Náhradná rodinná výchova
Téma : Náhradná rodinná výchova
Zákon o rodine z apríla 2005 a jeho inovácie v náhradnej rodinnej výchove.
Tento zákon priniesol zmeny do náhradnej starostlivosti.
Vznikli nové formy : náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť.
– Náhradná osobná starostlivosť znamená, že deti možno zveriť manželom, príbuzným jedného z manželov.
Podmienka je, aby mali záujemcovia trvalý pobyt v Slovenskej republike, boli právne spôsobilí, spĺňali zdravotné a morálne predpoklady a aby konali v prospech dieťaťa.
Táto forma zaniká smrťou dieťaťa, rozvodom manželov, rozhodnutím súdu.
– Pestúnska starostlivosť sa riadi rovnakými podmienkami vzniku a zániku ako pri osobnej starostlivosti.
– Ústavná starostlivosť sa použije vtedy, ak je výchova dieťaťa v rodine vážne ohrozená. Pri umiestnení dieťaťa sa berie ohľad na súrodenecké vzťahy.
K tradičným formám náhradnej rodinnej starostlivosti a výchovy opustených detí patria detské domovy.
Z inštitucionálneho hľadiska existovali a doposiaľ existujú i keď sa situácia vplyvom zákona o rodine z roku 2005 postupne mení.
Štátne detské domovy internátneho typu, detské domovy rodinného typu:
– Detské domovy internátneho typu poskytovali výchovnú sociálnu, ekonomickú a zdravotnú starostlivosť deťom do 18. rokov, prípadne do ukončenia štúdia.
Výchovnú činnosť v detských domovoch zabezpečujú vychovávatelia, ktorí si činnosť plánujú a v službách sa striedajú.
– Detské domovy rodinného typu Pozitívnou črtou patrilo to, že deti videli a zažili reálny obraz o rodine, zažili rolu otca, matky, súrodencov.
Pre rodičov, ktorí mali svoje vlastné deti, bolo náročné realizovať spravodlivú výchovu, nepreferovať potreby a priania biologických detí pred cudzími deťmi, ktorým zabezpečovali všestrannú starostlivosť, výchovu i vzdelávanie.
Takým zariadeným s celoslovenskou pôsobnosťou bolo Detské mestečko Zlatovce.
– Adopcia ďalšia forma náhradnej rodinnej starostlivosti a výchovy. Podľa zákona to bol, právny prostriedok na založenie umelého rodičovského vzťahu, v ktorého dôsledku dieťa nadobúda k osvojiteľovi taký právny vzťah, ako keby bol jeho vlastným dieťaťom.
Medzi ďalšie formy náhradnej výchovy patrí pestúnstvo, opatrovníctvo a zverenie dieťaťa do výchovy iného občana.
Pestúnstvo bolo štátnou formou náhradnej starostlivosti o deti. Štát túto činnosť riadil, kontroloval a zabezpečoval príspevkami.
Pestún bol povinný dieťa vychovávať a zastupovať ho v bežných záležitostiach.
Rodičom boli ponechané ich práva vyživovania dieťaťa, kontaktu, zastupovania v podstatných veciach a spravovania majetku dieťaťa. Mali však obmedzené právo na výchovu.
Opatrovníctvo vzniklo vtedy, ak obaja rodičia dieťaťa zomreli, alebo boli pozbavení rodičovských práv. Vyživovacia povinnosť neprechádzala na opatrovníka.
Zverenie dieťaťa do výchovy iného občana mala takú podobu, akú vymedzil súd ohľadom rozsahu práv a povinností občana k dieťaťu. Rodičia boli z výkonu práv vylúčení.
Občianske združenie NÁVRAT – cieľom združenia je zlepšiť stav opustených detí na Slovensku. Vzdelávajú rodičov, ktorí majú záujem naplniť potreby opustených detí.
Cieľom profesionálnej náhradnej výchovy je prechodná, alebo dlhodobá starostlivosť o deti z náhradnej výchovy.
– výhody
a, zmena kvality života detí
b, plynulejší prechod detí do dospelosti
– nevýhody
1, prijatie dieťaťa znamená psychickú záťaž
2, administratíva zo zariadením, s biologickou rodinou často vedie mnohých záujemcov k vyčerpanosti, výčitkám, beznádeji.
Rodina to považuje za zásah do intimity. Sú však aj prípady, keď nová rodina pomôže dieťaťu v jeho napredovaní a pričiní sa o lepšiu kvalitu života. /1/ s. 157-165
Literatúra :
1, BAKOŠOVÁ, Zlatica. : 2005. Sociálna pedagogika ako životná pomoc. FF UK Bratislava : STUMUL, 2005. 203 s. ISBN 80-89236-00-6
Zdroje:
1, BAKOŠOVÁ, Zlatica. : 2005. Sociálna pedagogika ako životná pomoc. FF UK Bratislava : STUMUL, 2005. 203 s. ISBN 80-89236-00-6 -
|
