OBSAH

Úvod..................................................................................... 4
I. Výchova mimo vyučovania.................................................. 5
II. Funkcie výchovy mimo vyučovania..................................... 7
III. Obsah výchovy mimo vyučovania....................................... 8
IV. Duševná hygiena mimo vyučovania..................................... 11
V. Príprava na vyučovanie vo výchove mimo vyučovania....... 12
VI. Mimo - vyučovacie výchovné zariadenia............................. 13
Záver..................................................................................... 16
Zoznam použitej literatúry.................................................... 17

ÚVOD

Výchova je zložitý dynamický systém, ktorý predstavuje množinu premenlivých cieľov, prostriedkov, foriem, metód, princípov a obsahových zložiek. Všetky časti zložitého systému slúžia spoločnému cieľu a tým v súčasnej dobe u nás je: naučiť človeka žiť v demokratickej spoločnosti.
Snahou každej spoločnosti je vychovať vo svojom prostredí plnohodnotného človeka, ktorý dokáže po stránke vedomostnej i morálnej prebrať v svojej dospelosti spoluzodpovednosť za jej ďalšie napredovanie a rozvoj.
Poslaním výchovy je rozvinúť individuálne schopnosti a kladné vlastnosti citovo - temperamentné, morálno – vôľové, pracovné a tlmiť vlastnosti spoločensky nežiadúce. Myslí sa tým zámerné pôsobenie zo strany dospelých na mladú generáciu s cieľom jej postupného zdokonaľovania.
Výchova mimo vyučovania je často označovaná aj ako pedagogika voľného času. Pod pojmom voľný čas si každý určite predstaví niečo iné. Je to možnosť venovať sa činnostiam, ktoré nás zaujímajú, bavia a prinášajú nám uspokojenie a uvoľnenie. No voľný čas nie je iba časom zábavy. Pri neorganizovanom trávení voľného času dochádza k veľkej časti úrazov detí, mladý ľudia ohrozujú seba i druhých experimentovaním s drogami, alebo z nudy prekračujú zákon. Preto by sme si mali položiť niekoľko základných otázok. Ako môžeme vo voľnom čase výchovne pôsobiť na deti a mládež? Základom je samozrejme rodina. Existujú však aj organizácie, ktorých pracovnou náplňou je pôsobiť na deti a mládež. Vo vyspelejších krajinách sú tieto organizácie samozrejmosťou, pretože ľudia si uvedomujú potrebu regulovania voľného času svojich detí a odstraňovania rušivých vplyvov. Bohužiaľ, u nás sú tieto programy podstatne zanedbávané.

Dúfam však, že tieto problémy sa v dohľadnej dobe vyriešia, pretože ako povedal už Jan Amos Komenský v Informatoriu školy materskej: „ Deťom treba venovať najväčšiu starostlivosť, lebo sú najcennejším Božím darom a klenotom, ktorý sa nedá s ničím porovnať.“
I. VÝCHOVA MIMO VYUČOVANIA

Definícia výchovy
Výchova je cieľavedomá, komplexná, plánovitá, sústavná a tvorivá činnosť zameraná na rozvoj osobnosti v súlade s potrebami s požiadavkami spoločnosti na existujúcom stupni spoločenského vývoja.
Podľa Kaisera a Kaiserovej v učebnici pedagogiky je „ výchova na to, aby človek dosiahol primeranú formu existencie a keďže si neprináša žiadne pevné spôsoby, reakcie je teda voči svetu otvorený, možno ho vychovávať. Výchova je teda zameraná na schopnosť človeka konať.“
Výchova mimo vyučovania
Výchova mimo vyučovania predstavuje špecifický komplex výchovno-vzdelávacích činností so žiakmi v čase mimo vyučovania, ktorý si kladie za cieľ prehlbovať a systematicky rozvíjať jednotlivé stránky žiakovej osobnosti, na ktoré sa škola zamerala v procese školského vyučovania.

