Právo

Štát
môžeme ho definovať ako verejno-právnu korporáciu, ktorého št. inštitúcie, t. j. št. orgány a št. organizácie, ich postavenie, vzájomné vzťahy určuje platné právo, a to tak vnútroštátne, ako aj medzinárodne. Predovšetkým sa odlišuje od iných korporatívnych mocí a to tým, že má špec. znaky, ktoré delíme na:
• primárne
špec. znaky štátu sú tzv. substráty, ktoré sú:
- vecný substrát – predstavuje teritórium hnuteľ. a nehnuteľ. vecí, ale aj postupy, teda aj nehmot. výsledky ľudskej činnosti
- personálny substrát štátu – obyvateľstvo
- organizačno normatívny – platné právo štátu
• sekundárne
- dane štátu (štátne dane) – priame a nepriame
- ŠR
- štát. symboly

História
Pojem štát pochádza už z obdobia Grécka, keď boli Grécke mestské štáty - POLIS.
V Grécku neboli vytvorené podmienky preto, aby sa vytvorili väčšie mestské konglomerácie, bolo to spôsobené tým, že Gr. má členitý reliéf, mestské štáty boli oddelené, preto vznikli spolky (Peloponézsky, Grécky nám. spolok)
Staroveký Rím – v Ríme sa na označenie štátu používal pojem CIVIS ROMANUS = štátny občan, t. j., že v Ríme bol štát odvodený od rímskeho štát. občana. Odtiaľ je označenie JUS CIVILE – právo rím. štát. občanov (právo civilné). Z práva vecí verejných sa označovala v rím. práve RES PUBLICAE (správa vecí verejných).
V stredoveku sa používal výraz KORUNA na označenie štát. zriadenia alebo št. usporiadania.
Novodobý výraz štát použil ako prvý filozof alebo právnik MACHIAVELLI.


PRIMÁRNE ŠPECIF. ZNAKY ŠTÁTU

1 Vecný substrát štátu:

Delenie substrátov:
- teritórium štátu je trojrozmerné, t. j., že nie je tvorené len suchozemským povrchom, ale aj vodnými tokmi, umelými vod. nádržami, všetkým, čo sa nachádza nad nimi, teda aj vzduš. priestor. Štát. územím je aj všetko, čo sa nachádza pod povrchom zeme (nerast. bohatstvo).
- hranice štátu. Št. územie je ohraničené. V práve štát. hranicou. V súvislosti s týmto rozoznávame tieto pojmi:
DELIMITÁCIA: je určenie charakteru a smeru št. hranice. Môže byť výsledkom št. rokovaní. Druhy št. hraníc:
1) orografická – je to hranica vytvorená prírodne, napr: vodným tokom, hrebeňom pohoria
2) geometrická – je vytvorená štátnopoliticky
3) astronomická – podľa poludníkov a rovnobežiek

DEMARKÁCIA:

Spôsoby nadobúdania št. územia:
• AKCESIA – predstavuje prípad, keď štát nadobudne územie vďaka prírod procesu alebo vďaka ľudskej činnosti napr.: prímorské štáty môžu získať št. územie, že more vyplavuje nejaké naplaveniny, alebo ľudia posunú hrádzu a takto sa rozšíri územie
• PRVOTNÁ OKUPÁCIA – predstavuje prípad, keď územie nepatriace nikomu získa nejaký štát a to tak, že tu vykonáva št. moc (v rím. práve = vec nepatriaca nikomu, nikto ju nevlastnil, kto ju našiel nadobudol vlast. právo. Ostrov Sachalin sever Japonska)
• ANEXIE – predstavuje prípad, keď jeden štát prostredníctvom zložiek si podmaní územie, resp. jeho časť štátu iného. V súč. je anexia protiprávna v rozpore s medzinárod. právom.
• DEBELÁCIA – predstavuje prípad, keď v dôsledku anexie dôjde k strate územia a teda aj zániku štátu
• VYDRŽANIE – predstavuje prípad, keď určitý štát nad nejakým iným územím po určitý čas a kontinuálne vykonáva štátnu moc a tým získa tekéto iné územie
• ÚZEMNÁ ADJUDIKÁCIA – predstavuje prípad, keď územie štátu sa rozšíri vďaka rozhodnutiu nezávislého zväčša medzinár. orgánu
• POSTÚPENIE ŚTÁTNEHO ÚZEMIA = CESIA – predstavuje prípad, keď jeden štát zmluvne postúpi buď svoje št. územie, alebo časť inému štátu.

