Zsolnay napísal knihu, v ktorej vysvetľuje ontológiu pedagogiky a pedagogickú tvorivosť. Výskumné projekty a programy sa overujú v praxi.

Metóda prof. Zsolnaya kladie vysoké nároky na učiteľa, je tu častá fluktuácia. Program alternatívnej školy sa zameriava hlavne na:
1. integráciu narušených detí do štandardných škôl, napr. aby sa rómske deti za desať rokov vyrovnali ostatným
2. rozvoj talentu, nadania a tvorivosti detí
3. odovzdávanie hodnôt

Škola je koncipovaná tak, aby žiaci neprepadávali. To sú základné úlohy Zsolnayho školy. Na ich realizáciu sa vypracovalo viacero programov.



Okrem toho celej koncepcii ide o to, aby každé dieťa bolo v niečom dôležité. Stredobodom záujmu je rozvoj schopnotí, talentu detí. Pestuje sa tu individuálno-psychologické zameranie na osobnosť žiaka. V triedach sú delení žiaci do skupín podľa dosiahnutých výsledkov. Nie dieťa sa prispôsobuje učiteľovi, ale učiteľ dieťaťu, ale učiteľ na to nie je pripravený, vyžaduje si to empatiu, delenie pozornosti, ovládať dobre komunikáciu.

Vyučuje sa 5 cudzích jazykov na spomínanej škole a to ruský jazyk, japončina, nemčina, angličtina a francúzština. Popri jazyku sa vyučuje aj kultúra týchto národov. Silný dôraz sa kladie na umeleckú výchovu, učia a tu filmovať, robiť s video záznamom, učia sa fotografovať, robia grafiku atď – sú tu prvky waldorfskej školy, ale kladie sa dôraz aj na prírodovedné predmety a informatiku. Ešte z predmetov, ktoré sa učia uvádzame : vizuálna kultúra, džudo, dejepis, bábky, národopis, spev a fujara, ľudový tanec, výpočtová technika, chémia atď.

V popredí celého systému stojí komunikácia. Žiaci sa učia komunikačnej kultúre. Najmä v škole v Torobálinte je táto otázka dobre rozpracovaná. Dobrá komunikácia dáva žiakovi pocit istoty. Všetky systémy školstva by sa mali zmeniť, podľa prof. Zsolnaya, z pohľadu komunikácie. Rozpracovaný komunikačný systém sa učil v roku 1991 v 2800 triedach a v 60 školách v Maďarsku, kde všade sa Zsolnayova metóda zavádza. Videli sme dve hodiny – hodinu dejepisu, kde sa pracovalo motivujúco v troch skupinách a bola často zastúpuná aj práca na sebahodnotení žiakov a hodnotení iných, ako aj úlohy na tvorivosť. Druhá hodina bola hodina vizuálneho umenia v druhom ročníku, kde žiaci pracovali na úprave vlasov, aranžovaní kvetov a tretia skupina plietla svetre. Rozmnožené texty zahrňovali v sebe úlohy a otázky na hodnotenie a tvorivosť.

Skúšky na škole sú až z dvadsiatich predmetov a napr. skúška z tanca je verejná a nakrúca sa na video, na skúšku sa môžu pozerať aj rodičia. Od 2.