2.1 Výchova

K základným pojmom pedagogikej teórie, ako aj pedagogickej praxe patrí výchova. Vo všobecnosti môžeme povedať, že výchova je činnosť, ktorá smeruje k získaniu a zdokonaľovaniu duševných (rozumová výchova, mravná v., estetická v.), telesných (pracovná v., telesná v., zdravotná v.) a duchovných (náboženská v., mravná v.) vlastností človeka. Podľa Bokošovej je výchova zložitý proces, v ktorom sa uskutočňuje vzťah (interakcia) vychovávajúci-vychovávaný. Výchova má mať svoj cieľ. Pôsobonie bez cieľa je funkciované, ktoré vedie k procesu socializácie.

Predmetom výchovy je človek a jeho psychické procesy a funkcie. Úlohou výchovy je rozvoj možností človeka. Obsah výchovy určuje spoločnosť a je jej odrazom momentálneho rozvoja. Jedinec sa pod vplyvom vonkajších a vnútorných podmienok mení. Aby došlo k vytvoreniu mravných vôľových vlastností, teória výchovy skúma, ako má tento proces prebiehať. V užšom zmysle slova výchova znamená cieľavedomý, zámerný proces výchovy jedinca v súlade s jeho individuálnymi vlastnosťami, snaha jedinca stať sa sociálnou bytosťou a integrovanou samostatnou bytosťou.

Znaky výchovy podľa Bakošovej sú :
-cieľavedomosť – čim je cieľ konkrétnejší tým je lepšia jeho realizácia
-zámernosť – zámerné, úmyselné odovzdávanie poznatkov a potrebných pracovných skúseností mladšiemu pokoleniu od starších pokolení sa stalo nevyhnutnou podmienkou zachovania a ďaľšieho rozvoja človeka
-sústavnosť
-organizovanosť

Existuje súhrn vplyvov, ktoré ovplyvňujú psychiku človeka a jeho vývin, buď pozitívnym alebo negatívnym spôsobom – tzv.determinácia osobnosti. Je to súhrn dedičných predpokladov – genotyp, čo predstavuje väčšinou iba dispozíciu ku vzniku určitej normálnej či patologickej vlastnosti organizmu. Fenotyp (konkrétnu vlastnosť, poznatok určitom okamihu existencie) he výsledkom dlhodobého vzťahu medzi genotypom a faktormi životného prostredia, ktoré sa počas menia života v kvalite, intenzite a v čase.

Vo všeobecnosti rozlišujeme 2 činitele vývinu:
A)Endogénne - (zdedené a vrodené vlohy, funkcia CNS ) tvoria ich vrodené vlastnosti a anatomicko-fyziologické osobitosti mozgovej kôry, ktoré sa prejavujú dispozíciou – talentu, nadania a vlôh dieťaťa.
B)Exogénne – (prostredie, výchovu a psychická regulácia, vlastná aktivita jedinca) Sú tvorené výchovou a prostredím. Prostredie delíme na prírodné a spoločenské. Pod pojmom prostredie rozumieme všetko živé aj neživé, čo jedinca obklopuje a čo ho nejakým spôsobom ovplyvňuje v jeho telesnom, psychickom a duchovnom vývoji. Z hľadiska výchovy dieťaťa má najväčší význam rodinné prostredie. Výchovná povinnosť sa týka predovšetkým rodiny.

Cieľ výchovy treba stanovovať na základe poznania spoločenského vývoja, potrieb spoločnosti, jej demokratizácie a humanizácie. Známy je systém KEMSAK, ktorý zahrňuje ciele výchovy -
a)kognivizácia – naučiť človeka myslieť, rozmýšľať riešiť problémy vo všeobecnej rovine
b)emocionalizácia – rozvíjanie citov človeka, jeho prežívanie
c)motivácia – rozvíjanie potrieb, záujmov, túžob, želaní, ideálov
d)socializácia a komunikácia – cieľom je naučiť človeka prosociálnemu správaniu a komunikácii, bez straty identity osobnosti
e)axiologizácia – naučiť jedinca hodnotiť, rozhodovať sa a rozvíjať schopnosť interiorizácie hodnôt
f)kreativizácia – naučiť jedinca k tvorivému prístupu k životu, k sebe, k iným ľuďom


Rozdelenie cieľov výchovy-
A) podľa obsahu
- celkové
- čiastkové

B) podľa rozsahu
- všeobecné
- konkrétne
- jedinečné