Štát vzniká:
1) integráciou – zanikla tak Nem. spol. republika a NDR.
2) rozčlenenie štátu je opačný proces integrácie (napr. federácie ČSFR. Vznikla ČR a SR)
3) CESIA

SUKCESIA – proces preberania práv a povinností nových štátov po zaniknutí starých štátov.

2. Personálny substrát štátu:

Obyvateľstvo štátu:
- tvoria ho:
• štátny občania – št. občianstvo vzniká
1) narodením ( v štáte, alebo mať jedného z rodičov tohto štátu)
2) voľbou (r. 1993)
3) naturalizácia – nadobudnutie št. občianstva v určitom procese (uzatvorenie manželstva, USA požaduje vedieť ústavu)
4) opciou – keď dôjde k cesii (SR sa rozhodne, že časť z Košíc na vých. sa rozhodne pre Nem. ...)

Odňatie št. občianstva – nemôže štát, iba na našu žiadosť nás prepustia. Kedy neprepustia? Masový vrah v prípade trestného konania, keď máme daňové dlhy, nedoplatky. Pri štátnych dlhoch prepustia.

• návštevníci (cudzinci) – nemôžu voliť, nemôžu vykonávať prácu vo verejnej službe (sudca).
RECIPROCITA – správanie sa Slovákov k napr. Nemcom a naopak
• utečenci opúšťajú územie svojho domov. štátu pre rasové, náboženské rozpory
• odídenec odchádza kvôli vojne

3 Organizačno normatívny substrát štátu:

Platné právo: súbor právnych noriem, pravidiel správania sa, sústava orgánov štátu, ktoré majú právny vzťah.


SEKUNDÁRNE ŠPECIFIC. ZNAKY ŠTÁTU

1) daň – povinná platba, ktorú platí subjekt práva štátu, aby tento zabezpečil pre subjekt práva určité verej. služby. Delíme ich na: - priame a nepriame (spotrebná daň – štát chce nízky predaj tohto tovaru).
2) ŠR – ekonomický, ale aj právny dokument
Ministerstvá dajú podnety, potom sa schvaľuje vo vláde, potom prechádza NRSR (parlament).
3) štátne symboly – vlajka, pečať, hymna, znak (červený ranogot. štít)


I. ŠTÁTNA MOC:
je najvyššia verejná moc. Stojí za ňou štát. Je tu štátne donútenie, o ktoré sa môže štátna moc oprieť. Štátna moc má tieto atribúty:
- suverenita = nezávislosť št. moci od akejkoľvek inej moci vo vnútri štátu, ale aj navonok štátu. V štáte pôsobí tzv. MOC SAMOSPRÁVY, ktorá nie je št. mocou. Štát je závislí aj od moci navonok.
- JEAN BODIN (žan boden) – dielo: 6 kníh o štáte , v čase keď bojovali protestanti s katolíkmi, že najvyššiu suverenitu má panovník ( nie je právne viazaný), ktorého rozhodnutia sú nepreskúmateľné. občianske právo bolo nepísané. Aj tie najvyššie orgány štátu sú viazané platným právom. Suverenita: vonkajšia a vnútorná. (nie každý pripúšťa, či je deliteľnáň. Zdroj št. moci v štáte sú občania. V procese sa táto moc dostáva dostáva n štátne orgány.
- legitimita – má ústavne právny element, t j. musia byť na kandidátke a občiansky element, musíme vládu rešpwktovať, je legitímna, keď ju rešpektujú občania
- legalita – št. moc musí vzniknúť presne podľa voleb. zákonov. Zákon pre parlamentné voľby, Zákon voľby prezidenta, Zákon komunálnej voľby...
- efektívnosť – štátna moc je efektívna, predovšetkým vtedy, keďje rešpektovaná


ŠTÁTNE ORGÁNY:
1) štátne inštitúcie:
- štátne orgány
- štátne organizácie

št. orgán vykonáva št. moc, je to štátna inštitúcia, ktorá vykonáva št. moc a to buď zákonodárnu, výkonnú a súdnu.
št. organizácie – št. inštitúcie, nevykonávajú moc v štáte. Zabezpečujú vedu, zdravotníctvo, kultúru ...

