10.2 Kompetencie sociálneho pedagóga

Výchvno-vzdelávacia kompetencia

Sociálne orientovaný pedagóg je kompetentný tvoriť teóriu sociálnej pedagogiky na základe poznania domácich a zahraničných prameňov, účasti na vedeckovýskumnej činnosti, poznania potrieb praxe. V pratkickej oblasti plánuje, organizuje a metodicky usmerňuje činnosť v zariadeniach, ktoré riešia úlohy vyplývajúce zo sociálnej politiky štátu v oblasti školstva, práce, sociálnych vecí a rodiny....... V oblasti výchovy detí a mládeže je vychovávateľom a podporovateľom v ich osobnostnom raste na ceste ,,byť človekom,,. Rozvíja a podporuje prosociálnosť, ľudskosť, asertívne správanie, efektívnu komunikáciu, altruizmus, spolucítenie, solidaritu, úctu, všímavosť a iné osobnostné vlastnosti a schopnosti pomáhajúceho charakteru.

Sebavýchova

Sociálny pedagóg prostredníctvom poznávania osobnosti cez výchovu, prostredie a komunikáciu hľadá možnosti na ďaľšie sebazdokonaľovanie osobnosti. V procese sebavýchovy ju vedie k vlastnému poznaniu, prijatiu svojich nedostatkov, k trpezlivosti a vytrvalosti. Sám má byť príkladom, ako zvládnuť nedostatky, vonkajšie a vnútorné podnety, ktoré sú prekážkou k sebavýchove.

Samovzdelávanie

Samovzdelávanie vychádza z vnútorných potrieb. Sociálny pedagóg vo svojej činnosti potrebuje všeobecné i špecifické poznatky. Tie môžu byť predmetom jeho samovzdelávania. Sám je podporovateľom samovzdelávania svojich kolegov, detí a mládeže, ktorým má pomôcť.

Kompetencia prevýchovy

Ak je sociálny pedagóg schopný vychovávateľ, ľahko diagnostikuje odklon od normy. Na túto kompetenciu má byť odborne pripravený z pedagogickej diagnsotiy, špeciálnej pedagogiky, psychológie osobnosti. Sociálny pedagóg môže využívať také spôsoby sociálnej opory ako poúčanie, povzbudenie, diverziu, zásah do prostredia, nedirektívne či direktívne vedenie. Celý proces prvýchovy je náročný na čas, jeho výsledky sa nedosahujú hneď po následnom zásahu. Preto si vyžaduje také osobnostné predpoklady ako trpezlivosť, dôslednosť, pevná vôľa, dôvera.

Komeptencia poradenstva

Sociálnopedagogické poradenstvo výchádza z dvoch hľadísk:
-zo širších psychologických koncepcií. Ich hlavným cieľom je umožniť klientom, aby si ujasnili životné ciele, aby dospeli k lepšiemu sebapoznaniu a aby zistili, v čom je ich problém a ako ho možno realisticky riešiť.
-Z pedagogických teórií, výchovných situácií a výchovných nedostatkov, ktoré sa v súvislosti s deťmi, mládežou a uch rodičmi vyskytujú. Hľadá takú formu sociálnej opory, keď človek nepotrebuje terapiu, vie si pomôcť sám, ale potrebuje sa prostredníctvom odborného poradcu – sociálneho pedagóga zorientovať vo vlastnej situácii.
Sociálny pedegóg by v poradenskej činnosti nikdy nemal dávať hotové ,,recepty,, , ale ukázať viec alternatív a ich dôsledky. Klient by mal sám zistiť, čo bude pre neho najlepším riešením. Tento ideálny stav je za predpokladu, že klient sa príde poradiť dobrovoľne, je vnútorne motivovaný.

Kompetencie prevencie

Univerzálna prevencia. Jej cieľom je vytvoriť v spoločnosti atmosféru prijatia a pochopenia problémov, voči ktorým zaujímajú odborníci predsudkové správanie, odmietanie, až negativizmus. Univerzálou prevenciou formou letákav, poskytovania priamych informácií či ukážok alebo samotnej práce v komunite možno dosiahnuť posun v poznaní ľudí a prekonanie bariér. Sekundárna prevencia. Je zameraná napr. na úzky okruh mladých ľudí s cieľom poskytnúť im pozitívne vzory správania. Ide o pretváranie vzorov naučených a odpozorovaných najmä v rodinnom prostredí a v prostredí rovesníkov, ktorými sú u detí opakovanie a používanie nežiaduceho správania. Takto preventívne učia deti zo sociálne znevýhodneného prostredia žiaducim spôsobom správania.

Kompetencia manažmentu

Pri riešení akéhokoľvek problému dieťaťa v našej spoločnosti sa nedá vyhnúť administratívnemu postupu na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Dieťa z nevhodného sociálneho prostredia si vyžaduje odbornú konzultáciu u psychiatra, špeciálneho či sociálneho pedagóga. Odborník pomáhajúcich profesií, v našom prípade sociálny pedagóg, má mať osobnostné predpoklady, ktoré mu zabezpečia schopnosť pracovať s deťmi a mládažou v norme i v odchýlkach od normy či v mimoriadne náročných výchvoných situáciach. K takým osobnostným predpokladom patrí schopnosť porozumieť, podporu, pomoc, ale aj schopnosť reálne diagnostikovať a rozlíšiť akútny problém od dlhodobého. Okrem osobnostných predpokladov má vysokoškolského štúdium odboru pedagogika či sociálna pedagogika poskytnúť v obsahu štúdia všeobecné a špecifické cieľové požiadavky.