Etika je učením o mravnosti, jej vzniku, vývoji, o pravidlách a normách ľudského konania, o povinnostiacgh ľudí voči sebe navzájom, ku spoločnosti, k vlasti, k štátu.

tri zložky: rozvíjať rozum, rozvíjať city (vzťahy), výkonová zložka

Cieľ a obsah metód mravnej výchovy
- cieľom je naučiť správaniu, konaniu, mravným vlastnostiam, rozvoj charakterových vlastností
- obsahom je mravné presvedčenie, city (vlastenecká výchova, výchova k humanizmu a demokracii, vôľové a charakterové črty, uvedomelé disciplíny, sexuálna výchova)

Obsah mravnej výchovy: výchova k vlastenectvu
výchova k disciplíne
výchova k humanizmu a demokracii
výchova vôľových a charakterových vlastnosti
výchova k uvedomelému manželstvu a rodičovstvu

Vlastenecká výchova - vychádza z vlastenectva
Humanizmus (ľudskosť) a demokracia (sloboda)
- začína v rodine (na citových vzťahoch – autorita rodiča)
- autorita založená na láske, poznaní dieťaťa a pomoci dieťaťu
- vzťahy medzi súrodencami
Výchova k disciplíne predstavuje súbor pedagogických opatrení s presne stanovenými cieľmi, obsahom, adekvátne volenýmimetódami a formami i prostriedkami výchovy realizovanej vychovávateľmi za aktívnej účasti žiakov smerujúcimi k vytvoreniu disciplínovaného správania detí, mládeže i dospelých.
Výchova vôľových a charakterových vlastnosti podstatnou stránkou charakteru je pevná vôľa. Meradlom pevnej vôle je konanie, jeho priebeh a výsledky. O pevnej vôli svedčí cieľavedomosť, usilovnosť, sebaovládanie, húževnatosť, dôslednosť, vytrvalosť, trpezlivosť, rozhodnosť, plánovitosť, sústavnosť, odvaha, disciplinovanosť. Opakom sú neistota, nerozhodnosť, zbabelosť, lenivosť, a pod.

Mravný princíp – najvšeobecnejšie charakteristiky určitých historických mravných sústav, ktoré určujú spôsob akým určitá historická podoba morálky odpovedá na otázky zdroja a pôvodu mravných príkazov.

Mravná norma – predpisuje správanie len pre istý počet prípadov v konkrétnych situáciach. Mravné normy majú nižší stupeň všeobecnosti ako mravný princíp. Medzi najstaršie mravné normy patrí desatoro božích prikázaní. Zameraná do prítomnosti. Súbor noriem, pravidiel a princípov je morálny kódex.

Mravný ideál – mravné ideály smerujú do budúcnosti ako výraz toho, čo má byť.

Mravná vlastnosť – predstavuje istú mravnú kvalitu,ktorá vznikla, upevnila sa u jednotlivca na základe uplatňovania istých mravných noriem a základných mravných kategórii.

Mravné kategórie – sú najvšeobecnejšie pojmy. Patrí sem napr. blaho šťastie, dobro, zlo

Morálka je komplikovaný spoločenský jav zasahujúci do všetkých oblastí života /politika, právo, veda.../

Typy morálky:
1/ hedonizmus – užívaj, pokiaľ je čas .. (napr. peniaze)
2/ duševné blaho – vedomosti
3/ sociálny eidaimonizmus – šťastný som vtedy, keď sú šťastní aj iní
4/ politická morálka – treba poznať zákonitosti spoločnosti
5/ morálka utilitarizmu a pragmatizmu
6/ morálka optimizmu a pesimizmu
(+ vývin a smerovanie morálky, dôležité morálne normy (najstaršie = desatoro Božích prikázaní, zákony)

Základné funkcie morálky: regulatívna, hodnotiaco-normatívna /hodnotiaco.imperatívna/, poznávacia, prognostická, motivačná, komunikatívna /informačná/, výchovná – všetky tieto funkcie sa prelínajú.




Ťažkosti vo výchove

- cieľom výchovy je uvedomelo disciplinovaný človek
- disciplína je cieľ, výsledok aj prostriedok
Začiatok vyučovacej hodiny vplýva na formovanie disciplíny – presný začiatok hodiny a koniec.
Na formovanie disciplíny musíme poznať typ žiaka – sangvinik, cholerik, melancholik ...

Výchovné problémy reedukácie
Ak negatívne vplyvy pôsobia krátkodobo - existuje pomoc, ak dlhodobo – je veľa vecí, ktoré sa už nedajú odstrániť.
Na človeka pôsobia vplyvy, ktoré smerujú k tomu, že výsledok je isté nesprávne konanie.