C) podľa významu
- strategické
- taktické
- operatívne

D) podľa náročnosti
- maximálne
- optimálne
- minimálne

E) podľa všeobecnosti
- všeobecné
- špeciálne
- zvláštne

F) podľa časovej následnosti
- blízke, perspektívne, etapové

G) podľa aktivít žiaka
- vzdelávacie, poznávacie, výchovné, formatívne

Ako sme už spomenuli, výchova môž ovplyvniť vývin jedinca pozitívne alebo negatívne, pretože patrí medzi exogénne faktoy. Môže však prebiehať v rôznych štýloch, ktorých nositeľmi sú jedinci s danou štruktúrou osobnosti.


Zásady výchovy:

1. Vytvoriť z tried výchovné spoločenstvo

Ak uznávame, že výchova je rozvíjaním vlastností, ktoré už v dieťati potencionálne existujú, potom najdôležitejším faktorom výchovy je žiak. Žiaci a ich vzájomné vzťahy podstatne ovplyvňujú výchovný proces. Ak učiteľ vytvorí výchovne spoločenstvo, jeho žiaci sa stanú jeho spolupracovníkmi a v spoločenstve sa vytvorí klíma, v ktorej sa spoločnými kritériami hodnotia skutky jednotlivých členov. Tak vznikne akási skupinová moráln norma, ktorú je potencionálny člen nútený dodržiavať. Takéto spoločenstvo nedopustí krivdu, efektívne spolupracuje a vzájomne si pomáha. Člen je schopný dostať konkrétne úlohy a istú autonómiu, aby sa naučil zodpovedne rozhodovať. Skupina vedená k spolupráci je úspešnejšia, než skupina vedení k súťaživosti. Súťaživosť nie je optimálny výchovný prostriedok – deti sú pripravené o radosť zo spolupráce, pričom medzi „favoritmi” vzniká napätie a závisť, v „outsideroch” zase rezignácia a ľahostajnosť. Ak má byť súťaživasť prínosom, treba dbať na dodržiavanie pravidiel, vytvoriť podmienky, aby žiak mohol mať zážitok úspechu a nedopustiť, aby sa nadaní žiaci sústredili výlučne na seba, ale zapojili sa do spolupráce aj so slabšími. Príkladom je kooperatívne učenie, keď malé skupiny pracujú na spoločnej úlohe.

2. Prijať dieťa také, aké je

T.j. nepodmieňovať pozitívny vzťah k nemu splnením nejakých podmienok – dieťa je oslobodené od tlaku a starostí a dokáže podať vyšší výkon. V opačnom prípade dieťa zameriava svoju pozornosť na seba samého. Často už samotné pozitívne prijatie dieťaťa bez osobitných výchovných zásahov je to, čo dieťa vychováva a pretvára. Prijímanie a náklonnsť rodičov a vychovávateľov potom podporuje všetky ostatné výchovné metódy a nástroje.

3. Pripisovanie deťom pozitívne vlastnosti

Deti sa stávajú takými, za aké ich považujeme. V človeku existuje tendencia prijať názor, ktorý majú o ňom iné, najmä autoritou obdarené osoby – je to princíp kozistencie- zosúladiť svoje správanie s názormi o nás a našim obrazom o sebe. Nevyhnutnou podmienkou pozitívneho pôsobenia týchto mechanizmov je, aby vplyvy pôsobiace na správanie neboli priveľmi intenzívne, aby si subjekt mohol skutočne sám prisúdiť iniciatívu zameranú na zmenené správanie.