Obyvateľstvo štátu podľa vzťahu k štátnej moci:
• štátny funkcionári – poslanec NR, člen vlády, sudca – ich postavenie upravuje správne právo, ústavné
• byrokracia, tzv. úradníci – výlučne št. občan SR, kt. vykonáva verejnú službu, ako svoje profesionálne zamestnanie – Zákonník práce, Zákon o št. službe, Zákon o výkone práce o verejnom záujme.
• štátny občania, ktorí nevykonávajú úradnícky post. Št. správa – zamestnanec odb. úradu. Verejná správa – zamestnanec obce, zdravotníci, policajti..


VER. SLUŽBA a jej systémy:
• kariérny systém verejnej služby – pochádza z FR, úradník má definitívnu prípravnú službu, kariéra, postup. Princípy kariérneho systému ver. služby: - zákaz zamestnávania blízkych rodinných príslušníkov. Povinnosť mlčanslivostí, loialita.
• spoliálny (koristný) systém verejnej služby- bol v USA, úrad. posty obsadzujú predstaviteľia víťazných polit. strán
• meritný – miesta v úrad. sfére sa obsadzujú na základe znalosti, kvalifikovanosti a praktických skúseností.

My sa blížime k meritnému systému verejnej služby.

Delenie štátnych orgánov:
delia sa podľa piatich kritérií:
1) podľa právomoci
2) podľa kompetencie
3) podľa zloženia
4) podľa spôsobu ustanovovania do funkcií
5) podľa vzájomných vzťahov


1) podľa právomocí delíme št. orgány na :
- zákonodárne št. orgány
- výkonné a
- súdne.

Zákonodárne štátne orgány – sú to parlamenty. Právomoci parlamentu:
- zákonodárna a ústavnodarná moc parlamentu. Keď štát chce vstúpiť do štátneho zväzku s iným štátom = referendum.
- kontrolné právomoci – kontroluje exekutívne výbory NR
- na zmenu zákona nižšie počty, zrušovať zákony, príjmať zákony

kvórum – počet poslancov (3/5 poslancov je potrebné na zmenu ústavy)

Výbory:
- stále
- dočasné
ich úlohou je kontrolovať exekutívu – interpelácie – predstavujú stav, keď sa predseda vlády a členovia dostavia do budovy zákonodar. orgánu za účelom zodpovendosti otázok poslancov NR.

Poslanecký prieskum – poslanci si vídu na prieskum do orgánu exekutívy
Autonómna právomoc parlamentu:
- overuje mandáty poslancov
- rozhoduje o predsedoch a podpredsedoch NR
- výbory NR
- justičná právomoc parlamentu – v SR nie je, je v Anglicku, v USA (kongres súdi prezidenta)
Delenie exekutívy:
1) prezident
2) kabinet = vláda
3) ústredné ministerstvá a ostatné ústredné orgány št. správy
4) miestne orgány št správy
5) výkonné orgány – SUI GENERIS:
a. najvyšší kontrolný úrad
b. prokuratúra ( št. zastupiteľstvo)
c. ombutsman (verejný ochranca práv)