Z hľadiska kontinuity treba výchovu mimo vyučovania chápať nielen ako súhrnný komplex, ale predovšetkým ako určitý systém podporujúci rozvoj tých stránok osobnosti detí, ktoré majú rozhodujúci význam pre výchovu k samostatnosti, vlastnej sebarealizácie, osvojenie správnych návykov z hľadiska účelného využívania voľného času, a to nielen počas školskej dochádzky, ale aj v priebehu ďalšieho života.

Výchova mimo vyučovania sa dá charakterizovať niekoľkými bodmi:
- prebieha mimo bezprostredného vplyvu rodiny
- prebieha mimo povinného vyučovania
- uskutočňuje sa prevažne vo voľnom čase
Pedagogické ovplyvňovanie voľného času, hlavne výchova detí a mládeže v dobe mimo vyučovania, je významnou oblasťou výchovného pôsobenia. Poskytuje príležitosť viesť jedinca k racionálnemu využívaniu voľného času, formovať hodnotné záujmy, uspokojovať a kultivovať významné ľudské potreby, rozvíjať špecifické schopnosti a upevňovať žiadúce morálne vlastnosti. Ďalšou dôležitou úlohou výchovy mimo vyučovania je rozvíjanie potreby celoživotného vzdelávania, hlavne v súvislosti so záujmovou orientáciou človeka. Táto oblasť výchovy teda plní výchovnú, vzdelávaciu, zdravotnú a sociálnu funkciu. Vhodné pedagogické ovplyvňovanie voľného času detí a mládeže je jednou z účinných foriem prevencie tak závažných výchovných problémov, ako sú prejavy agresie, drogová závislosť, problémy v oblasti sexu. Výchova vo voľnom čase sa netýka iba detí a mládeže, zahrňuje aj pôsobenie na dospelé osoby (andragogika).
Okrem ovplyvňovania voľného času zahrňuje výchova mimo vyučovania aj iné oblasti, napríklad prípravu na školu a upevňovanie hygienických a kultúrnych návykov. Pre pedagóga, ktorý pracuje s deťmi a mládežou v dobe mimo vyučovania, je najdôležitejšie, aby dokázal vytvoriť bezpečné, tvorivé ovzdušie a pohodu, aby dbal o uspokojovanie individuálnych potrieb, rozvoj záujmov a špecifických schopností. K tomu je potrebné, aby mal pochopenie a záujem o deti ako individuality, dokázal ich vhodne motivovať, podporoval ich nápaditosť, tvorivosť, záujem o činnosť a vzdelanie.

Výhodou s porovnaním s učiteľom je, že vychovávateľ nie je viazaný osnovami a klasifikáciou. Profesia vychovávateľa zahrňuje pedagogické pôsobenie v rôznych typoch zariadení pre výchovu mimo vyučovania. Vychovávatelia sa ako jediný pedagogický pracovníci pripravujú na prácu s jedincami vo veľkom vekovom rozpätí, od predškolského veku až po adolescentov, či mladých dospelých.
II. FUNKCIE VÝCHOVY MIMO VYUČOVANIA
Výchova mimo vyučovania, ako špecifická oblasť výchovného pôsobenia, plní výchovno-vzdelávaciu, zdravotnú i sociálnu funkciu. Jednotlivé typy zariadení, inštitúcií a organizácií plnia tieto funkcie v rôznej miere podľa svojho charakteru.
Výchovná funkcia
Na plnenie výchovnej funkcie je kladený obzvlášť veľký dôraz. Prostredníctvom pestrých a záujmových činností sa deti motivujú k hodnotnému využívaniu voľného času, k získaniu nových vedomostí, zručností i návykov a tým i k rozvoju poznávacích procesov a k celoživotnému vzdelávaniu. Úspechy v záujmových činnostiam prinášajú pocit uspokojenia, príležitosť k sebarealizácii a primeranému sebahodnoteniu. Na základe praktických činností a skúseností a skúseností si mladí ľudia vytvárajú vlastný názor na život a na svet.
Zdravotná funkcia
Zdravotnú funkciu plní inštitúcia pre výchovu mimo vyučovania tým, že prispieva k usmerňovaniu režimu dňa tak, aby podporoval zdravý telesný a duševný vývoj detí a mládeže. Obzvlášť veľký zdravotný význam má podnecovanie a poskytovanie príležitostí k výdatnému pohybu na čerstvom vzduchu. Telovýchovné a športové činnosti vo voľnom čase kompenzujú dlhé sedenie pri vyučovaní a sú pre zdravé deti bezprostredne potrebné Niektoré zariadenia, ktoré zabezpečujú stravu, majú možnosť viesť deti k správnej životospráve aj racionálnou výživou, význam má aj dodržovanie hygieny.

