Téma : Náhradná rodinná výchova

Zákon o rodine z apríla 2005 a jeho inovácie v náhradnej rodinnej výchove.
Tento zákon priniesol zmeny do náhradnej starostlivosti.
Vznikli nové formy : náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť.

– Náhradná osobná starostlivosť znamená, že deti možno zveriť manželom, príbuzným jedného z manželov.
Podmienka je, aby mali záujemcovia trvalý pobyt v Slovenskej republike, boli právne spôsobilí, spĺňali zdravotné a morálne predpoklady a aby konali v prospech dieťaťa.
Táto forma zaniká smrťou dieťaťa, rozvodom manželov, rozhodnutím súdu.

– Pestúnska starostlivosť sa riadi rovnakými podmienkami vzniku a zániku ako pri osobnej starostlivosti.

– Ústavná starostlivosť sa použije vtedy, ak je výchova dieťaťa v rodine vážne ohrozená. Pri umiestnení dieťaťa sa berie ohľad na súrodenecké vzťahy.

K tradičným formám náhradnej rodinnej starostlivosti a výchovy opustených detí patria detské domovy.
Z inštitucionálneho hľadiska existovali a doposiaľ existujú i keď sa situácia vplyvom zákona o rodine z roku 2005 postupne mení.

Štátne detské domovy internátneho typu, detské domovy rodinného typu:

– Detské domovy internátneho typu poskytovali výchovnú sociálnu, ekonomickú a zdravotnú starostlivosť deťom do 18. rokov, prípadne do ukončenia štúdia.
Výchovnú činnosť v detských domovoch zabezpečujú vychovávatelia, ktorí si činnosť plánujú a v službách sa striedajú.

– Detské domovy rodinného typu Pozitívnou črtou patrilo to, že deti videli a zažili reálny obraz o rodine, zažili rolu otca, matky, súrodencov.
Pre rodičov, ktorí mali svoje vlastné deti, bolo náročné realizovať spravodlivú výchovu, nepreferovať potreby a priania biologických detí pred cudzími deťmi, ktorým zabezpečovali všestrannú starostlivosť, výchovu i vzdelávanie.
Takým zariadeným s celoslovenskou pôsobnosťou bolo Detské mestečko Zlatovce.

– Adopcia ďalšia forma náhradnej rodinnej starostlivosti a výchovy. Podľa zákona to bol, právny prostriedok na založenie umelého rodičovského vzťahu, v ktorého dôsledku dieťa nadobúda k osvojiteľovi taký právny vzťah, ako keby bol jeho vlastným dieťaťom.

Medzi ďalšie formy náhradnej výchovy patrí pestúnstvo, opatrovníctvo a zverenie dieťaťa do výchovy iného občana.
Pestúnstvo bolo štátnou formou náhradnej starostlivosti o deti. Štát túto činnosť riadil, kontroloval a zabezpečoval príspevkami.
Pestún bol povinný dieťa vychovávať a zastupovať ho v bežných záležitostiach.
Rodičom boli ponechané ich práva vyživovania dieťaťa, kontaktu, zastupovania v podstatných veciach a spravovania majetku dieťaťa. Mali však obmedzené právo na výchovu.