1) PREZIDENT
- postavenie hlavy štátu závisí od týchto 3 ukazovateľov:
a. ústavené kompetencie, kompetencie – vetovať zákon, menovať sudcov, udeľovanie milosti, najvyšší veliteľ ozbrojených síl, menuje 3 členov súdnej rady, má (primárne) právo na uzatváranie medzinárodných zmlúv, odročuje a rozpúšťa parlament.
b. spôsob kreácie (voľby) - Občania - ustanovuje hlavu štátu, (predtým parlament)
c. od politickej alebo právnickej zodpovednosti hlavy štátu - u nás prezident politicky za svoje akty nikdy nie je v podmienkach SR zodpovedný. Za jeho akty nesie zodpovednosť vláda, alebo príslušné ministerstvo alebo premiér. Právne je zodpovedný za vlastizradu. Udeľuje milosť:
- individuálne milosti (3 formy):
1. ABOLÍCIA – individuálna milosť, keď hlava štátu prikáže orgánu činnému v trestnom konaní, aby sa v strestnom stíhaní obvineného nepokračovalo, alebo aby sa zastavilo. Orgány činné v trestnom konaní: prokuratúra, súdy, vyšetrovateľ.
2. AGRACIÁCIA – príkaz hlavy štátu voči súdu, aby sa právoplatný rozsudok nevykonal
3. REHABILITÁCIA – predstavuje prípad, keď sa vďaka prezidentovi pozeráme na určitú osobu, ako keby nebola vôbec trestaná

- všeobecná milosť – má formu amnestie

2) VLÁDA = KABINET – predstavujú ich ministri a predseda.
- je kolegiálnym orgánom, rozhoduje konsenzom. Má 3 výstupy z činnosti vlády:
1. vládne návrhy zákonov – musí ísť do parlamentu, ustanovujú ich legislatívne pravidlá vlád
2. nariadenia vlády – sú všeobecne záväzné, sú normatívne, uverejnené v Zb. Zákonov
3. uznesenia vlády – záväzné len vo vnútri vlády, nemá všeobecnú záväznosť. uznesenia parlamentu sú pre vládu záväzné.
Poradné orgány vlády:
a) legislatívna rada vlády – výstupy nie sú pre vládu záväzné, majú len odporúčací charakter
b) akreditačná komisia
c) Úrad vlády SR – je ústredným orgánom št. správy pre vákon kontroly. Vykonáva vonkajšiu kontrolu. Pripravuje podklady pre činnosť vlády.

3) ÚSTREDNÉ MINISTERSTVÁ A OST. ÚSTRED. ORGÁNY ŠT. SPRÁVY
- na čele stojí člen vlády.
Ost. ústred. orgány:
- Úrad geodézie kartograf. a katastra
- Úrad pre verejné obstarávanie
- Úrad pre štátnu službu – predseda na čele, vymenúva a ovoláva ho prezident

? Jerden charakterizovať:

4) MIESTNE ORG. ŠT. SPRÁVY: krajské a obvodné úrady
5) VÝKONNÉ ORGÁNY - SUI GENERIS:
• Najvyšší kontrolný úrad – orgán štátu, ktorý kontroluje nakladanie s prostriedkami ŠR a nakladanie a hospodárenie so št. majetko. Môže kontrolovať iné orgány štátu (ministerstvá), prípadne . miestna št. správa ja obce, ale len pri výkone št. správy, rozpočt. a príspevkové orgány zriadené štátom.
• Prokuratúra ( št. zastupiteľstvo) – Prokurátor plní tri funkcie:
a) je tzv. verejný obžalobca. V trestnom konaní pred súdom ako jediný v mene štátu podáva v treston konaní pred súdom proti obžalovanému obžalobu.
b) je dozorujúci orgán v prápravnom konaní, príčom prípravné konanie je štádiom trestného konania, v ktorom vyšetrovatelia, príp. policajné orgány zisťujú, či došlo k spáchaniu trest. činu a či bol trest. čin spáchaný danou osobou.
c) dozoruje zákonnosť aj v obč. konaniach pred súdom.