Sociálna funkcia
Inštitúcie pre výchovu mimo vyučovania majú taktiež veľmi veľkú sociálnu funkciu. Ovplyvňovaním voľného času detí a starostlivosťou o ne zbavujú rodičov do značnej miery starostí v dobe, kedy sú v zamestnaní, alebo majú iné povinnosti. Jednotlivé typy výchovných zariadení plnia sociálnu funkciu rôznym spôsobom a v odlišnej miere. Zvlášť významná je sociálna funkcia tých zariadení, ktoré pracujú s mladšími deťmi alebo prechodne či trvalo nahradzujú rodinu ( školské družiny, detské domovy, domovy mládeže). III. OBSAH VÝCHOVY MIMO VYUČOVANIA

Výchova mimo vyučovania má výrazné činnostný charakter. Obsah výchovy mimo vyučovania tvoria:
Odpočinkové činnosti
- tvoria súčasť náplne voľného času a platí pre ne princíp dobrovoľnosti.

Sú psychicky a fyzicky nenáročné, slúžia k odstráneniu únavy. Do režimu dňa sa zaraďujú najčastejšie poobede, ale podľa potreby i kedykoľvek v priebehu dňa. Podľa situácie môžu mať charakter odpočinku ns lôžku, kľudného pohybu – napríklad prechádzky, alebo voľných rozhovorov.
Rekreačné činnosti
- tvoria súčasť náplne voľného času a platí pre ne princíp dobrovoľnosti. Slúžia k odreagovaniu a odstráneniu únavy z vyučovania, obsahujú však pohybovo náročnejšie aktivity telovýchovného, športového alebo turistického zamerania či manuálnej práce. Pokiaľ je to možné, mali by sa konať v prírode.
Záujmové činnosti
- tvoria súčasť náplne voľného času a platí pre ne princíp dobrovoľnosti. Sú najdôležitejšou súčasťou obsahu výchovy mimo vyučovania. Uspokojovanie, rozvíjanie a kultivácia záujmov, uspokojovanie potrieb a rozvoj špecifických schopností, to sú významné výchovné úlohy, ktoré sa podieľajú na utváraní životného štýlu a hodnotovej orientácii človeka. Medzi základné oblasti môžeme zahrnúť záujmové činnosti spoločenskovedné, prírodovedné, pracovne technické, telovýchovné, športové aesteticko-výchovné. Ideálom výchovy mimo vyučovania je výchova jedinca s mnohostranne rozvinutými záujmami a jedným hlbokým špecializovaným, celoživotným záujmom.

Sebaobslužné výchovno-vzdelávacie činnosti
- majú charakter povinnosti. Zameriavajú sa na vedenie detí k samostatnosti v starostlivosti o vlastnú osobu a osobný majetok. Ich podstata spočíva v pestovaní návykov osobnej hygieny, účelného a vkusného obliekania, návykov starostlivosti o poriadok a čistotu prostredia a návykov pri jednaní s ľuďmi.
Spoločensky prospešné činnosti
- tvoria súčasť náplne voľného času a platí pre ne princíp dobrovoľnosti. Spočívajú vo vedení detí k dobrovoľnej práci v prospech druhých ľudí, jednotlivcov či sociálnych skupín. Napríklad podiel na ochrane a tvorbe životného prostredia, pomoc slabším, starším, chorým osobám. Tieto aktivity sa pri dobrom pedagogickom vedení výrazne podieľajú na formovaní kladných charakterových vlastností.
Príprava na vyučovanie
- má charakter povinnosti. Rozumie sa tým okruh činností, ktoré súvisia s plnením školských povinností. Podieľajú sa na príprave na vyučovanie v rôznej miere, podľa svojich funkcií a veku detí. Okrem vypracovávania písomných a iných zadaných úloh patrí do tejto oblasti aj rozširovanie a prehlbovanie poznatkov z vyučovania, ich konkretizácia a praktické využitie. Spôsoby práce by mali byť pokiaľ možno odlišné od vyučovania a zaujímavé.

