Povinnosti chápe ako medze základných práv, spravidla vyjadrené formou zákazov; platí zásada, že obmedzenia sa musia opierať o zákon.
2. Základné ľudské práva a slobody – charakterizujú človeka ako ľudskú bytosť. Chápeme ich ako základné hodnoty človeka:
- právo na život vrátane zákazu trestu smrti,
- osobná sloboda,
- nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia,
- ľudská dôstojnosť,
- osobná česť,
- dobrá povesť a meno,
- listové tajomstvo,
- sloboda pohybu a pobytu,
- právo na ochranu pred zasahovaním do súkromia a rodinného života.
Medzi základné ľudské práva patrí aj právo na vlastníctvo a právo na dediť. V tejto časti sa tiež upravuje sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania, sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby. Ochrana Slovenskej republiky je vecou cti občana SR. Nikoho nemožno nútiť vykonávať vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním.
3. Politické práva – upravuje ich tretí oddiel druhej hlavy. Každému sa zaručuje sloboda prejavu a právo na informácie, právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou atď., pričom cenzúra sa zakazuje. V ústave je zakotvené petičné právo, petíciou však nemožno vyzývať na porušovanie základných ľudských práv a slobôd a zasahovať do nezávislosti súdov.
K dôležitým politickým právam patrí právo pokojne sa zhromažďovať, združovať sa v spolkoch, spoločnostiach, vrátane práva zakladať politické strany a politické hnutia. Na správe verejných vecí sa môžu podľa čl. 30 občania zúčastňovať priamo, alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Umožňuje to všeobecné, rovné a priame volebné právo vykonávané tajným hlasovaním.
Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a slobôd, ak je znemožnená činnosť ústavných orgánov a zákonných prostriedkov. Toto právo je v našom ústavnom systéme novým prvkom.
4. Práva národnostných menšín a etnických skupín – občania, ktorí tvoria v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny, majú zaručené právo na vzdelanie v ich jazyku, právo používať materinský jazyk v úradnom styku, ale aj právo účasti na riešení vecí, ktoré sa týkajú národnostných menšín. Ústava im ďalej zaručuje všestranný rozvoj, právo rozvíjať vlastnú kultúru a materinský jazyk. Ústava však zavádza aj nové právo – právo na osvojenie si štátneho jazyka.
5. Hospodárske, sociálne a kultúrne práva – sú upravené v súlade s Európskou sociálnou chartou.