• Ombutsman- verej. ochranca práv – osoba, ktorá háji alebo zastupuje obč. práva a slobody subjektov práva voči org. štátnej správy či samosprávy. Kona z vlastnej iniciatívy alebo z podnetu, resp. sťažnosti iného subjektu, z podnetu občan, ktorý sa sťažuje obmutsmanovi. Omutsman kontroluje, ale nemá rozhodovaciu právomoc, t. j., že ak zistí rozpor činností daného orgánu so zákonom oznámi túto skutočnosť tomuto orgánu, stanoví nápravné opatrenia a určí lehotu na ich realizáciu, ak nebude úspešné, podá o tom správu verejnosti a NRSR.
Jeho inštitút – vznikol vo Švédsku, zač. 19. stor., môže byť ich viac. napr. v Rakúsku sú 3. Alebo môžu byť tzv. petičné komisie, ktoré predstavjujú kolektívneho ombutsmana (zodpovedá sa NR).


II. SÚDNA MOC:

Súd – nezávislý a nestranný org. štátu, ktorý aplikuje platné právo štátu svojou rozhodovacou činnosťou.
Sústava súdnictva môže byť:
a) homogénna – v nej máme len všeobecné súdy, zväčša okresný, krajská a najvyšší súd
b) heterogénna sústava súdnictva – v nej sa k nim pričleňujú ešte aj osobitné verejnoprávne súdy: osobitný ústavný súd, najvyšší správny súd a volebné súdy.
Súdy prejednávajú: záležitosti trestno-právne, v kt. súdy rozhodujú o tom, kto bude odsúdený o vine a treste. V obč. súdnom konaní súdy prejednávajú súkromnno-právne spory ale aj nesporové záležitosti napr. konanie o osvojení dieťaťa je nesporné konanie.

SAMOSPRÁVA:
Delenie:
1. Územná samospráva, ktorú tvoria:
a) obce:
Orgány:
- obecné zasupiteľstvo – príjma všeobecno-záväzné nariadenia obce a uznesenia, schvaľuje zásady hospodárenia s majetkom obce, schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce. Systém rokovania všeob.-záväz. nariadenia je platný, keď sa na ňom uznesie obecné zastupiteľstvo. Účinné je však okamihom, keď ubehne 15 deň od jeho vyvesenia na úradnej tabuli obce. Obec. zastupiteľstvo však môže ustanoviť aj neskorší dátum účinnosti.
- starosta (primátor mesta) obce – plní funkciu štatutár. orgánu obce v majtkovo-právnych a pracovnoprávnych vzťahoch. Je správnym orgánom v administratívno-právnych vzťahoch.
- hlavaný kontrolór mesta - obecná rada – je úradným, kontrolórnym a iniciatívnym orgánom obecného zastupiteľstva. Je zložená zposlancov obecného zastupiteľstva, ktorých určí obec. zastupiteľstvo. Je tu aj účastný hlavný kontrolór a význam. osobnosti obce. Poskytuje určité riešenia života obce, hlavnoe problémov, pripravuje podklady pre činnosť obce. Zastupiteľstvo je poradným orgánom starostu obce a osporúča obec. zastupiteľtu, aby schválilo alebo neschválilo uznesenie a všeob.-záväzné nariadenia obce, pretože rokuje v predstihu pred zastupiteľstvom.

2. Záujmová samospráva má tieto zložky:

- stavovské komory , patria sem: komora advokátov, lekárska komora, a ďalšie komory SR
- hospod. a finančné zväzy: napr. poľovnícky zväz
- verejno-právne subjekty v oblasti poisťovníctva: napr. sociálna poisťovňa. Základné pojmy:
- advokát – osoba, ktorá poskytuje právnu pomos. Advokáti sú nezávislí a nestranní. Je to zaručené. Advokát uzaviera zmluvu o právnej pomoci s klientom, t. j. kontroluje ho klient. Dalčm kontrolným orgánom je komora advokáov, ktorá jednak kontroluje advokátov a jednak zastupuje ich záujmy voči orgánom štátu, či iným inštitúciám.
- notár – vykonávajú slobod. povolanie, v rámci ktorého transformujú súkromné listiny na listiny verejné. Význam tohto konania je taký, že pri verejných listinách platí princíp dôvery, napr. v súdnom konaní súd automaticky dôveruje v obsah verejnej listiny, kým súkromná listina sa na súde spochibní veľmi jednoducho.
- notári ako súdni komisári – v dedičskom konaní môže súd poveriť notára, aby vykonával proces. úkony v mene súdu, v záujme urýchlenia dedičského konania.
- exekútor – je štátom splnomocnená osoby, ktorá je určená na to, aby vymáhala jednotlivé plnania vyplývajúce z právoplatných a vykonateľ. rozhodnutí – exekučných titulov v prospech oprávnených osôb. Exekútor vymáha plnenia peňažné ale aj nepeňažné. Napr.: rozhodnutie, ktorým súd rozhodne o vyprataní bytu nepeňažná povinnosť (nemajetkový exekučný titul).
- komora komerčných právnikov – v súčasnosti už nevykonáva svoju činnosť. Komerční právnici riešili obch. spory medzi podnikateľmi, ale nikdy nie trestno-právne veci. Ich riešenie prináležalo odvokátom. V súč. poznáme len advokátov.