Súvisí so záujmovými činnosťami, pri ktorých majú deti možnosť praktickej aplikácie vedomostí a aj ich rozširovanie a prehlbovanie.

IV. DUŠEVNÁ HYGIENA VO VÝCHOVE MIMO VYUČOVANIA

Predpokladá primeraný odpočinok s prihliadnutím na vek, predchádzajúce činnosti a individuálne zvláštnosti. Pretože deti pri vyučovaní prevažne sedia, majú nedostatok pohybu, sú dôležito súčasťou režimu dňa pohybové aktivity formou rekreačnej telovýchovy či sústavnejších záujmových pohybových činností. Režim dňa by mal byť usporiadaný tak, aby zodpovedal kolísaniu výkonnosti človeka v priebehu dňa, ale aj týždňa a roku. Nezanedbateľnou súčasťou režimu dňa sú aj činnosti súvisiace s osobnou hygienou a stravovaním. Tie sú zvlášť dôležité v typoch zariadení, ktoré do určitej miery nahradzujú rodinu a kde deti trávia celý deň, týždeň, prípadne tu trvalo žijú. Pestovaním hygienických návykov a návykov správneho stravovania sa dá výrazne prispieť k zachovaniu či zlepšeniu zdravia detí. K celkovému pocitu pohody a spokojnosti detí a vychovávateľov v zariadeniach pre výchovu mimo vyučovania môže prispieť aj vhodné usporiadanie a využitie materiálnych podmienok a priestorové zabezpečenie. Požiadavkám duševnej hygieny zodpovedá také prostredie, ktoré rešpektuje vekové aj individuálne zvláštnosti detí, poskytuje dostatok podnetov pre rozvoj osobnosti, pôsobí esteticky a vyhovuje potrebám súkromia, kľudu, pohodlia a bezpečia. Prostredie je nutné hodnotiť nielen z pohľadu detí, ale aj pedagógov. Aj oni by mali mať per svoju prácu vyhovujúce podmienky, pretože to prispieva k ich spokojnosti. Iba kľudný, spokojný a vyrovnaný vychovávateľ môže pre deti vytvárať pokojné prostredie, ktoré je pri výchove mimo vyučovania tak významné.

V. PRÍPRAVA NA VYUČOVANIE VO VÝCHOVE MIMO VYUČOVANIA

Prípravou na vyučovanie rozumieme okruh činností, ktorými inštitúcie výchovy mimo vyučovania pomáhajú žiakom pri plnení úloh, zadaných školou. Miera a časový rozsah prípravy žiakov na vyučovanie sú určené špecifickými pedagogickými možnosťami a podmienkami inštitúcii. Úlohou prípravy na vyučovanie je precvičovať, opakovať, prípadne prehlbovať a tým aj upevňovať poznatky z vyučovania, získané zručnosti a návyky rozširovať, konkretizovať a aplikovať v praxi na základe chápania nových vzťahov a súvislostí. Žiak získava vedomosti, formuje a mení svoju osobnosť ako pri vyučovaní, tak aj pri ostatných výchovných činnostiach. Pre prípravu na vyučovanie je možné využívať spontánne aj organizované záujmové činnosti , didaktické hry, zábavu, čítanie, sledovanie rozhlasu, televízie a pod.

