Pedagogika viacnásobne postihnutých
Viacnásobné postihnutie sa môže vyskytovať v rôznych početných variáciách, v rámci ktorých interindividuálne rozdiely vyžadujú prísne individuálny prístup. Tento sa môže realizovať na základe poznatkov získaných prostredníctvom špeciálnopedagogickej diagnostiky. Pri viacnásobnom postihnutí spravidla v dôsledku pôsobenia viacerých limitujúcich faktorov sa môžu vyskytovať ťažkosti v recepcii informácie, alebo pri jeho centrálnom spracovaní, alebo v expresii, tiež v ich kombinácii. Úlohou diagnostiky je rozpoznanie a lokalizovanie zdrojov ťažkostí.
Prvoradou úlohou pedagogiky viacnásobne postihnutých je vytvorenie komunikačných možností postihnutého - znamená vytvorenie fungujúceho informačného kolobehu.
Pri vytváraní komunikačných možností predstavujú najväčšie problémy slepo-hluchí jedinci. Ťažkosti sú spojené s vybudovaním adekvátnej komunikácie. Edukácia sa realizuje dotykovou abecedou „prst na dlaň“, ktorá nahrádza artikulovanú – hovorenú reč a písaná reč sa realizuje Braillovou abecedou. Metódy výchovnej rehabilitácie sú do veľkej miery determinované stupňom postihnutia. Celkom nevidiaci a nepočujúci sa vyskytujú len vo veľmi malom počte.
Viacnásobné postihnutie pri relatívne veľkej simplifikácii sa dá zhrnúť do troch symptomatologicky príbuzných skupín:
1. mentálne postihnutie v kombinácii s ďalším postihnutím; predstavuje najpočetnejšiu skupinu viacnásobne postihnutých
2. slepo-hluchota predstavuje najťažšiu formu
3. poruchy správania v kombinácii s ďalším postihnutím. Taktiež participuje výraznou časťou na tejto časti populácie.
V špeciálnej pedagogike pedagogika viacnásobne postihnutých zaujíma a v budúcnosti bude zaujímať popredné miesto. Je to dané náročnosťou práce a napokon aj tým, že pri objektívnej diagnostike možno konštatovať, že klasické postihnutie či narušenie v sólovej podobe je čoraz zriedkavejšie.