Deľba moci a jej význam

Forma vlády je jedna. Sústava št. orgánov a ich vzájom. vzťahy, ale aj vzťah občanov k orgánom št. moci.
Poznáme 3 formy vlády:
1) Monarchie – môžeme deliť:
- absolutistická
- stavovská
- parlamentá
- konštitučná
2) Republiky
- parlamentná
- prezidentská
3) Diktatúry
- diktatúra jednotlivca
- diktatúra menšiny
- diktatúra väčšiny

V náväznosti na vzťah občana k štátnej moci ich delíme na:
- demokratické a nedemokratické formy vlády.
Ich základné delenie:
- parlamentná forma vlády
- prezidentská forma vlády
- vláda parlamentu
- zmiešaná forma vlády (kancelársky systém)
- falošný parlamentarizmus

Teória deľby práce a jej princípy:
- je ideálnym stavom, ktorý predstavuje akúsi absolútnu demokraciu.
Princípy deľby práce:
- oddelenosť a trojdelenie moci – požaduje, aby sa št. moc delila na zákonodárnu, výkonnú a súdnu
- inkomparibilita moci – zakazuje zlučovať jednotlivé zložky moci, napr. zakazuje zlučovať zákonodárnu a výkonnú moc, výkonnú a súdnu a pod. Nie je možné, aby poslanec NR bol sudcom
- nezávislosť moci – súvisí s tým, že jednotlivé zložky št. moci nie sú vo vzťahu subordinácie (ideálny model)
- samostatnosť moci – moci sú samostatné, každá musí byť samostatná
- nezodpovednosť moci – je napr. v tom, že prezident nie je zodpovedný za to, čo vykoná
- kooperácia, resp. konkurencia moci - stojí na systéme bŕzd a protiváh.

Tento systém v podmienkach SR:

• vzťah zákonodarnej moci (parlamentu a vlády) – vláda SR sa uchádza o dôveru v NRSR. Vláda SR predkladá v NR vládne návrhy zákonov. Jednotlivý ministri sú povinní v rámci interpelácií podávať vysvetlenia členom parlamentu (t. j. brzda, ktorá núti parlament a vládu, aby s ním spolupracovala.
• vzťah prezident a parlament – prezident môže odročovať a rozpustiť parlament. Predkladá správu o stave republiky, čím zase parlament získava informácie.
• vzťah parlamentu a súdnej moci – je predovšetkým cez ústavný súd, pretože ústavný súd ako jediný št. orgán kontroluje súlad zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi.
„ Zásadne súdnictvo je nezávislé od exekutívy“

Orgány št. správy súdov:
- predseda okresného súdu
- predseda krajského súdu
- predseda najvyššieho súdu

Systém bŕzd a protiváh v USA:

Delenie štátnej moci v USA:
• zákonodárna moc,
• Kongres USA, ktorý pozostáva zo snemovne reprezentantov a senát
• výkonná moc – prezident a vláda
• súdna moc – systém federálnych súdov s najvyšším súdom USA, ktorý stojí na čele a sústava št. súdov.

• vzťah kongresu a prezidenta – prezident USA má právo VETA. Kongres interpretuje a vykonáva zákonné právo kongresu. Prezident brzdený kongresom:

- v oblasti zahraničnej politiky
- vypovedania vojny
- vymenúvania vysokých štátnych funkcionárov potrebuje súhlas senátu. navyše Kongres USA môže prelomiť aj prezidentovo právo VETA. Prezident v USA potrebuje finančné prostriedky na exekutívu. Ak príslušné zákony mu kongres neschváli je obmedzená jeho exekutívna činnosť (politika)
„Kongres USA môže podať verejnú obžalobu proti prezidentovi USA a tým ho pozbaviť úradu“

• vzťah súdnej moci a prezidenta – prezident USA vymenúva sudcov nižších federálnych súdov. Vláda USA nemá významnejšie úlohy, je akýmsi poradným orgánom prezidenta USA.

Základné princípy parlamentnej formy vlády (aj v SR):
- vláda je zodpovedná parlamentu, uchádza sa o jeho dôveru. prezident nie je politicky zodpovedný a za jeho politické akty nesie zodpovednosť vláda. V niektorých štátoch je vláda dokonca poradným zborom parlamentu.
- ľudia zneužívajú št. moc, čo sa ukázalo aj v minulosti


Horizontálna a vertikálna deľba moci:
Horizontálna = zákonodárna – výkonná – súdna
Vertikálna deľba moci je deľba moci: ústredné orgány št. správy a miestne orgány št. správy a miestnej samosprávy, ústredné orgány št. správy a ústredné orgány územnej samosprávy.


TVORBA PRÁVA A PRAMENE PLATNÉHO PRÁVA

Tvorba práva je proces, ktorého výsledkom je tzv. normatívny právny akt.
V minulosti boli rôzne koncepcie tvorby práva:
- etapistická – vychádza z myšlienky, že štát cez svoje št. orgány určuje čo je platné právo a platné právo aj tvorí.
- sociatívna – vychádza z myšlienky, že právo by malo pochádzať od ľudí, t. j. že nie štátny suverén by mal určovať čo je to platné právo, ale ľudia by mali rozhodovať, ako zdroj štát. moci čím je platné právo.

V súčasnosti prevláda zmiešaná koncepcia, ktorá tvrdí, že štát tvorí platné právo, ale musí pri tom zohľadňovať mienku obyvateľov – občanov. V minulosti predovšetkým v stredoveku bol taktiež právny poriadok, ale nepredstavoval písané zákony ako právo v súčasnosti. Prevládal systém obyčajového práva, kde zákl. prameňom práva bola právna obyčaj, ktorá predstavuje určité pravidlo správania. ktoré bolo napísané, ale ktoré tým, že sa v spoloč. živote uplatňovalo nadobudlo záväznosť. Iným smerom išla etapistická cesta tvorby práva. V histor. napr. v rímskom práve existovalo zákonné právo. Tento právny systém rímsky sa vďaka tzv. recepcii rím. práva dostal aj do stredovekých krajín, predovšetkým vďaka činnosti glosátorov, ktorí vykonávali poznámky k jednotlivým častiam rímskeho práva. Takýmto spôsobom sa vo väčšine eur. krajín dosiahlo, že rímske právo, ktoré už reprezentovalo zaniknutý spoločenský systém sa transformovalo v pozmenenej podobe aj do tzv. novodobých kodifikácií. Napr. : CODECIVIL, CODEPENAL – trestaný. ( všeob.- rak. obč. zákonníka, či nemeckého obč. zákonníka).

Tvorba práva – je systematický proces, výsledkom ktorého je akt práva s normatívnosťou. V podmienkach SR rozhodujú o prijatí normatívnych priamych aktov tieto orgány:
1) NR SR
2) občania štátu v celoštátnom referende
3) vláda SR
4) ministerstvá a ostatné ústredné orgány št. správy
5) miestne orgány štátnej správy
6) obyvatelia obce v miestnom referende
7) orgány územnej samosprávy
- tieto prijímajú normatívne akty.

