Úvod

Každý deň sa môžeme v médiách stretnúť s informáciami o zvyšovaní počtu ľudí závislých na drogách a o gambleroch. Už menšia pozornosť sa venuje ľuďom závislým na alkohole. Na Slovensku je 150 000 registrovaných alkoholikov a ich počet sa neustále zvyšuje. Okrem toho môžeme len odhadovať koľko žien a mužov, ktorí nie sú registrovaní nadmerne pije, pretože alkohol je u nás až príliš tolerovanou drogou. Je to smutné, keď si uvedomíme aké škody spôsobuje na zdraví človeka, koľko rozvrátených rodín má na svedomí, nehovoriac už o kriminalite.

Čo je alkohol

Alkohol je číra bezfarebná tekutina bez zápachu a chuti s bodom varu 77 °C a bodom tuhnutia –130 °C. Chemický vzorec alkoholu je C2 H5 OH (CH3 CH2 OH).
Slovník cudzích slov definuje alkohol ako:
1. organickú zlúčeninu odvodenú od uhľovodíkov náhradou jedného alebo viacerých atómov vodíka hydroxylovou skupinou – OH;
2. opojný liehový nápoj, prípadne etanol v nápoji obsiahnutý alebo používaný na jeho výrobu.
Je to látka prevažne s tlmivými účinkami. V malom množstve vzniká aj v ľudskom organizme a je známa jeho fyziologická hladina v krvi.
Alkohol je historicky veľmi stará droga. Už stáročia je známych niekoľko prírodných zdrojov alkoholu (napr. ovocie, obilie ...). Alkohol sa z týchto zdrojov získava kvasením, pálením, varením a kombináciou týchto spôsobov.
Názov alkohol pochádza z arabského slova al-ka-hal a znamená jemne zvláštnu látku. Tento názov neskôr prevzali stredovekí alchymisti a začali ho používať pre jemne rozptýlené pary z tekutín (napr. zahriate pary vína označovali ako alkohol vína). Čo je alkoholizmus

Alkoholizmus je návyk na liehové nápoje, medzi ktoré zaraďujeme pivo, víno, koncentráty. Medzinárodná zdravotnícka organizácia (WHO) alkoholizmus klasifikuje ako chorobu. Túto klasifikáciu prijalo v roku 1990 aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Číslo diagnózy je F10. V SR je to najrozšírenejšia forma návyku, najmä vďaka ľahkej dostupnosti.

Nápoje a ich stručná charakteristika

Pivo = prekvasený nápoj s obsahom oxidu uhličitého. Pripravuje sa z obilnín. Rozlišujeme tmavé a svetlé, ďalšie rozlíšenie je odvodené od jeho stupňovitosti. Patrí medzi nápoje s nižším obsahom alkoholu a podľa niektorých výskumov je to jeden z najvyváženejších nápojov, aké človek vynašiel.

Víno = tzv. nápoj bohov. Získava sa alkoholovým kvasením hroznového muštu. Na jeho výrobu sa používa šľachtené hrozno viniča hroznového (Vitis vinifera).

Najjednoduchšie delenie je na biele, červené a šumivé.

Liehoviny = nápoje, ktoré obsahujú najmenej 20 objemových % etylalkoholu získaného opakovanou destiláciou a rafináciou surového liehu. Rozlišujeme ušľachtilé, poloušľachtilé destiláty a likéry.

Alkoholické nápoje majú 3 základné vlastnosti:
1. dodávajú telu tekutinu
2. majú špecifickú chuť
3. majú menší alebo väčší obsah alkoholu.
Podľa toho, čo ľudia od alkoholu žiadajú, delíme ich do 4 skupín:

Abstinenti
Dokážu uhasiť smäd a chuť akoukoľvek tekutinou, ktorá neobsahuje alkohol. Abstinentom možno nazvať človeka, ktorý nepoužíval alkohol najmenej 3 roky.

Konzumenti
Pijú alkohol vždy v takom množstve, že ich duševná činnosť nie je ovplyvnená. Alkohol sa im nedostáva krvou do mozgu, ale sa spracúva v pečeni. Konzumenti pijú alkohol pre tekutinu a chuť.

Pijani
Nestačí im alkoholický nápoj ako zdroj tekutiny, vyhľadávajú účinok alkoholu, tzv. alkoholickú eufóriu. Táto eufória je nepravá (umelá). Pravú eufóriu možno dosiahnuť námahou a osobným nepohodlím. Akonáhle človek začne hľadať v alkohole obveselenie, uvoľnenie, zabudnutie, odstránenie napätia začína sa cesta alkoholického vývoja, v priebehu ktorého sa môže stať z pijana alkoholik. Nevieme presne určiť kto a kedy sa z kategórie pijana prepije do kategórie alkoholika.