Viaceré časti procesu učenia totiž prebiehajú lepšie mimo vyučovaciu hodinu, práve pre príprave žiaka na vyučovanie. Žiak sa presvedčuje, ako pochopil danú látku a ako je ju schopný samostatne a tvorivo uplatniť v rôznych súvislostiach. Súčasne si postupne osvojuje zručnosti a návyky práce s knihou alebo inými pomôckami. Príprava na vyučovanie plní výchovné aj vzdelávacie úlohy. K vzdelávacím úlohám patrí vypracovávanie písomných a ústnych úloh, prehlbovanie poznatkov získaných v škole a ich overovanie v konkrétnych činnostiach pre vychádzkach, exkurziách, výletoch. Výchovnou úlohou je pestovanie záujmu o sebavzdelávanie a pestovanie návyku pravidelného a systematického plnenia školských povinností a starostlivosť o školské potreby. VI. ZARIADENIA PRE VÝCHOVU MIMO VYUĆOVANIA

V priebehu vývoja sa v procese výchovného pôsobenia vyčlenili základné znaky a špecifiká výchovy, jedným z nich ja mnohofaktorovosť výchovného procesu. Výchova sa realizuje nielen v škole, ale významnú úlohu zohráva i rodina, mimoškolské zariadenia, cirkevné inštitúcie, detské a mládežnícke organizácie a iné dospelé osoby.
Rodina má dominantné postavenie pri výchove detí. Rodina je dôležitým článkom medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Je prostredím pre výchovu detí, prostredím pre citový, telesný, rozumový a mravný vývoj detí. Výchova je cieľavedomá, neformálna, náročná a zodpovedná práca. Začína sa prenatrálnym obdobím (v lone matky), pokračuje v kolíske a konči formálne približne v 18. roku života. V tomto období by však mali iné výchovné činitele rodinnú výchovu vhodne dopĺňať a podporovať. Vychovávame totiž pomocou príkladu vlastným príkladom – svojím správaním, gestami, starostlivosťou, ale i svojimi nedostatkami. Každá chyba rodiča vo výchove máva určité následky. Dieťa od narodenia po dospelosť potrebuje predovšetkým opateru, bežnú starostlivosť, rozumnú lásku, ľudskú nehu, srdečné ovzdušie. Úctu, dobrotu, nesebectvo, rešpektovanie jeho individuality, jedinečnosti. O vplyve rodiny na vývin detí a mládeže absentuje v knižniciach a osvetových zariadeniach vhodná literatúra. Vychádzajú síce rôzne pedagogické časopisy, no medzi rodičov sa dostávajú ojedinele. Školské družiny sa zameriavajú na prácu s deťmi prvého stupňa základnej školy a väčšinou len nižších ročníkov. Okrem výchovnej a zdravotnej funkcie majú veľký význam pre plnení sociálnej funkcie, pretože tieto zariadenia zaisťujú sociálnu starostlivosť a bezpečnosť detí v dobe, kedy sú rodičia v zamestnaní.

