METÓDA BRAINSTORMINGU

Po prvý raz sa táto metóda realizovala v USA v roku 1938 a prítomní účastníci ju nazvali brainstorming, čo v preklade znamená búrka, vytriasanie mozgov (brain – mozog, storm - búrka). Tvorca tejto metódy Alex F .Osborn (1962) vychádzal z týchto premís: ľudia mnohé myšlienky, nápady ani nepovedia, lebo sa boja, že sú to nápady neuskutočniteľné, bláznivé, zlé, smiešne, nie sú v súlade s tým, čo je napísané v učebniciach, čo tvrdia autority, čo je konvenčné. Nechcú sa zosmiešniť, alebo sa ukázať ako hlúpi či nepraktickí. Toto však tvorivosti neprospieva, a preto je potrebné prekonať sociálne a psychické bariéry, ktoré blokujú vznik nových, netradičných, originálnych nápadov. Prvou zásadou brainstormingu je oddelenie tvorby, produkcie nápadov od ich hodnotenia. Ďalšou zásadou je, že kvantita vyvoláva kvalitu - čím je nápadov viacej, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa medzi nimi objaví originálny nápad. Najlepšie nápady sa objavujú spravidla až ku koncu prezencie nápadov, keď už všetky konvenčné nápady sú včerpané. Tretia zásada brainstonningu vychádza zo synergického efektu, teda z toho, že ak ľudia pracujú spoločne, navzájom sa inšpirujú, pomáhajú si atd. vyprodukujú viac nápadov, ako keď pracujú individuálne a výsledky ich práce sa spočítajú. Platnosť týchto zásad Osborn a ďalší výskumníci empiricky verifikovali. Ukázalo sa napríklad, že oddelenie tvorby nápadov od ich produkcie umožnilo vytvorenie až o 90% viac originálnych nápadov ako pri tradičnom spôsobe. keď po vyslovení nápadu nasleduje jeho posúdenie, hodnotenie. Sústredenie sa na kvantitu nápadov prinieslo o 78% viac originálnych nápadov a synergický efekt - práca v skupine o 70% viac originálnych nápadov ako pri individuálnej práci členov skupiny a následnom súčte ich. nápadov.( Osborn. 1963)

Za účelom realizácie týchto zásad platia v brainstormingu isté pravidlá:
1.Pravidlo zákazu kritiky. V priebehu tvorby nápadov je zakázaná
akákoľvek kritika nápadov. Treba úplne vylúčiť aj kritizovanie v zastretej,
alebo neverbálnej podobe (úškľabok, mávnutie ruky a pod.) aj za cenu
vylúčenia nenapraviteľne kritizujúceho člena z brainstormingového zasadnutia. 2. Pravidlo uvoľnenia fantázie. Každý účastník sa má usilovať čo najviac
uvolniť svoju fantáziu a predstavivosť, riadiť sa zásadou, že najneobvyklejšie a
zdanlivo najabsurdnejšie návrhy môžu byť tie najlepšie, alebo môžu k nim
viesť.