U nás prevažuje skôr nezáujem o spoluprácu z oboch strán, z praktických opatrní sú opodstatnené : potreba vzájomnej komunikácie, otvorenosť škôl, funkčné pôsobenie školských rád, zvýšiť podiel samosprávy, s vysokým podielom zodpovednosti za kvalitu školského vzdelávania.

11. Prostredie školy ako sociálna inštitúcia

Sociológia výchovy sa zaoberá problémom objasňovania, ako prebieha a v čom sa odlišuje socializácia detí a mládeže v prostredí školy. Výskumy sa orientujú na rôzne sociálne charakteristiky školy ako sú : funkcie školy, kde rozlišujeme kvalifikačnú funkciu - čiže príprava dieťaťa, mladého človeka na zamestnanie a selekčnú funkciu , ktorá spôsobuje, že žiaci sú na základe školských výkonov triedení vo vzťahu ku svojej ďalšej vzdelávacej dráhe.
Očakávania učiteľov o žiakoch - tieto predstavy a postoje môžu skresľovať objektívne správanie učiteľov k žiakom, ovplyvňovať hodnotenie žiakov a pod.
Dôležitou otázkou súčasnosti je : ako oddeliť to, čím ovplyvňuje rozvoj jedinca samotná školská edukácia od vplyvu iných činiteľov (rodiny, médií, vrstovníkov, záujmových organizácií a pod.)? Nie je možné preceňovať vplyv školskej edukácie na spoločenské premeny, napr. nemôžeme očakávať automaticky pozitívny prínos na zníženie nezamestnanosti a ekonomický rast prijatie vyššieho počtu vysokoškolsky študujúcich. Rozvojom školy ako inštitúcie sa zaoberá Michel Foucault, školy vznikli ako súčasť správneho aparátu moderného štátu a ich „skrytým posolstvom“ je zdisciplinovať deti a dostať ich pod kontrolu. Hlavnou učebnou pomôckou sa vplyvom tlačeného slova stali učebnice a technologický rozvoj prináša v tomto istú zmenu. Vznik počítačových výučbových programov nahradí učiteľa, učebnice? O dnešnej spoločnosti hovoríme ako o spoločnosti informačnej a mediálnej, vznikajú „učebne bez stien“. Aby to školy mohli zvládnuť, vzniká silná podpora podnikateľskej sféry, tento trend postupne badať i u nás. Táto skutočnosť má svoju tienistú stránku, narastá obava posilnenia nerovnosti vo vzdelávaní, sociálne obmedzenia znižujú prístup k najmodernejším technológiám a tým k informáciám, šírenými prostredníctvom týchto médií. Môžu vznikať vrstvy informačnej chudoby, čo následne vedie k nasledujúcej majetkovej nerovnosti.

12. Interkultúrne diferencie vo výchove a vzdelávaní

Vzdelávanie závisí v istej miere od typu kultúry, v ktorej sa realizuje (napr. európske vzdelávanie a ázijské), na druhej strane samotná edukácia (jej obsah) produkuje kultúrne rozdiely. Napr. učebné plány škôl tej istej úrovne sú v jednotlivých krajinách také rozdielne, že vzniká rozdielny vzdelanostný profil mladých Európanov.
Týmto otázkam sa venujú obsiahle porovnávacie výskumy vzdelanostnej úrovne detí v rôznych krajinách. Napr.