Vzhľadom k vekovým zvláštnostiam detí mladšieho školského veku, hlavne k veľkému rozsahu a labilite záujmov, sa výchovná činnosť orientuje na čo najpestrejšiu
Školské kluby pracujú s deťmi stredného školského veku, so žiakmi druhého stupňa základnej školy. Vychádzajú z charakteristiky tejto vekovej skupiny, hlavne z väčšej samostatnosti detí a ich vyhranejšej a špecializovanejšej záujmovej činnosti. Pracujú úplne na princípe dobrovoľnosti. Na rozdiel od školských družín ustupuje pomerne do úzadia sociálna funkcia týchto zariadení. To je pravdepodobne jeden z dôvodov prečo je u nás týchto školských klubov pomerne málo. Školské družiny a školské kluby majú predpoklady k pravidelnému a každodennému pedagogickému ovplyvňovaniu voľného času žiakov, pretože vychovávatelia sú so žiakmi v každodennom styku, môžu pôsobiť na žiakov bez ohľadu na sociálne postavenie rodiny, majú možnosť pravidelného kontaktu s rodičmi, majú vhodnú kvalifikáciu pre výchovu mimo vyučovania. Strediská pre voľný čas detí a mládeže sú strediská, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na realizáciu špecializovaných záujmových činností pod odborných pedagogickým vedením. Mimoriadne postavenie má Iuventa. Je výchovno-vzdelávacím, školiacim, metodickým vývojovým a experimentálnym pracoviskom zameraným predovšetkým na aktivity detí a mládeže vo voľnom čase. Má celosvetovú pôsobnosť. Vykonáva funkciu ústredného metodického centra pre domovy detí a mládeže, strediská záujmovej činnosti a ústredného informačného centra a aktivitách voľného času detí a mládeže.
Domovy mládeže zaisťujú žiakom stredných škôl, ktorý vzhľadom k vzdialenosti zvolenej školy od miesta trvalého bydliska nemôžu denne dochádzať, výchovnú starostlivosť, ubytovanie a stravovanie. Okrem činností súvisiacich s režimom dňa, sebaobsluhy a prípravy na vyučovanie, je ich významnou úlohou starať sa o hodnotné využívania voľného času detí a mládeže. Ich činnosť je zameraná na formovanie všestranne harmonicky rozvinutej a tvorivej osobnosti. Uskutočňuje sa v rozsahu, formami a prostriedkami primeranými potrebám veku a stupňa vyspelosti žiakov v domove ubytovaných. Žiaci by mali dodržiavať pracovný čas určený na pravidelné činnosti, nočný kľud a pod. Všetok ostatný mimovyučovací čas môžu využiť na výchovu mimo vyučovania (zvlášť k rozvíjaniu žiadúcich záujmov a schopností žiakov).Vhodnými formami záujmovej činnosti žiakov stredných škôl je stredoškolská odborná činnosť, ďalej rôzne súťaže, krúžky, exkurzie, expedície, besedy a pod. Detské domovy sú najrozšírenejším typom náhradnej ústavnej výchovy. Sú určené pre deti vo deku od 3 do 18 rokov. Umiestňujú sa sem deti z problémového a dysfunkčného rodinného prostredia, deti dlhodobo chorých rodičov, alebo osirelé deti.

Snahou pedagógov je, aby deti prežívali voľný čas podobným spôsobom, ako deti žijúce v rodinách. Školské odborné zariadenia významne sa podieľajú na rozvoji osobnosti detí, mládeže i dospelých. Ich pracovníci poskytujú žiakom, rodičom a záujemcom odborné služby v oblasti výchovného poradenstva, špeciálne – pedagogického poradenstva a starostlivosť o deti i v oblasti záujmového vzdelávania. Medzi záujmovo – vzdelávacie zariadenia patria ľudové školy jazykov, štátne jazykové školy, štátny etnografický ústav a umelecké školy.

ZÁVER

Pre úspešné výchovné pôsobenie je dôležitá jednota ideálov, úsilia, záujmov a myšlienok medzi pedagógom a vychovávanými. Umením pedagóga je hľadať takéto vzájomné prepojenie uprostred oddychových aktivít, prípravy na vyučovanie a záujmovej či krúžkovej činnosti. Len atmosféra spoločnej tvorivej práce je predpokladom osvojenia si trvalých vedomostí a zručností a pocitu zodpovednosti voči sebe i svojmu okoliu. Svojím každodenným výchovným pôsobením má pedagóg možnosť naučiť žiakov vypĺňať voľný čas hodnotnou činnosťou, ktorá rozvíja ich zručnosti a prináša dôležitý pocit z dobre vykonanej práce. Ani spontánne činnosti a chvíľky súkromia žiakov nemajú byť podnetom pre pasivitu pedagóga. Tento čas môže využiť na pozorovanie žiakov a získanie cenných podkladov na odhaľovanie skrytých vlastností jednotlivcov, či skupinky, ktorú vedie.
Výchova mimo vyučovania je tak dôležitá ako výchova sama. Má dôležité postavenie v systéme výchovného procesu. Pre obsažnosť a náročnosť štúdia v prítomnosti, by sa na ňu nemalo zabúdať, pretože môže byť základom pre rozvoj dobre fungujúcej a príkladnej spoločnosti. Je potrebné aby sa všetky výchovné činitele využívali v spoločnosti cieľavedome a sústavne a aby smerovali k pozitívnemu formovaniu vedomia a správania mládeže a dospelých.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Výchova mimo vyučovania vo výchovno-vzdelávacom procese