Pre-tože deti pri vyučovaní prevažne sedia, majú nedostatok pohybu, sú dôležitou súčasťou režimu dňa pohybové aktivity formou rekreačnej telovýchovy či sús-tavnejších záujmových pohybových činností.


Nezanedbateľnou súčasťou režimu dňa sú aj činnosti súvisiace s osobnou hygie-nou a stravovaním. Tie sú zvlášť dôležité v typoch zariadení, ktoré do určitej miery nahradzujú rodinu a kde deti trávia celý deň, týždeň, prípadne tu trvalo žijú. Pestovaním hygienických návykov a návykov správneho stravovania sa dá výrazne prispieť k zachovaniu či zlepšeniu zdravia detí. K celkovému pocitu pohody a spokojnosti detí a vychovávateľov v zariadeniach pre výchovu mimo vyučovania môže prispieť aj vhodné usporiadanie a využitie materiálnych pod-mienok a priestorové zabezpečenie. Požiadavkám duševnej hygieny zodpovedá také prostredie, ktoré rešpektuje vekové aj individuálne zvláštnosti detí, posky-tuje dostatok podnetov pre rozvoj osobnosti, pôsobí esteticky a vyhovuje potre-bám súkromia, kľudu, pohodlia a bezpečia. Každý typ zariadenia má nielen svoje špecifické ciele, ale i odlišné požiadavky na priestory a vybavenie. Pros-tredie je nutné hodnotiť nielen z pohľadu detí, ale aj pedagógov. Aj oni by mali mať pre svoju prácu vyhovujúce podmienky, pretože to prispieva k ich spokoj-nosti. Iba kľudný, spokojný a vyrovnaný vychovávateľ môže pre deti vytvárať pokojné prostredie, ktoré je pri výchove mimo vyučovania tak významné.

Príprava na vyučovanie vo výchove mimo vyučovania.

Prípravou na vyučovanie rozumieme okruh činností, ktorými inštitúcie výchovy mimo vyučovania pomáhajú žiakom pri plnení úloh, zadaných školou. Miera a časový rozsah prípravy žiakov na vyučovanie sú určené špecifickými pedago-gickými možnosťami a podmienkami inštitúcii. Úlohou prípravy na vyučovanie je precvičovať, opakovať, prípadne prehlbovať a tým aj upevňovať poznatky z vyučovania, získané zručnosti a návyky rozširovať, konkretizovať a aplikovať v praxi na základe chápania nových vzťahov a súvislostí. Prípravu na vyučova-nie je treba chápať ako organickú súčasť žiakovho učenia vôbec. Žiak získava vedomosti, formuje a mení svoju osobnosť ako pri vyučovaní, tak aj pri ostat-ných výchovných činnostiach. Pre prípravu na vyučovanie je možné využívať spontánne aj organizované záujmové činnosti, didaktické hry, verejno-prospešnú prácu, hry, zábavu, čítanie, sledovanie rozhlasu, televízie a pod. Viaceré časti procesu učenia totiž prebiehajú lepšie mimo vyučovaciu hodinu, práve pri prí-prave žiaka na vyučovanie. Žiak sa presvedčuje, ako pochopil danú látku a ako je ju schopný samostatne a tvorivo uplatniť v rôznych súvislostiach. Uvažuje nad získanými poznatkami, doplňuje ich samoštúdiom a overuje si ich využitie v praxi.