Alkoholici
Alkohol pre nich nemá význam pre svoju chuť. Hlavný a najdôležitejší účinok je opojenie. Pokročili alkoholici vypijú, ak nie je dostupné nič iné aj Alpu alebo Pitralon.

Závislosť

Zatiaľ ešte nepoznáme odpoveď na otázku prečo niekto môže spoločensky piť po celý život a nestane sa alkoholikom a inému stačí pár rokov, niekedy aj mesiacov a prepije sa až na dno. Vieme však, že ide o multifaktoriálny problém. Na začiatku stojí genetická výbava, človek sa rodí s predpokladom stať sa závislým. Ten, koho organizmus vytvára dostatok enzýmu alkoholdehydrogenázy, ktorý odbúrava alkohol, znesie viac ako ten, kto má deficit toho enzýmu. Svoju úlohu zohráva aj vek, kedy sa začne s konzumáciou a záleží aj na spoločnosti, v ktorej sa človek pohybuje.
Podstatou vzniku závislosti sú biochemické zmeny v mozgu závislého človeka. Či už sú dôvody pitia psychologické alebo spoločenské, závislosť od alkoholu je vždy podmienená neurobiologicky. Dva systémy centrálnej nervovej sústavy – GABA–ergný a glutamátergný sú za normálnych okolností v rovnováhe. Jednorázové požitie alkoholu pôsobí tlmivo na glutamátergný systém. Pri dlhodobom požívaní alkoholu sa organizmus bráni útlmu tým, že zvýši produkciu glutamátu. Tým sa síce obnoví rovnováha, ale už pri zvýšenej funkcii glutamátergného systému a pri zvýšenom príjme alkoholu.

Vtedy vzniká závislosť.
Závislosť sa začína prejavovať zvyšovaním tolerancie. Prvý varovný znak je, že človek znesie čím ďalej viac. Potom nasleduje strata kontroly nad pitím, po 1-2 pohárikoch nedokáže povedať, že stačí. Chronický alkoholik postupne stráca kvality svojej osobnosti, slabne jeho výkonnosť a upadajú rozumové schopnosti, telesne chradne. Nezaobíde sa bez alkoholu, ani keď telesne ochorie. V spoločnosti môže byť spočiatku obľúbený pre svoju družnosť a veselosť. Vzápätí však častejšie vynecháva prácu, kamaráti musia zaskočiť a oblúbenosť sa stráca. Stráca záujem, (k pokročilému štádiu patria abstinenčné príznaky po vysadení), zanedbáva svoje rodinné aj pracovné povinnosti. Človek nemôže existovať bez toho, aby sa nenapil. Len veľmi málo ľudí dokázalo toto štádium zvládnuť bez odbornej pomoci.

Pôsobenie alkoholu na organizmus

V krvi koluje alkohol nerozriedený. Ňou sa postupne dostáva do celého tela. Najcitlivejšie reaguje na alkohol nervové tkanivo. Centrálna nervová sústava a mozgová kôra slúžia ako „dispečeri“, vytvárajú reflexy a koordinujú ľudskú činnosť. Alkohol tieto procesy narúša a pôsobí na nervovú sústavu v poradí – mozgová kôra – podkôrové centrá – mozoček – predĺžená miecha. Alkohol tlmí činnosť mozgovej kôry, čo vedie k poruchám koordinácie správania – odstraňuje zábrany, sebakritiku, rešpekt, znižuje rozumové schopnosti akútne a neskôr aj chronicky. Rozoznávame 3 štádiá opitosti:

1. stav uvolnenia – 1-1,5 ‰, veselosť, výrečnosť, zvýšenia sebavedomia,...
2. činnosť alkoholu – 1,5-3 ‰, nekritickosť, netaktnosť, hlučnosť, neohľaduplnosť, reč je nesúvislá, poruchy chôdze,...
3. otrava alkoholom – 3-4 ‰, intoxikácia, únava, spavosť, blednutie, vracanie, pokles tlaku, bezvedomie

ÚSUS – z anglického slova use = používať, užívať
- užívanie alkoholických nápojov pri spoločenských udalostiach ako doplnok k jedlu. Alkohol sa používa v dávkach, ktoré nemajú podstatnejší vplyv na fyzickú a psychickú činnosť človeka

ABÚSUS
- nadmerné užívanie alkoholických nápojov, ktoré vedie k opitosti. Tu sa už prejavujú spoločenské a zdravotné následky.

