Najsilnejší dôraz kladie Rogersovská škola, potom systémy Waldorfskej a Montessori školy, trochu menej ITI systém a Zsolnayov prístup, zatiaľ čo z tohoto pohľadu najnižší akcent na osobnostné, mimokognitívne prvky je v alternatíve vyučovania s uzavretým cyklom a v Lozanovovskom prístupe.

Tretie hľadisko si všíma prvky umeleckej výchovy, výchovy umením a k umeniu. Tieto sú široko zastúpené vo Waldorfskej pedagogike a Montessori, menej ich je v Rogersovskom prístupe, Zsolnayovej metóde, ale stále ešte oveľa viac, ako v tradičnej škole. V ostatných alternatívach je menší dôraz na umeleckú výchovu a výchovu umením.

Štvrté, užitočné hľadisko, je inovácia v oblasti vzťahov kognitívnych a nonkognitívnych prístupov. Silný akcent na kognitívne aspekty nachádzame vo vyučovaní s uzatvoreným cykolm, dostatočne sa zdôrazňujú kognitívne funkcie v Piagetovom systéme, Bloomovom, Hughesovom a Millerovom. Premyslene a koncepčne vyrovnávajú akcent kognitívnych oblastí afektívnymi, nonkognitívnymi najmä Kratwohl, William a ostatné alternatívne systémy.

Jednotlivé alternatívne systémy by sa dali analyzovať aj z ďalších hľadísk. Tak napr. najdôslednejšie využíva prácu v alfa alebo theta rytme (vlnách) Lozanovský prístup a ITI systém.

Z aspektu kreativity najviac dôrazu rozpracovaného na tvorivosť nachádzane v systéme Williamsa, ale ako časti systému ho majú Bloom, Piaget, Zsolnay, Rogers, Dribňák a kol., ale ani v jednom systéme nie je dôsledne riešený problém heuristických metód

Hodnotenie alternatívnych školských systémov

Žiaľ, experimentálnych, exaktnejších prác komparatívneho charakteru nemáme nadostač, aby sme mohli uvádzť kvantitatívne výsledky. Je dokonca možné, že takéto experimenty pre veľké množstvo ťažko kontrolovateľných premenných ani nie je možné dosť dobre vytvoriť. Pokiaľ budeme mať na túto tému poznámky, tak je to čisto naše subjektívne hodnotenie, buď vyplývajúce z praxe, alebo preštudovaných systémov.




Waldorfská pedagogika a Motessori už existujú niekoľko desaťročí, ale vždy tvoria len alternatívu. To sa dá pochopiť na základe kritiky týchto systémov. Vytvárajú veľkú voľnosť pre dieťa, čo môže viesť k zníženej disciplíne, ale aj k menším prírastkom vo vedomostiach a poznatkoch, pokiaľ toto kritérium akceptujeme. Podobne Rogersovský systém vytvára vysokú slobodu pre dieťa, dieťa je akceptované, tvoria sa dobré medziľudské vzťahy (učiteľ-žiak), ale je otázka, do akej miery tieto činitele ovplyvňujú kognitívnu výbavu žiaka. Nesporný je prínos skúsenostný.

Systém ITI je veľmi nový na to, aby sme mohli hodnotiť jeho prínosy a realizáciu. Zdá sa ale, že najtvrdším orieškom v tomto systéme bude spracovanie osnov (kurikulárna transformácia), výber tém, ktoré sa majú učiť, ako aj systém prípravy učiteľov a organizácia vyučovacieho dňa.