referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Etela
Sobota, 22. februára 2020
Pedagogika
Dátum pridania: 18.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Pudsik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 505
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 11m 40s
Pomalé čítanie: 17m 30s
 
Negatívne kritická časť - kritika dovtedajších ústav:

Ústava sa rodí z charakteru ľudí, ktorí tvoria štát. Platón skúma rôzne formy štátu a ľudské typy. Platón sa vyjadruje aj k otázke formy vlády - najlepšia je kombinácia monarchistického a demokratického zriadenia. Za najlepšiu formu štátu považuje aristokraciu a monarchiu. Vedúcou zásadou reálnych štátov je odvaha (timokracia), chamtivosť (oligarchia), anarchia a svojvôľa (demokracia) alebo strach a zločin (tyrania). Autor vytvára obraz postupnej degenerácie ústav.

Timokracia - vláda odvážnych a ctižiadostivých, ja to vraj najmenej zlé zriadenia. Môže sa však skorumpovať na oligarchiu.
Oligarchia - ústava, ktorá sa zakladá na oceňovaní majetku, vládnu v nej bohatí a chudobní sú z nej vylúčení. K jej zániku viedla nenásytnosť túžby po bohatstva.

Demokracia - vzniká, keď zvíťazia chudobní a ostatným poskytnú rovnaký podiel na správe  štátu a v úradoch. Heslom demokracie je sloboda.  Je to najmenej stabilné zriadenia, ktoré charakterizuje nedostatok spoločenskej disciplíny, nedostatok občianskej cnosti u obyvateľov. Ľudia tu nemusia robiť nič, na čo nemajú chuť, nemusia dodržiavať mier, nemusia počúvať, nemusia sa podieľať na správe štátu.  Sloboda v demokracii zákonite nastoľuje najhoršiu zo všetkých ústav - tyraniu.

Tyrania - vláda násilia - znamená zánik slobody a základných hodnôt života.

Pozitívne konštruktívna časť:

Štát vzniká z jednoduchých ľudských potrieb - preto, lebo nikto nie je sebestačný a potrebuje veľa vecí.  V jednotlivom človeku je spojená žiadostivosť  s vôľou a rozumom a spravodlivosť spočíva v nájdení správneho pomeru medzi nimi. Podobne má aj prirodzený život štátu tri rozličné úlohy: výživu a zisk ako základ, obranu navonok a riadenie rozumom. Tomuto zodpovedajú tri prirodzené stavy: Remeselníci, strážcovia a vládci.  Spravodlivosť spočíva tiež v tom, že sú tieto tri stavy uvedené rozumom do pravého súladu. Štát má každému dieťaťu, bez ohľadu na pôvod, poskytnúť možnosť vzdelania. Základnými elementmi výchovy detí sú gymnastika hudba. Gymnastika tvaruje telo, učí odvahe a hrdosti. Hudba formuje dušu, dáva jej miernosť a jemnosť. K tomu sa potom pridá matematika, počty a príprava k dialektike - k správnemu mysleniu, zvykanie si na bolesť, námahu a odriekanie.

Platón tvrdí, že bohov treba zobrazovať len v dobrom, lebo oni sú príčinou len toho dobrého, pre zlo treba hľadať inú príčinu. Boh je najkrajší, najlepší, nemenný, neklame, niet dôvodu, prečo by mal Bol klamať a preto všetko daimondské a božské je bez lží. Je viditeľné, že Platón sa kvôli svojmu pôvodu a svojmu vzťahu k Sokratovi prikláňa k aristokratickému ideálu štátu. Jeho ústavou je aristokracia - vláda najlepších. Je však zároveň dokonalou demokraciou.

Proti Platónovej náuke bývajú námietky, že ide o utópiu. Hovorí sa síce, že obsahuje niečo správne, ale že je úplne neuskutočniteľná.

Platónove dielo na jednej strane grécku filozofiu prekračuje, na druhej strane sa s ňou však  rozchádza. Platón sa musel ocitnúť v konflikte s niektorými základnými elementmi helenestickej kultúry.

Aristoteles (384-322 p.n.l) narodila sa v Stageire na polostrove Chalkidike, v dnešnej gréckej Macedónii. Syn osobného lekára Nikomacha, macedónskeho kráľa Filipa II. Veľmi mladý však osirel. Vo svojich sedemnástich rokoch sa presťahoval do Atén a stal sa Platónovým žiakom v Akadémii, o ktorom povedal: „Platón je mi priateľom, ale väčším mi je pravda. V Platónovej Akadémii mal možnosť poznať a počúvať najslávnejších vzdelancov a filozofov tej doby. V roku 347 p.n.l , po Platónovej smrti, odišiel vyučovať do Assu v Malej Ázii a na Lesbos do Mytilény, kde bol učiteľom Alexandra Macedónskeho. Tu sa oženil s príbuznou vládcu Hermia.  Pôvodne bol členom Starej Akadémie a v stredoveku ho nazývali jednoducho „Filozof". O štyri roky neskôr sa vrátil späť do Atén, kde sa plne venoval vede, a kde v roku 355 p.n.l založil vlastnú filozofickú školu nazývanú Lykeion  (meno Lykeion súvisí s polohou na území chrámu zasvätenom Apollónovi Lykeiovi). Táto škola bola podobne ako Platónova univerzitou, no na rozdiel od tamtej, sa zaoberala viac prírodnými vedami. V období trinástich rokov, ktoré strávil v Aténach, vznikla väčšina jeho spisov, niekedy viac - menej poznámok alebo záznamov z prednášok. Roku 323 p.n.l, po smrti jeho ochrancu Alexandra Veľkého, bol Aristoteles v rámci reakcie proti Alexandrovi nútený opustiť Atény, pretože bol obvinený z bezbožnosti. Následne bol odsúdený do vyhnanstva. Odišiel do Chalkidike na ostrove Euboia, z tohto ostrova pochádzala jeho matka a kde v nasledujúcom roku, a teba v roku 322 p.n.l. zomrel. Zachoval sa však jeho závet s prianím, aby bol pochovaný vedľa svojej ženy. Aristoteles je považovaný za najvýznamnejšieho gréckeho - antického filozofa, polyhistora (encyklopedický vedec), zakladateľa logiky a mnohých ďalších odvetví, ako napr. fyzika, biológia, zoológia, astronómia, meteorológia, psychológia či matematika. Za svoj život dostal rôzne protikladné prívlastky ako: knieža filozofov a majster tých, čo vedia, „človek najvzdelanejší vo všetkých vedách". Aristotelove rozsiahle diela, ako napríklad: O častiach zvierat alebo o pohybe zvierat boli prínosom pre vznik a rozvoj, a teda základom pre dnešnú biológiu. Približne pätina jeho existujúcich diel sa zaoberá biológiu. Zozbiera informácie o neuveriteľných 500 živočíšnych druhov s červenou krvou. Diskutoval najmä o témach, ktoré sa týkajú dedičnosti a reprodukcie zvierat. Aristoteles sa síce zaoberal najmä živočíchmi, no jeho práca sa dotkla aj rastlín., veril v existenciu prechodných foriem medzi rastlinou a živočíchom. Trápili ho najmä otázky: Čo je život? Prečo rastliny patria medzi živé organizmy? A ako sa odlišujú od neživého? Nevedel presne vysvetliť pojem „život" tak ho vo svojich dielach opísal ako schopnosť myslieť, cítiť, hýbať sa a rásť. Všeobecne prírodu chápal ako „podstatu, vznik a vývoj veci". Tak isto aj Grék Aristoteles sa domnieval, že úhor vznikol z riečneho bahna. Predstava o samo zrodení života (naivná abiogenéza - samo oplodnenie, samo zrodenie). Tieto názory o samo oplodnení propagoval hlavne Aristoteles, ktorý na základe nepresných pokusov tvrdil, že mikroorganizmy vznikajú samo zrodením z mäsového vývaru (samozrejme k nemu hojne pripúšťal muchy).
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Pedagogika 2.9711 677 slov
Pedagogika 2.9676 18212 slov
Pedagogika SOŠ 2.9895 585 slov
Pedagogika SOŠ 2.9879 684 slov
Pedagogika GYM 2.9792 723 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.