presne stanovený ,,scénar,,. Otázky môžu byť ľubovoľné, v nepredpísanom poradí.
2.Štandardizovaný rozhovor – sa robí presne podľa textu formulára s vopred vytypovanými osobami.
3.Zjavnú rozhovor (neformálny) – sa používa vtedy, keď skúmaná osoba vie, že sa s ňou vedie rozhovor.
4.Skrytý rozhovor je navonok voľný rozhovor dvoch osôb, z ktorých jedna väčšinou hovorí a druhá trpezlivo počúva.


10. Sociálny pedagóg a jeho profesíjne možnosti

10.1 Sociálny pedagóg

Kraus (2000), sociálneho peagóga chápe akoodborníka vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne na výchovné pôsobenie všade tam, ,,kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.,, Podľa Krausa pôsobí v dvoch rovinách:
-primárna sociálnovýchovná činnosť v smere profylaxie alebo kompenzácie,
-manžérska sociálnopedagogická činnosť v inštitučných oblastiach, t.j. organizačnej, metodickej, koncepčnej, metodickej, vzdelávacej.

Bakošová (2006, s.163) ,,Sociálny pedagóg je odborník, ktorý je teoreticky i prakticky pripravený vo vysokoškkolskom, magisterskom štúdiu odboru pedagogika, filozofia, pedagogického či sociálneho zamerania na sociálnovýchovnú činnosť. Je odborníkom, ktorého všeobecné kompetencie spočívajú v pomoci a podpore deťom, mládeži, dospelým, rodičom(sociálna andragogika, geragogika) a ich podpore v situáciách vyrovnania deficitu socializácie a hľadania možnosti zlepšenia kvality života prostredníctvom výchovy, vzdelávania, prevencie, poradenstva.,,