Štát
môžeme ho definovať ako verejno-právnu korporáciu, ktorého št. inštitúcie, t. j. št. orgány a št. organizácie, ich postavenie, vzájomné vzťahy určuje platné právo, a to tak vnútroštátne, ako aj medzinárodne. Predovšetkým sa odlišuje od iných korporatívnych mocí a to tým, že má špec. znaky, ktoré delíme na:
• primárne
špec. znaky štátu sú tzv. substráty, ktoré sú:
- vecný substrát – predstavuje teritórium hnuteľ. a nehnuteľ. vecí, ale aj postupy, teda aj nehmot. výsledky ľudskej činnosti
- personálny substrát štátu – obyvateľstvo
- organizačno normatívny – platné právo štátu
• sekundárne
- dane štátu (štátne dane) – priame a nepriame
- ŠR
- štát. symboly

História
Pojem štát pochádza už z obdobia Grécka, keď boli Grécke mestské štáty - POLIS.
V Grécku neboli vytvorené podmienky preto, aby sa vytvorili väčšie mestské konglomerácie, bolo to spôsobené tým, že Gr. má členitý reliéf, mestské štáty boli oddelené, preto vznikli spolky (Peloponézsky, Grécky nám. spolok)
Staroveký Rím – v Ríme sa na označenie štátu používal pojem CIVIS ROMANUS = štátny občan, t. j., že v Ríme bol štát odvodený od rímskeho štát. občana. Odtiaľ je označenie JUS CIVILE – právo rím. štát. občanov (právo civilné). Z práva vecí verejných sa označovala v rím. práve RES PUBLICAE (správa vecí verejných).
V stredoveku sa používal výraz KORUNA na označenie štát. zriadenia alebo št. usporiadania.
Novodobý výraz štát použil ako prvý filozof alebo právnik MACHIAVELLI.


PRIMÁRNE ŠPECIF. ZNAKY ŠTÁTU

1 Vecný substrát štátu:

Delenie substrátov:
- teritórium štátu je trojrozmerné, t. j., že nie je tvorené len suchozemským povrchom, ale aj vodnými tokmi, umelými vod. nádržami, všetkým, čo sa nachádza nad nimi, teda aj vzduš. priestor. Štát. územím je aj všetko, čo sa nachádza pod povrchom zeme (nerast. bohatstvo).
- hranice štátu. Št. územie je ohraničené. V práve štát. hranicou. V súvislosti s týmto rozoznávame tieto pojmi:
DELIMITÁCIA: je určenie charakteru a smeru št. hranice. Môže byť výsledkom št. rokovaní. Druhy št. hraníc:
1) orografická – je to hranica vytvorená prírodne, napr: vodným tokom, hrebeňom pohoria
2) geometrická – je vytvorená štátnopoliticky
3) astronomická – podľa poludníkov a rovnobežiek

DEMARKÁCIA:

Spôsoby nadobúdania št. územia:
• AKCESIA – predstavuje prípad, keď štát nadobudne územie vďaka prírod procesu alebo vďaka ľudskej činnosti napr.: prímorské štáty môžu získať št. územie, že more vyplavuje nejaké naplaveniny, alebo ľudia posunú hrádzu a takto sa rozšíri územie
• PRVOTNÁ OKUPÁCIA – predstavuje prípad, keď územie nepatriace nikomu získa nejaký štát a to tak, že tu vykonáva št. moc (v rím. práve = vec nepatriaca nikomu, nikto ju nevlastnil, kto ju našiel nadobudol vlast. právo. Ostrov Sachalin sever Japonska)
• ANEXIE – predstavuje prípad, keď jeden štát prostredníctvom zložiek si podmaní územie, resp. jeho časť štátu iného. V súč. je anexia protiprávna v rozpore s medzinárod. právom.
• DEBELÁCIA – predstavuje prípad, keď v dôsledku anexie dôjde k strate územia a teda aj zániku štátu
• VYDRŽANIE – predstavuje prípad, keď určitý štát nad nejakým iným územím po určitý čas a kontinuálne vykonáva štátnu moc a tým získa tekéto iné územie
• ÚZEMNÁ ADJUDIKÁCIA – predstavuje prípad, keď územie štátu sa rozšíri vďaka rozhodnutiu nezávislého zväčša medzinár. orgánu
• POSTÚPENIE ŚTÁTNEHO ÚZEMIA = CESIA – predstavuje prípad, keď jeden štát zmluvne postúpi buď svoje št. územie, alebo časť inému štátu.

Štát vzniká:
1) integráciou – zanikla tak Nem. spol. republika a NDR.
2) rozčlenenie štátu je opačný proces integrácie (napr. federácie ČSFR. Vznikla ČR a SR)
3) CESIA

SUKCESIA – proces preberania práv a povinností nových štátov po zaniknutí starých štátov.

2. Personálny substrát štátu:

Obyvateľstvo štátu:
- tvoria ho:
• štátny občania – št. občianstvo vzniká
1) narodením ( v štáte, alebo mať jedného z rodičov tohto štátu)
2) voľbou (r. 1993)
3) naturalizácia – nadobudnutie št. občianstva v určitom procese (uzatvorenie manželstva, USA požaduje vedieť ústavu)
4) opciou – keď dôjde k cesii (SR sa rozhodne, že časť z Košíc na vých. sa rozhodne pre Nem. ...)

Odňatie št. občianstva – nemôže štát, iba na našu žiadosť nás prepustia. Kedy neprepustia? Masový vrah v prípade trestného konania, keď máme daňové dlhy, nedoplatky. Pri štátnych dlhoch prepustia.