NÁVYKOVÝ ABÚSUS
- vznik závislosti od alkoholu. V prípade výraznejšej formy sa jedná o alkoholickú toxikomániu.

CHRONICKÝ ALKOHOLIZMUS
- vzniká dlhodobým sústavným používaním alkoholických nápojov. Zjavujú sa výrazné následky na telesnom a duševnom zdraví.

PATOLOGICKÁ OPITOSŤ
- postihuje mladšie osoby, sú už inak psychicky stigmatizované.

Množstvo požitého alkoholu nie je rozhodujúce – vzniká porucha vedomia.

DELIRUM TREMENS
- vzniká u chronických alkoholikov zvyčajne pri fyzickom oslabení. V tomto stave je typický výskyt makrozoopsie (videnie malých zvierat), zvýšená sugestibilita. Tento stav môže trvať 3-5 dní, zhoršuje sa v noci a končí hlbokým spánkom.

ALKOHOLICKÁ HALUCINÓZA
- najprv sa zjavuje nepokoj, úzkosť, bolesti hlavy, potom sluchové ilúzie až halucinácie

ALKOHOLICKÁ PARANOIDNÁ PSYCHÓZA
- tento stav sa vyskytuje u alkoholikov v strednom veku. Pod vplyvom bludov sa postihnutý správa agresívne voči okoliu.

ALKOHOLICKÁ DEMENCIA
- je nápadná brutalitou a agresivitou voči okoliu. Ide o trvalý, neodstrániteľný defekt, spôsobený rozsiahlym poškodením mozgu.

Pod vplyvom dlhodobého užívania alkoholu sa mení aj osobnosť alkoholika. Hovorí sa o deprivácii osobnosti. Jedinec je zvýšene podozrievavý, má sklony k žiarlivosti, klame, narúša etické normy, ako aj medziľudské vzťahy.

Vývinové fázy alkoholizmu

Aby sa niekto stal alkoholikom nie je rozhodujúce aké množstvo vypije, ale ako alkohol pôsobí na jeho centrálny nervový systém. Prof. Jellinek spracoval nasledovné vývinové fázy alkoholizmu:

1. počiatočná – do nej patria konzumenti a pijani. Používajú alkohol na dosiahnutie uvoľnenia, ako zdroj eufórie, pri ňom zabúdajú na ťažkosti. Organizmus sa alkoholu prispôsobuje, tolerancia drogy stúpa. V tejto fáze nedochádza k opitosti, pije sa len po dosiahnutie určitej špičky, podnapitosti. Alkohol je zatiaľ drogou, ktorá len dáva, nič neberie.

2. varovná – dochádza častejšie k podnapitosti a opitosti. Je charakterizovaná výrokmi typu: „raz sa to môže stať každému“. Tolerancia alkoholu neustále stúpa, hladina sa dvíha, aby bol dosiahnutý dostatočný stupeň eufórie. Človek nepije voľným tempom, ako ostatní, ale prechádza k pitiu pred zábavou, rýchlejšie a viac počas nej, aby si dodal odvahu. V rozvoji tejto fázy sú nevyhnutní kamaráti, ktorým sa platí „runda“ a tá sa potom ako prejav kamarátstva vracia. Pre opakované opitosti dochádza ku vzniku okienok.

3. kritická – stráca sa kontrola nad pitím. Strata kontroly nemusí znamenať, že sa človek bez alkoholu nemôže zaobísť. Alkoholik noovláda alkohol, alkohol ovláda alkoholika, pociťuje telesnú túžbu po alkohole. V tejto fáze často alkoholik neprestane piť dovtedy, kým nedojdú peniaze, alebo záverečná. Aby nedospel k pocitu úplnej katastrofy, ku strate sebaúcty, dôjde časom k presvedčeniu, že vina nie je v ňom, ale v ostatných. Alkoholik je pre svoje pitie kritizovaný, pociťuje to ako krivdu, stretáva sa s odporom svojho okolia a má nový dôvod na pitie.

