Nepočujúci nepoužívajú v rámci svojho etnického spoločenstva dorozumievací systém s umelými pravidlami, aj keď sú im v zásade zrozumiteľné.

Súčasťou komunikácie posunkovou rečou je bezhlasná orálna reč, ktorá plní v tejto komunikácii tri základné funkcie:
- spresňuje význam príslušného posunku tam, kde má posunok viac významov alebo kde by mohla nastať zámena s podobným posunkom;
- slúži ako kontrolný kód oznamu a v tejto súvislosti máva prednosť pred príslušným posunkom;
- slúži ako hlavný nositeľ informácie u nepočujúcich s bohatou pojmovou zásobou orálnej reči.

Orálna reč sa používa vo forme jednotlivých slov, spravidla v tej podobe, v akej sa s ňou nepočujúci prvý raz zoznámili. V stupni používania orálnej reči sa však jednotliví nepočujúci značne odlišujú. Približne jedna tretina nepočujúcich v komunikácii orálnu reč nepoužíva alebo ju používa len veľmi málo. Sú to väčšinou tí, ktorí disponujú nižšou pojmovou zásobou.

V procese dorozumievania nepočujúcich zohráva orálna reč významnú úlohu. V medzinárodnom styku sa nepočujúci usilujú spájať posunok s orálnym vyjadrovaním pojmov v príslušnom cudzom jazyku, pokiaľ príslušný ekvivalent poznajú.

Odzeranie slúži na príjem informácie oznamovanej orálnou rečou druhého účastníka. Je to proces, v ktorom si „mozog“ vyberá postupne zo zásoby známych pojmov tie, ktoré zodpovedajú pohybom úst druhého, a spätne ich dáva do súvislosti. Predpokladom je dostatočná slovná zásoba v orálnej reči. Samozrejme, neznáma cudzia reč sa nedá odzerať.

Odzeranie je jednou z najnáročnejších duševných činností vôbec a približne po dvadsiatich minútach schopnosť sústredenia rýchlo klesá. V spojení s posunkovou rečou je však odzeranie oveľa jednoduchšie, pretože posunok podstatne obmedzuje okruh pojmov, pri ktorých treba urobiť výber.

Zvládnutie posunkovej reči nepočujúcich je náročné a trvá dlhý čas. Základné posunky si možno síce osvojiť v príslušnom kurze pomerne ľahko, no dokonalé zvládnutie posunkovej reči sa nezaobíde bez častého a pravidelného kontaktu s nepočujúcimi, predovšetkým s ich dospelou populáciou.

Pojem daktylotika je odvodený z gr. slova daktylos, čo znamená prst. Daktylotika je teda prstová abeceda. Okrem pojmu daktylotika sa v literatúre môžeme stretnúť aj s termínom daktylológia. Toto slovo môžeme teda voľne interpretovať ako prstová reč. Daktylotika a daktylológia sú synonymné výrazy na označenie systému znakov tvorených rozličnou polohou prstov jednej alebo obidvoch rúk v priestore, ktoré graficky zobrazujú hlásky. Označujú písmená nie zvuky rečí, a preto je ich počet rovnaký ako počet daných grafém. Kontúra obrazov niektorých znakov naznačuje písaný tvar hlásky alebo sa tejto podobe aspoň približuje. Ostatné hlásky sú konvenčné. Daktylná reč je forma slovnej reči, ktorá sa používa popri orálnej a písanej forme. Aj keď vychádza z písaných znakov, je analogická hovorenej reči, pretože slúži na bezprostredné dorozumievanie. Je rovnako výrazná a emocionálna ako reč artikulovaná a môžu ju sprevádzať výrazové pohyby priamo tlmočiace prežívanie vypovedajúceho.