• návštevníci (cudzinci) – nemôžu voliť, nemôžu vykonávať prácu vo verejnej službe (sudca).
RECIPROCITA – správanie sa Slovákov k napr. Nemcom a naopak
• utečenci opúšťajú územie svojho domov. štátu pre rasové, náboženské rozpory
• odídenec odchádza kvôli vojne

3 Organizačno normatívny substrát štátu:

Platné právo: súbor právnych noriem, pravidiel správania sa, sústava orgánov štátu, ktoré majú právny vzťah.


SEKUNDÁRNE ŠPECIFIC. ZNAKY ŠTÁTU

1) daň – povinná platba, ktorú platí subjekt práva štátu, aby tento zabezpečil pre subjekt práva určité verej. služby. Delíme ich na: - priame a nepriame (spotrebná daň – štát chce nízky predaj tohto tovaru).
2) ŠR – ekonomický, ale aj právny dokument
Ministerstvá dajú podnety, potom sa schvaľuje vo vláde, potom prechádza NRSR (parlament).
3) štátne symboly – vlajka, pečať, hymna, znak (červený ranogot. štít)


I. ŠTÁTNA MOC:
je najvyššia verejná moc. Stojí za ňou štát. Je tu štátne donútenie, o ktoré sa môže štátna moc oprieť. Štátna moc má tieto atribúty:
- suverenita = nezávislosť št. moci od akejkoľvek inej moci vo vnútri štátu, ale aj navonok štátu. V štáte pôsobí tzv. MOC SAMOSPRÁVY, ktorá nie je št. mocou. Štát je závislí aj od moci navonok.
- JEAN BODIN (žan boden) – dielo: 6 kníh o štáte , v čase keď bojovali protestanti s katolíkmi, že najvyššiu suverenitu má panovník ( nie je právne viazaný), ktorého rozhodnutia sú nepreskúmateľné. občianske právo bolo nepísané. Aj tie najvyššie orgány štátu sú viazané platným právom. Suverenita: vonkajšia a vnútorná. (nie každý pripúšťa, či je deliteľnáň. Zdroj št. moci v štáte sú občania. V procese sa táto moc dostáva dostáva n štátne orgány.
- legitimita – má ústavne právny element, t j. musia byť na kandidátke a občiansky element, musíme vládu rešpwktovať, je legitímna, keď ju rešpektujú občania
- legalita – št. moc musí vzniknúť presne podľa voleb. zákonov. Zákon pre parlamentné voľby, Zákon voľby prezidenta, Zákon komunálnej voľby...
- efektívnosť – štátna moc je efektívna, predovšetkým vtedy, keďje rešpektovaná


ŠTÁTNE ORGÁNY:
1) štátne inštitúcie:
- štátne orgány
- štátne organizácie

št. orgán vykonáva št. moc, je to štátna inštitúcia, ktorá vykonáva št. moc a to buď zákonodárnu, výkonnú a súdnu.
št. organizácie – št. inštitúcie, nevykonávajú moc v štáte. Zabezpečujú vedu, zdravotníctvo, kultúru ...

Obyvateľstvo štátu podľa vzťahu k štátnej moci:
• štátny funkcionári – poslanec NR, člen vlády, sudca – ich postavenie upravuje správne právo, ústavné
• byrokracia, tzv. úradníci – výlučne št. občan SR, kt. vykonáva verejnú službu, ako svoje profesionálne zamestnanie – Zákonník práce, Zákon o št. službe, Zákon o výkone práce o verejnom záujme.
• štátny občania, ktorí nevykonávajú úradnícky post. Št. správa – zamestnanec odb. úradu. Verejná správa – zamestnanec obce, zdravotníci, policajti..


VER. SLUŽBA a jej systémy:
• kariérny systém verejnej služby – pochádza z FR, úradník má definitívnu prípravnú službu, kariéra, postup. Princípy kariérneho systému ver. služby: - zákaz zamestnávania blízkych rodinných príslušníkov. Povinnosť mlčanslivostí, loialita.
• spoliálny (koristný) systém verejnej služby- bol v USA, úrad. posty obsadzujú predstaviteľia víťazných polit. strán
• meritný – miesta v úrad. sfére sa obsadzujú na základe znalosti, kvalifikovanosti a praktických skúseností.

My sa blížime k meritnému systému verejnej služby.

Delenie štátnych orgánov:
delia sa podľa piatich kritérií:
1) podľa právomoci
2) podľa kompetencie
3) podľa zloženia
4) podľa spôsobu ustanovovania do funkcií
5) podľa vzájomných vzťahov


1) podľa právomocí delíme št. orgány na :
- zákonodárne št. orgány
- výkonné a
- súdne.

Zákonodárne štátne orgány – sú to parlamenty. Právomoci parlamentu:
- zákonodárna a ústavnodarná moc parlamentu. Keď štát chce vstúpiť do štátneho zväzku s iným štátom = referendum.
- kontrolné právomoci – kontroluje exekutívne výbory NR
- na zmenu zákona nižšie počty, zrušovať zákony, príjmať zákony

kvórum – počet poslancov (3/5 poslancov je potrebné na zmenu ústavy)

Výbory:
- stále
- dočasné
ich úlohou je kontrolovať exekutívu – interpelácie – predstavujú stav, keď sa predseda vlády a členovia dostavia do budovy zákonodar. orgánu za účelom zodpovendosti otázok poslancov NR.

Poslanecký prieskum – poslanci si vídu na prieskum do orgánu exekutívy
Autonómna právomoc parlamentu:
- overuje mandáty poslancov
- rozhoduje o predsedoch a podpredsedoch NR
- výbory NR
- justičná právomoc parlamentu – v SR nie je, je v Anglicku, v USA (kongres súdi prezidenta)