4.

konečná – alkoholik sa uchyľuje k ranným dúškom. Majú mu pomôcť, aby znova dostal chuť do práce. A tak, aj keď nie je celkom opitý, nie je ani celkom triezvy a hladina alkoholu neklesá viac dní na nulu. Opitosť končí telesným vyčerpaním, alebo finančným zruinovaním. Závislosť sa prejaví pri odobratí alkoholu abstinenčnými príznakmi – tras, potenie, agresia, nespavosť. Najvýraznejším rysom tejto fázy je zníženie odolnosti, to jest tolerancie drogy. V práci sa hromadia dodatočné absencie, manželstvo je v kríze, hrozí rozpad. Tento vývoj môže trvať od 3 – 20 rokov.

Tieto vývojové fázy sú charakteristické pre typ alkoholizmu gama. Celkovo rozlišujeme tieto typy alkoholizmu:

1. typ gama – tzv. anglosaský typ. Vyskytuje sa najmä v USA, Kanade, Škandinávii a u väčšiny alkoholikov u nás. Hlavnými príznakmi sú stúpajúca tolerancia, strata kontroly v pití, ale pritom je zachovaná schopnosť abstinovať.

2. typ delta – tzv. románsky typ. V Taliansku, vo Francúzsku a na juhu Slovenska. Pri tomto druhu pitia nie je strata kontroly, ide o udržiavanie si hladiny alkoholu v krvi. Je tu neschopnosť abstinovať, lebo sú silné abstinenčné príznaky. Takýto človek nemusí byť ani raz opitý, ale nikdy nie je triezvy. Typy gama a delta sa často kombinujú za prevahy jedného z nich.

3. typ epsilon – tzv. kvartálne pitie, symptomatické pitie, ktoré je kombinované s inými psychickými chorobami

4. typ alfa – nedisciplinované pitie. Z hľadiska spoločenského má človek problémy. Pitie ostáva v druhej fáze vývinu, nedochádza k chronickému alkoholizmu. Pitie sa reguluje bez toho, aby človek musel abstinovať. Typ prechádza často do typu gama – nekontrolované pitie.

5. typ beta – typ, v ktorom sa síce nevytvára závislosť, ale v priebehu dlhodobého pitia prichádza ku komplikáciám ako zápal nervov, sliznice, cirhóze pečene. Ide tu o nadmerné pitie a poruchy výživy.

Alkohol a práca

Často počuť tvrdenie: „keď si vypijem, ide mi práca ľahšie od ruky“. V prvom štádiu opitosti môže mať človek pocit, že taká malá dávka alkoholu povzbudzuje jeho duševnú a telesnú činnosť. Skúšky vykonané meraním dokazujú opak. Čím zložitejší je pracovný výkon, tým horšie sa prevedie a tým viac zhoršuje výsledok aj malá dávka alkoholu. Zníženie telesnej a duševnej výkonnosti po požití alkoholu je spôsobené oslabením pozornosti, znížením ostrosti a presnosti vnímania, spomalením reakcií, poklesom svalovej sily a vytrvalosti. Zvyšuje riziko úrazu v práci.

U alkoholikov dochádza postupne k poklesu množstva vykonanej práce a neskôr i k poklesu jej kvality. Pokles produktivity práce súvisí aj so zvýšenou chorobnosťou, častejšou práceneschopnosťou a zvýšenou úrazovosťou. Vzťah k práci je narušený, znižuje sa úsilie o výkon, záujem o pracovný výsledok, prejavuje sa nespoľahlivosťou, náchylnosťou ku konfliktom na pracovisku. Prejavuje sa častá fluktuácia. Postupne s inými zmenami slabnú aj jeho morálne city, stráca pocit zodpovednosti voči spoločnosti a pracuje nesústavne, alebo vôbec.

