Kreativita
Pojem „kreativita“ označuje schopnosť vytvárania nových kultúrnych a technických, duchovných i materiálnych hodnôt. Je to aktivita prinášajúca doposiaľ neznáme a súčasne spoločensky hodnotné výtvory. Základným princípom tvorivosti je výber, pretváranie a spájanie prvkov predchádzajúcej skúsenosti formou, ktorej výsledky v sebe zlučujú novosť s užitočnosťou.
Medzi základné faktory tvorivých schopností človeka patria:
- fluencia, t. j. schopnosť pohotovo, ľahko vytvoriť čo najviac psychických produktov určitého druhu (slov, myšlienok, čísel, symbolov) v limitovanom čase,
- flexibilita - znamená schopnosť pružne vytvárať rôznorodé riešenia problémov a prekonať myšlienkovú zameranosť; u žiaka sa utvára opakovaným riešením podobných úloh a vedie ho k istej automatizácii, a tým urýchľuje jeho prácu. Často však vedie k stereotypným spôsobom činností a prekáža pri tvorivej činnosti,
- originalita je schopnosť vytvárať bystré, dôvtipné, neobvyklé, nie bežné produkty , ktoré odhaľujú vzdialené súvislosti,
- senzibilita znamená citovosť na problémy, je to schopnosť všimnúť, postrehnúť problém tam, kde si to iní bežne nevšimnú, nevidia,
- redefinovanie (znovuformovanie) znamená schopnosť zmeniť význam a použitie predmetov alebo ich častí, použiť ich novým spôsobom, oslobodiť sa od zaužívaných spôsobov riešenia daného problému,
- elaborácia v tvorivosti sa chápe ako schopnosť vypracovať detaily riešení, aby sa skompletizoval nejaký celok alebo plán.
Základom tvorivosti je divergentné myslenie, pri ktorom sa osobnosť zameriava na rozširovanie a hľadanie nových, vhodných možností riešenia problémov a rozmanitých logických alternatív.
Úrovne tvorivosti: sú dané uznaním novosti a užitočnosti nápadu (M. Zelina)
- najnižší stupeň – tvorivosť ktorá je nová a užitočná len pre samotný subjekt – subjektívna tvorivosť
- vyššia tvorivosť – keď nápad, riešenie, myšlienku uzná určitá skupina ľudí
- ešte vyššia tvorivosť – keď je užitočná a uznaná napr. národom, krajinou
- najvyššia tvorivosť – myšlienky uznané v celom svete
M. Zelina uvádza štyri východiskové axiómy tvorivosti:
- tvorivý môže byť každý človek,
- tvorivosť sa môže prejaviť v každej činnosti, ale nie každá činnosť poskytuje rovnaké možnosti na tvorivosť,
- tvorivosť je cvičiteľná funkcia, dá sa rozvíjať,
- tvorivosť je ťažká „práca“ v tom zmysle, že človek musí najprv veľa vedieť, poznať, premýšľať, aby mohol vytvoriť nový a hodnotný produkt.
Výchova k tvorivosti
Výchovu k tvorivosti možno charakterizovať ako činnosť zámerne formujúcu tvorivosť, alebo aspoň niektoré jej zložky, uskutočňujúcu sa pomocou špeciálnych metód, úloh, cvičení a prostriedkov, vytváraním takých podmienok, v ktorých sú účinné.
Mládež má na rozvoj tvorivosti dobré predpoklady, ktoré sú dané tým, že ešte nemá ustálené fixované stereotypy v teoretickej a praktickej činnosti a usiluje sa o originálne sebavyjadrenie.
Rozvojom tvorivosti sa u žiaka zabezpečuje jeho bohatší vnútorný život, dáva sa mu priestor na kvalitnejšiu sebarealizáciu.
Rozvíjanie tvorivosti v škole závisí od štyroch základných podmienok: podmienky súvisiace s tvorivou osobnosťou žiaka, podmienky súvisiace s tvorivou osobnosťou učiteľa, podmienky súvisiace s tvorivosť rozvíjajúcou učebnou látkou a podmienky súvisiace s tvorivým prostredím.
