U tvorivých jednotlivcov sa ukazujú ako typické tieto schopnosti: originalita, pôvodnosť a pružnosť myslenia, vysoká intelektuálna kapacita, samostatnosť, schopnosť pohotovo a ľahko utvoriť čo najviac psychických produktov, chápavosť, vnímanie, pamäť, imaginácia i nevedomé, intuitívne schopnosti. Z vlastností sa najčastejšie vyskytujú: nezávislosť na spoločenskom nátlaku, nekonformnosť, rôznosť záujmov, citlivosť, vytrvalosť v práci, potreba tvoriť, ale aj extrémnosť v správaní, impulzívnosť, prchkosť, zaujatie, zmysel pre humor, sklon k hravosti, tendencia vytvárať si neustále vlastný názor, autoregulácia, sebavýchova, sebarozvoj, asertivita, reflektivita, t.j. tvorivé prežívanie, umenie pozorovať, bezprostrednosť, variabilita, fantázia. Tvoriví žiaci a študenti sú často v sociálnej izolácii, slabo sa identifikujú so svojou triedou, skupinou, neuznávajú vodcovské pokusy svojich menej tvorivých kamarátov, svoju prácu vykonávajú nezávisle od ostatných. Nízka poddajnosť voči autorite vedie k nižšej kooperácii, väčšej kritickosti smerom k skupine i autoritám a myšlienkam.
Metódy rozvíjania osobnosti
Rozdelenie podľa Zelinu
- Metódy tvorby tvorivých, divergentných úloh.
- Vyučovacie stratégie – zaraďujeme sem problémové vyučovanie, objavujúce vyučovanie, projektové vyučovanie.
- Metódy, ktoré obsahujú úlohy na dôvtip, antirigidné myslenie, ide zvyčajne o úlohy konvergentné, ale riešenie v sebe obsahuje niečo neobvyklé.
- Metódy na rozvíjanie vnímania, senzitivity, otvorenosti k vonkajšiemu a vnútornému svetu, citlivosť postrehu, cvičenie asociačnej, percepčnej pohotovosti.
- Metódy rozvíjania fantázie, imaginácie, predstavivosti.
- Metódy zlepšovania fluencie, flexibility, originality a elaborácie pri myšlienkovej produkcii.
- Metódy zlepšovania tvorivého hodnotenia. Ide o nácvik rozhodovacích procesov, diskusie, polemiky a pod.
- Metódy tvorivého riešenia problémov, kde sú základom heuristické metódy.
Rozdelenie podľa Tumu
- tvorivé metódy s konvergentným systémom myslenia - majú algoritmizovaný riešiteľský postup, a preto sa využíva štrukturalizácia riešeného problému. Najviac sa uplatňujú v rozhodovacích procesoch a postupoch. Cieľom týchto metód je získať novú myšlienku a nové pôvodné riešenie problému
- tvorivé metódy s divergentným systémom myslenia - predpokladá úplne slobodný postup riešenia problému ľubovolným smerom, využíva najmä intuíciu, aktívnu stimuláciu myšlienkových procesov a množstvo analógií. Výsledkom ja tvorivé variabilné riešenie a ponúka viacero možností riešenia.
Metóda Philips 66
Autorom je Donald Philips. Základ metód tvorí šesť účastníkov v skupine, ktorí diskutujú šesť minút na zvolenú tému. Potom vedúci skupín za okrúhlym stolom hovoria a diskutujú o riešeniach. Problém nesmie byť ani príliš široký ani príliš úzky, problém by mal rozširovať poznatky detí, teda napr. s použitím osvojených poznatkov. Metóda učí rýchlo produkovať a rozhodovať sa, cvičí tvorivosť. Má dôjsť k spoločnému riešeniu, čím sa zdokonaľujú medziľudské vzťahy a sociálne schopnosti.
Hobo metóda
Autorom je Miroslav Borák. Je veľmi podobná metóde Philips 66, je však obohatená o samoštúdium ako súčasť heuristického prístupu. Má nasledovný priebeh:
- príprava problémov,
- problémy sa predložia, aby si mohli niektorý vybrať,
- samoštúdium problémov,
- diskusia v skupine,
- diskusia medzi skupinami, kde hovorcovia skupín prednesú závery, pochybnosti, ťažkosti.