Alkoholizmus a rodina

Narušenie medziľudských vzťahov ako jeden z následkov alkoholizmu sa prejaví najskôr v jeho najbližšom okolí, v rodine alkoholika. Jeho správanie a pitie deformuje manželský vzťah, narúša rovnováhu v rodine, negatívne vplýva na deti.
Hlučnými návratmi (väčšinou) v neskorých nočných hodinách, prebúdza celú rodinu zo spánku. Návraty bývajú často sprevádzané bitkami, hádkami, či už s manželkou, alebo deťmi, pričom ich niekedy ohrozuje tak, že rodina musí od neho v noci utekať. Nadáva, kričí, bez ohľadu na prítomnosť detí. Alkoholik dostáva záchvaty vychovávania, začne uplatňovať svoje otcovské práva a povinnosti. Pod výchovou chápe predovšetkým trestanie bez príčiny. Normálne však sa o výchovu a domácnosť nezaujíma. Ani v období, keď je triezvy, nevládne v rodine kľud. Je nevyspytateľný, náladový a podráždený, čo vedie k pravidelným menším alebo väčším hádkam. Keď je triezvy, ostatní členovia rodiny mu dohovárajú v súvislosti s jeho pitím. Konflikty sa postupne vyostrujú. Sám si vytvára v rodine situáciu, ktorou svoje pitie zdôvodňuje, no postupne čoraz ťažie hľadá dôvody. Ak jeho výhovorky rodina neprijíma, uchyľuje sa k násilnému chovaniu a konaniu. Obviňuje rodinu z neporozumenia a nepriateľstva voči nemu. Finančná situácia nemusí byť vždy katastrofálna. Horšie je to v rodinách, kde manželka nekontroluje finančný príjem, kde nie sú bočné zdroje alkoholu, kde alkoholik v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny málo zarába, alebo nepracuje vôbec. Najväčšie problémy vznikajú v rodinách, kde pijú obaja partneri.

Alkoholizmus a partnerstvo

Každý partner (väčšinou ženy) verí, že ak vytvorí dobrú manželskú atmosféru, nedôjde ku sklamaniu a jeho partner sa polepší v pití. Veľká láska však môže napomáhať v rozvoji choroby (odpúšťanie, verí sľubom o polepšení). Na druhej strane, ale láska partnera môže byť účinným prostriedkom pomoci alkoholikovi, za predpokladu, že sa úprimne snaží o liečbu.
Pôsobenie alkoholizmu v partnerskom môžeme rozdeliť do týchto fáz:

1.

obdobie šoku a paniky
Partner si uvedomí nadmerné pitie svojho partnera. Snaží sa preto naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje, aby rodina neutrpela hanbu. Chodí za partnerom do krčmy, nosí mu alkohol domov. Snaží sa riešiť problém vlastnými silami, presviedča, dohovára, vyčíta, vyhráža sa rozvodom. Verí sľubom. Toto obdobie trvá rôzne dlho, postupne si partner uvedomuje, že nič nepomáha. Dochádza buď k rozvodu, alebo vzťah prechádza do druhej fázy:

2. obdobie prispôsobenia sa
Partner preberá na seba všetky úlohy, sústreďuje sa na deti. Môže uňho vzniknúť pocit nadradenosti. Rodina sa izoluje od okolia, nechodí a ani neprijíma návštevy. Partner sa ešte stále pokúša zvládnuť situáciu. Pomoc však hľadá u iných – pracovisko, rodičia, protialkoholická poradňa. Uvedomuje si, že partner svoju situáciu sám nezvládne. Ak nedochádza k zmene a partner ďalej pije, odmieta liečbu, dochádza k rozvodu, alebo vzťah prechádza do tretej fázy:

3. obdobie rezignácie
Partner prestáva aktívne bojovať s alkoholizmom, stará sa iba o materiálne zabezpečenie rodiny a výchovu detí. Zľahostajnie voči partnerovi, izoluje od neho rodinu. Môže si nájsť ďalšieho partnera.

4. obdobie reorganizácie
Ak sa alkoholik lieči a liečba bola úspešná, dochádza k reorganizácii vzťahu.

Záver
Vo vzťahu s alkoholikom nemôže byť partner uspokojený. Žije v neustálom napätí, obavách o seba a deti. Má finančné problémy a priveľa povinností. Je vystavený nadávkam, bitkám, čo uňho spôsobuje citové odcudzenie a odpor voči partnerovi. Pod veľkým tlakom uňho môže dôjsť k fyzickým a psychickým poruchám, ktoré sa prejavujú napr. nespavosťou, nervozitou, bulímiou,.. Každá rodina alkoholika má svoj vlastný osud. Niekde dochádza k rozvodu, inde k tragickému koncu samovraždou, alebo k rozhodnutiu podstúpiť liečbu. Aj po úspešnej liečbe, po ktorej partner abstinuje je ťažké a zdĺhavé narušené rodinné vzťahy opäť obnoviť a upraviť. Ak boli citové putá narušené natoľko, že niet na čom budovať nový vzťah, nepodarí sa rodinu ani napriek abstinencii zachovať. Aj keď sa od partnera žiada dôvera, trpezlivosť a pochopenie, alkoholik si musí uvedomiť, že sa v prvom rade musí sám snažiť, aby upravil a zlepšil manželské a rodinné vzťahy. Nesmie sa vzdávať pri prvých neúspechoch.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk