Kôli nedostatku financií začína Kollár vyučovať deti v zámožných rodinách a neskôr sa stáva učiteľom a správcom sirotinca, ktorý vydržiavala evanjelická cirkev pre 8 až 10 detí.
„Tu som sa dostal do svojho živlu, tu som sa oboznámil s pedagogickými dielami, tu som poznal výchovné ústavy.“ To boli slová, ktoré zazneli z úst J.Kollára, keď postupne nachádzal sebarealizáciu v spoločenskom živote. Sirotinec bol pred príchodom J.Kollára zanedbaný a chovanci boli bledí a chorľaví. Spávali, bývali, jedávali v jednej izbe. Prvé čo nový správca spravil bolo, že zariadil ešte jednu miestnosť, nariadil čistotu v posteliach, hygienu pred a po spánku. Ďalej zaviedol nové vyučovacie predmety ako bola hudobná výchova, estetická výchova, spev, tanec, kreslenie a iné predmety.Ústav získal takú povesť a dôveru, že do neho i cudzinci ale najmä dôstojníci a lekári posielali svoje deti. Po absolvovaní kandidátskej skúšky u superintedanta
A. Lovicha v roku 1816 pôsobil ako vychovávateľ v Banskej Bystrici u rodiny Ľ. Kolbenhayera. Tu spoznáva významné osobnosti kultúrneho života, ktoré mu doporučili štúdium v Nemcku.
O rok neskôr na jeseň roku 1817 odchádza Kollár študovať evanjelickú teológiu na Jenskú Univerzitu.Tu sa vďaka svojím priateľom spoznáva s významnými predstaviteľmi svetovej literatúry ako bol napríklad Goethe.
Súčasne ako Kollár sledoval nemecký spoločenský a kultúrny rozvoj, rástla i jeho túžba zostať verný svojej domovine a svojmu ľudu. Jeho láska k domovine bola natoľko silná, že dokázal opustiť svoju lásku Fridriku Schmidtovú a odmietnuť miesto pastora v Lobede. Dňa 28.marca 1819 J.Kollár zložil záverečné skúšky a dostáva dekrét o absolvovaní Jenskej Univerzity. Hneď po skúškach odchádza na Slovensko. Po príchode začína jeho pôsobenie na evanjelickej fare v Pešti, ktorá slúžila nemeckej a slovenskej menšine. Kollár a jeho vstúpenci si museli vydobiť právo na slovenskú bohoslužbu a neskôr i na slovenskú školu.Jeho postavenie posílilo až vyhlásenie cisára o samostatnosti slovenskej evanjelickej cirkvi.A tak sa začali plniť Kollárove ciele. Spolu so Zuzanou Kokešovou otvorili v Pešti prvú dievčenskú školu, v ktorej sa vyučovali ručné práce. Kollár povzbudzoval svojich slovenských cirkevníkov aby posielali svoje dievčatá do tejto školy.O dva roky neskôr sa splnil i tretí ciel J. Kollára. Po dvoch rokoch úmorného vybavovania a prosenia vzniká slovenská ľudová škola v Pešti.Prvým učiteľom sa stáva Samuel Matejkovský, ktorý súčasne plní i úlohu organistu v kostole.J.Kollár takmer 30 rokov pôsobil ako farár a kazateľ slovenskej evanjelickej cirkvy.V tomto období si Kollár získal vedúce postavenie i v slovenskej literatúre a to konkrétne dielom Slávy dcera.
Pre ľudové školy vyšla roku 1825 v Budíne Čítanka anebo kniha k čítaní pro mládež ve školách slovanských v mněstech a dědinách, ktorej spoluautorom bol i Ján Kollár.