referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matúš
Sobota, 21. septembra 2019
Právo
Dátum pridania: 12.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: otrava
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 017
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 23.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 38m 50s
Pomalé čítanie: 58m 15s
 
Konkludentný prejav vôle je taký prejav vôle, ktorý zakladá právne následky vďaka nečinnosti konkrétneho orgánu štátu.

Pramene práva
- delíme ich na formálne a materiálne.

materiálnym prameňom práva – všetky podmienky, ktoré môžu determinovať proces tvorby právneho systému. Tieto materiálne práva sú teda:
- spoločenské podmienky
- politické podmienky
- ekonomické podmienky
- sociálne podmienky
- etické podmienky

formálne pramene práva:
- rozdeľujeme ich na: - formálny prameň práva v zmysle procedurálnom a formálny prameň práva v zmysle rezultatívnom. Z pohľadu procedurálneho je formou práva štátom presne stanovený proces tvorby práva. Formou práva v zmysle rezultatívnom je štátom stanovená a uznaná forma, v kt. je vyjadrený výsledok normotvorného procesu. Procedurálnu formou práva je zákon, nariadenia vlády ....

Pojmy:
NORMOTVORBA – systematický proces, ktorého výsledkom je akákoľvek norma ako inštitucionálna forma hodnoty. Výsledkom normotvorby nie len právna norma, ale aj napr. norma etická, morálna, príp. iná spoločenská norma

LEGISLATÍVA – je tiež system. proces, ktorého výsledkom je právna norma obsiahnutá v normatívnom právnom akte. Výsledkom legislatívneho procesu preto nie je len ústava, úst. zákon a zákon, ale aj tzv. derivátne (nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia, výnosy) správne akty, lebo vykonávacie právne predpisy

ZÁKONODARSTVO – je system. proces. jeho výsledkom je len zákonný normatívny právny akt.

NORMATÍVNY PRÁVNY AKT – výsledkom normotvorného procesu, ktorý obsahuje tzv. právne normy. Systém norm. právnych aktov:

• Ústava SR je normatívnym právnym aktom najvyššej právnej sily. Z hľadiska formálneho je základnou normou, od ktorej odvíjajú svoju normatívnosť všetky ostatné normatívne právne akty. Ústavu SR prijíma NR SR tzv. kvalifikovanou ústavno-právnou väčšinou, ktorú predstavuje trojpätinové kvórum všetkých poslancov NR.
• V istých prípadoch je potrebné pre právnu relevanciu zmeny ústavy aj tzv. celoštátne referendum. O vstupe SR do št. zväzku s iným štátom je možné rozhodnúť len na základe ústavnej zmeny, ktorá na svoju právnu relevanciu potrebuje súhlas občana v celošt. referende. Pričom takýto výsledok referenda má silu ústav. zákona, teda je nadradený aj zákon.
• Ústavné zákony sú ďalším normatívnym právnym aktom.
• Medzinárodné zmluvy – sa stane súčasťou právneho systému štátu až okamihom jej transformácie do slov. právneho systému, pričom medzinár. zmluva sa prejednáva v parlamente a je tu potrebná ratifikácia.
• Zákon – je výsledkom normotvorného procesu, ktorý prebieha v NR SR. NR je uznášania schopná, pokiaľ je na danej schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (u nás 76). Na priatie platného uznesenia NR o schválení návrhu zákona je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Tieto zákony NR preto, aby sme ich rozlíšili od ústav. zákonov (90 hladov) sa používa označenie obyčajné zákony.
• Normatívne právne akty sú aj výsledkom referenda so silou zákona a medzinárodnej zmluvy so silou zákona.
• Nariadenia vlády SR patria medzi vykonávacie právne predpisy. Vláda SR pre ich vydávanie nepotrebuje špeciálne splnomocnenie v zákone. Ak vláda SR uzná za vhodné, že je potrebné vykonať zákon, nepotrebuje na to splnomocnenie v zákone, ale z vlastnej iniciatívy danej ústavou prijme nariadenia vlády. Je ústavno-právne sporné, či môže takéto nariadenie vlády určovať konkrétne práva a povinnosti subjektom práva, keď vlastný zákon, ktorý je vyššej právnej sily nie je pri určovaní práv a povinností dosť konkrétny, alebo tieto práva a povinnosti neurčuje vôbec.
• Ministerstvá prijímajú tieto normatívne právne akty.(Vyhlášky, opatrenia a výnosy). Ministerstvo na rozdiel od vlády môže vydať vykonávací právny predpis len na základe splnomocňovacieho ustanovenia, ktoré je obsiahnuté v zákone. Vláda SR a ministerstvá môžu prijímať vykonávacie právne predpisy len v rozsahu a v medziach zákona.
• Ďalším normatívnym právnym aktom sú všeob. – záväzné samosprávne nariadenia. Do tejto kategórie zaraďujeme všeobecne záväzné nariadenia obce, ktorých obce plnia tzv. originárne kompetencie (teda vlastné samospr. funkcie).
• Výsledky referenda a všeobecne záväzné správne nariadenia


Členenie normatívnych právnych aktov:
- Ústava
- Ústav. zákony
- Výsledky celoštátneho referenda so silou ústavného zákona
- Medzinár. zmluvy
- Zákon
- Medzinárodné zmluvy a výsledky referenda so silou zákona
- Nariadenia vlády SR
- Vyhlášky, opatrenia, výnosy, ministerstvá a ost. orgány št. správy
- Všeobecne záväzné samosprávne nariadenia
- Výsledky referenda
- Všeob.- záväzné právne nariadenia

Všeobecne záväzné nariadenia obce delíme na:
- samosprávne všeobecne záväzné nariadenia – v kt. si obec spravuje svoje záležitosti, obec rozhoduje o zaobchádzaní svojho majetku
- správne všeobecne záväzné nariadenia – v kt. obec rozhoduje o veciach preneseného výkonu št. správy napr. Obec rozhodne vo veciach stavebného zákona.


OZGANIZ. AKTY
(normatívne interné inštrukcie)

- sú akty, ktorými sa organizuje vnútorný život subjektu práva.
Formálne pramene práva:
- normatívne právne akty – v SR sú iba tieto
- normatívne zmluvy
- právna obyčaj – napísané pravidlo správania sa, ktoré získalo záväznosť najmä vďaka tomu, že sa po určený čas používalo (nie je prameňom práva v SR od 1950)
- právotvorný precedens – nie je prameňom práva v SR, JUDIKA – rozhodnutie súdu nie je prameňom práva, rozhodnutia vyššieho súdu sa publikujú v zb. súdnych rozhodnutí a súdy nižšieho stupňa sú týmto právnym názorom viazané


Štúdia legislatívneho procesu
1. Podanie návrhu tzv. právo zákonodarnej iniciatívy – je právom subjektu práva podať príslušný návrh pričom zákonodarný orgán je povinný sa týmto návrhom zaoberať.
2. Prerokovanie v NR
3. SIGNÁCIA – podpis zákona (prezident, predseda vlády, prezident parlamentu). Veto prezidenta má zásadu mater. charakteru (forma zákona). Platnosť zákona – okamihom jeho vyhlásenia v Zb. zákonov SR. Je účinný 15 dňom od jeho uverejnenia v Zb. zákonov, ale môže byť aj neskôr, ako je ustanovené v záverečných ustanoveniach.


PRÁVNY SYSTÉM, PRÁVNA NORMA

Platný právny systém – je súbor práv. noriem. Práv. norma je zákl. prvkom práv. systému. právne normy nie sú izolované, sú medzi nimi vzťahy a väzby, mali by byť pevné a stabilné.
Ak je splnená formálna podmienka platnosti – práv. systém má mať svoju formu. Pocedurálnu a desutatívnu formu.
Materiálna podmienka práv. systému = ako často sa práv. norma v spoločnosti uplatňuje, normativistické koncepcie. Právne normy OPSOLÉTNE – ktoré sa nevyužívajú. Právny systém je efektívny, keď podstatné kordinálne dôležité normy sú úplne rešpektované anormy menej významné sú v zásade rešpektované. (rešpektované normy: trestného práva).
- efektívnosť
- morálnosť
Menej závažné: normy medzinár. práva (opsoletnejšie) . Efektívnosť opak opsoletnosť.
Právny systém by mal byť vnútorne nerozporný. Vnútorná rozpornosť odstraňuje rozpornosti práv. systému. Práv. systém by mal byť dynamický (mal by zachytávať spoloč. zmeny). Niektoré normy v práv. systéme sa nemenia, sú statické (nemenné opak dynamiky). Zákl. ideálom je dosiahnuť taký stav, aby sa prispôsobovali dynamike vonkajšieho prostredia, aby sa zároveň rýchlo nemenili.
V súvislosti formálnou podmienkou platnosti pr. systému sú dôležité pojmy:
- základná norma – v štáte je ústava, nie je tu vyšší právny akt, Ústava – nie je tu nič vyššie v štáte.
- rekogničná norma – HART – právny teoretik, rozdelil právny systém na primárne a sekundárne normy (Hartovo členenie). Podľa neho prim. sú ustanovujúce práva a povinnosti. Sekundár. normy, ktoré upravujú procesný postup vzniku práv. noriem. Rekong. norma je sekundárna norma. Zákon o ZB. zákonov, ktorý upravuje tento procesný postup.


Právna norma – špecif. znaky:
1) štátom stanovená a uznaná forma – je v podmienkach SR forma normatív. práv. aktu. Práv. forma v zákone.
2) záväznosť – pre záväznosť práv. normy platí, že ide o všeobecnú záväznosť, norma zaväzuje každého.
3) normatívnosť – je vyjadrená cez normatívne vety, určujú príkazy a zákazy a sú ešte tzv. vety permisívne (určujú dovolenia určitého správania sa)
4) všeobecno – právne normy – súvisí s tým, že pr. norma ako pravidlo správania sa upravuje spoloč. vzťahy určitého druhu a neurčitého počtu. T. j. práv. norma je abstraktná.
5) štátne donútenie – prejavuje sa formou sankcií. protiprávne konanie môže byť v oblasti občianskeho práva al. v oblasti trestného práva – sú tu rôzne postihy. V rámci obč. práva delíme:
- reparacné sankcie- ich zákl. úlohou o obč. práve je poskytnúť protihodnotu, ktorá sa rovná úbytku hodnoty, ktorá bola protiprávnym konaním znížená (peniaze niečo naviac)
- reštitučné sankcie – súvisí s tým, že tzv. škodca je povinný uviesť vec do predošlého stavu (nový plot)
- satisfakčné sankcie – nahrádza nemajetkovú ujmu, ktorá Vám protiprávnym konaním škodcu vznikla (ospravedlnenie, al. za urazenie peniaze)

Trestné právo: trestné sankcie- tresty za trestné činy a ochranné opatrenia (trest vyhostenia, výnimočný trest, trest odňatia slobody, zákazu pobytu, vyhostenia)

Teórie trestania:
1) Retributívna teória trestania – v trestnom práve vyzdvihuje snahu trestaním páchateľovi trest. činu spôsobiť bolesť, táto metóda zastáva trest smrti, neuznáva argumenty proti.
2) Utilitárna teória trestania – vyzdvihuje nápravu páchateľa a účel trestu vidí v prevencii, v prevýchove a zmene vlastností páchateľa trestného činu.

Pojmy:
• Platnosť a účinnosť právnej normy – nemusí byť zhodná s platnosťou a účinnosťou normatívneho právneho aktu. Normatívny právny akt – zákon, je platný, keď je uverejnený v Zb. zákona, účinný je 15 dňom. (Zákona a norma nie sú účinné a platné rovanko).
• Intertemporalita – určuje aký bude právny štandart, napr. spoluvlastníkmi, medzi manž. práv. vzťah
• Retroaktivita – spätná účinnosť zákona do minulosti, je nedemokratiská. vychádza z myšlienky, ten kto konal s dôverou skorší zákon nemôže byť sankciovaný. V trest. práve je to pre páchateľa trest. čin priaznivejsie.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Právo SOŠ 2.9850 513 slov
Právo SOŠ 2.9485 4342 slov
Právo GYM 2.9418 1084 slov
Právo 2.9499 8833 slov
Právo SOŠ 3.0010 166 slov
Právo 2.9716 678 slov
Právo GYM 2.9872 2919 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.