S tým ide aj používanie štandardov, ktoré by sa mali mierne líšiť od štandardov v iných systémoch.

Systém vyučovania s uzatvoreným cyklom je kognitívne vysoko efektívny, ale zdá sa nám, že sa zanedbáva rozmer vnútornej motivácie, aj tvorivosti, nezdôrazňuje sa prežívanie, osobnostná skúsenpsť, sloboda a možnosť voľby žiakov. Je to skôr dobre informovaný prístup Skinnera, aj keď autori sa snažia preskúmať aj možnosti implementácie novších smerov motivácie, kreativizácie a humanizácie žiakov a študentov.

Zsolnayova metóda, či alternatívny systém je veľmi extenzívny. Má mnoho akoby eklektických prvkov pospájaných do quasisystému, ktorý má dielčie úspechy a je akceptovateľný z hľadiska tvorivosti a slobody žiakov a študentov. Je vysoko náročný na prácu učiteľa, najmä na jeho komunikačné zručnosti.

Sugestológia Lozanova má nesporné viditeľné aj dokázateľné úspechy najmä vo vyučovaní cudzích jazykov. Využíva hodne relaxácie, rytmizácie, tématického vyučovania a sugescie. Potrebuje však špeciálnych učiteľov, špeciálne podmienky, špeciálne inštrukčné materiály, čo sťažuje širšie zavedenie alebo overenie tejto metódy – alternatívneho vyučovania.

Piagetov , Bloomov a Hughesov model je viac zdôrazňujúci kognitívno – ontogenetické stránky vyučovania. Všetky tieto alternatívy majú veľa výhod, sú prínosom. Niekedy sa im vytýka, že si menej všímajú mimopoznávacie funkcie a ich rozvoj a rovnako si vyžadujú náročné prepracovanie inštrukčných listov a učebníc, prípravu učiteľa a tiež je problémom dodržanie času na učenie najmä pri vysokých nárokoch osnov.

Kratwohlov systém je pokusom o spojenie kognitívnych a ostatných prístupov. Zdá sa však, že delenie nonkognitívnych funkcií nie je úplné a je ťažko realizovateľné v konkrétnej praxi.

Williams preceňuje tvorivosť, málo si všíma kognitívnych taxonómií a jeho delenie afektívnych oblastí tiež neberie do úvahy niektoré vysoko dôležité hľadiská, akým je napr. rozvíjanie hodnotiaceho myslenia žiakov a študentov. Jeho výhodou je dobré prepracovanie metód (stratégií) tvorivého vyučovania, ako aj spracovanie diagnostických, poznávacích nástrojov nielen pre pokroky žiakov, ale aj pre poznanie učiteľa, jeho schopností a postojov.

Poznámky, ktoré sme tu uviedli ako kritické, si mnohí autori uvedomujú a zahrňujú ich do svojich systémov, ale zdá sa, že ide väčšinou o proklamatívne zastúpenie oblastí v systéme, ale nie o ich reálne uskutočnenie v praxi. Na to je potrebná dlhoročná bádateľská práca a hlavne uvedenie množstva protokolov (zápisov) z vyučovacích hodín, či výchovných zamestnaní, kde by sa podrobne krok za krokom na reálnom materiáli demonštrovali princípy alternatívnych systémov.