Didaktika učebných predmetov skúmajú výučovanie v špeciálnych podmienkach určitého učebného predmetu. Objasňujú proces tvorby vzdelávacích obsahov jednotlivých učebných predmetov a ich sprístupňovanie v procese vyučovania a učenia v škole a iných formách vzdelávania. Andragogika (pedagogika dospelých). Jej predmetom je problematika výchovy a vzdelávania dospelých, ktorí po ukončení školskej dochádzky sú už zaradení do pracovného procesu.


3) Hraničné vedy pedagogiky

Analyzujú pedagogické javy a otázky, pri ktorých sa nedá presne vymedziť kde začína a končí oblasť skúmania tej ktorej vedy. Vznikli v dôsledku integrácie vedných odborov. Pedagogická psychológia je veda o psychologických zákonitostiach výchovno-vzdelávacieho procesu v školských a iných výchovných zariadeniach. Skúma psychologické otázky výchovného pôsobenia, vyučovania, psychické mechanizmy utvárania a pretvárania ľudského správania. Sociálna pedagogika skúma z výchovno-vzdelávacích aspektov spätnoväzbové vzťahy medzi jednotlivcom a spoločnosťou (sociálnym prostredím, sociálnami inštitúciami) a súčasne výchovno-vzdelávacie procesy v samostatných sociálnych inštitúciách.

Filozofia výchovy sa zaoberá výchovou vo vzťahu k podstate človeka a spoločnosti, k gnozeológii. Ekonómia vzdelávania je novšou hraničnou disciplínou pedagogiky, ktorá skúma (Průch, 2000, s. 67):
-problematiku financovania školstva a efektívnosti prostriedkov vynakladaných na vzdelávanie v rámci vzdelávacích systémov a škôl.
-Vzťahy medzi vzdelaním ľudí a ich uplatnením na trhu práce.

Príbuzné vedy pedagogiky
-úzko súvisia s teóriou výchovy a vzdelávania a pomáhajú pedagogike analyzovať pedagogické javy z viacerých hľadísk.
Psychológia sa považuje za najvýznamnejšiu príbuznú vedu pedagogiky. Skúma a analyzuje duševné stránky rozvoja osobnosti, pomáha pedagogike poznávať objekt výchovy a tak jej umožňuje adekvátnejšie aplikovať zámerné vplyvy na výchovávaný subjekt.

Všeobecná psychológia. Skúma duševné javy človeka a zisťuje zákonitosti duševných procesov, poskytuje všeobecné, ale aj konkrétne poznatky na analyzovanie výchovno-vzdelávacích javov. Vývinová psychológia, ktorá analyzuje duševný život človeka z hľadiska genézy a vývoja od počiatkov až po jeho ukončenie. Sociológia je veda o zákonoch vývoja a štruktúry spoločnosti, o spoločenských javoch a medziľudských vzťahoch, o správaní sa ľudí v skupinách a pod. Pomáha analyzovať prostredie, v ktorom sa výchovný proces odohráva.

Logika je veda o všeobecných formách a stavbe myslenia, o správnom a presnom vyjadrovaní myšlienok a vyvodzovaní dôsledkov na základe logických analýz. Má význam pri tvorbe obsahu vzdelávania, pri uplatňovaní správnych zásad myslenia, pomáha adekvátne sa vyjadrovať a formulovať vlastné myšlienky. Etika ako veda o mravnosti, o mravných hodnotách je teóriou morálky. Pomáha vytyčovať ciele, konkretizovať normy i požiadavky mravnej výchovy. Estetika je veda o podstate a prejavoch krásy, zaoberajúca sa predovšetkým umeleckými prejavmi a vzťahom človeka k nim. Somatológia ako veda o ľudskom tele umožňuje pri výchove rešpektovať anatomicko-fyziologické osobitosti detí a mládeže pri určovaní požiadaviek na ich činnosť a prostredie.

Filozofia ako určitá forma poznania skutočnosti je systémom názorov o najvšeobecnejších otázkach bytia a poznania sveta. Filozofia vplýva na pedagogiku svojimi gnozeologickými, metodologickými a ontologickumi stanoviskami. Kybernetika sa zaoberá štúdiom všetkých možných systémov, v ktorých prebiehajú procesy riadenia a komunikácie. V pedagogike ju možno aplikovať z 3 aspektov:
-technická stránka využíva počítače v pedagogickom výskume, pri riadení školstva, pri riadení učebného procesu,
-teoretická stránka uprednostňuje interpretáciu kybernetických pojmov, princípov, zákonov,
-metodologická stránka aplikuje metódy myslenia pri výskume pedagogických javov.



2. Základné pojmy pedagogiky