Normatívne akty zrušuje (má na to oprávnenie) NRSR. NR má tieto možnosti, pokiaľ chce zrušiť zákon, ktorý prijala, tak príjme v danej oblasti zákon úplne nový a v derogačnej (zrušovanej) doložke oznámi, že ruší tento skorší zákon. Alebo NR vydá samost. zákon, v ktorom len vymenuje, ktoré zákony ruší. Tento postup je menej obviklý.
Súdne zrušovanie zákonov – ústavný súd SR je osobitným verejno-právnym súdom, ktorý vyslovuje, či je zákon, resp. iný odvodený právny akt v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi. Pokiaľ ústavný súd zistí v tejto oblasti nezhodu, resp. nezhodnosť, napr. zákona, nariadenia vlády, opatrenia či výnosu ústavou, resp. ústavným zákonom vydá NÁLEZ. Nálezy ústavného súdu sa publikujú v Zb. zákonov. Po vydaní nálezu ústavným súdom zákon stráca účinnosť. Pokiaľ NRSR v lehote 6 mesiacov nedá príslušný zákon do súladu s ústavou a ústav. zákonom stráca tento zákon platnosť. Uvedené však neznamená, že by ústav. súd SR mohol zrušovať, resp. rozhodovať o platnosti a účinnosti zákonov. Zákon NR SR stráca platnosť po 6 mesiacoch nie z dôvodu nálezu ústav. súdu, ale z dôvodu tzv. konkludentného prejavu vôle NR, ktorá nekonaním v 6 mes. lehote vyjadrila svoju derogačnú (zrušujúcu) vôľu v dôsledku čoho zákon stratil platnosť.
Konkludentný prejav vôle je taký prejav vôle, ktorý zakladá právne následky vďaka nečinnosti konkrétneho orgánu štátu.

Pramene práva
- delíme ich na formálne a materiálne.

materiálnym prameňom práva – všetky podmienky, ktoré môžu determinovať proces tvorby právneho systému. Tieto materiálne práva sú teda:
- spoločenské podmienky
- politické podmienky
- ekonomické podmienky
- sociálne podmienky
- etické podmienky

formálne pramene práva:
- rozdeľujeme ich na: - formálny prameň práva v zmysle procedurálnom a formálny prameň práva v zmysle rezultatívnom. Z pohľadu procedurálneho je formou práva štátom presne stanovený proces tvorby práva. Formou práva v zmysle rezultatívnom je štátom stanovená a uznaná forma, v kt. je vyjadrený výsledok normotvorného procesu. Procedurálnu formou práva je zákon, nariadenia vlády ....

Pojmy:
NORMOTVORBA – systematický proces, ktorého výsledkom je akákoľvek norma ako inštitucionálna forma hodnoty. Výsledkom normotvorby nie len právna norma, ale aj napr. norma etická, morálna, príp. iná spoločenská norma

LEGISLATÍVA – je tiež system. proces, ktorého výsledkom je právna norma obsiahnutá v normatívnom právnom akte. Výsledkom legislatívneho procesu preto nie je len ústava, úst. zákon a zákon, ale aj tzv. derivátne (nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia, výnosy) správne akty, lebo vykonávacie právne predpisy

ZÁKONODARSTVO – je system. proces. jeho výsledkom je len zákonný normatívny právny akt.

NORMATÍVNY PRÁVNY AKT – výsledkom normotvorného procesu, ktorý obsahuje tzv. právne normy. Systém norm. právnych aktov:

• Ústava SR je normatívnym právnym aktom najvyššej právnej sily. Z hľadiska formálneho je základnou normou, od ktorej odvíjajú svoju normatívnosť všetky ostatné normatívne právne akty. Ústavu SR prijíma NR SR tzv. kvalifikovanou ústavno-právnou väčšinou, ktorú predstavuje trojpätinové kvórum všetkých poslancov NR.
• V istých prípadoch je potrebné pre právnu relevanciu zmeny ústavy aj tzv. celoštátne referendum. O vstupe SR do št. zväzku s iným štátom je možné rozhodnúť len na základe ústavnej zmeny, ktorá na svoju právnu relevanciu potrebuje súhlas občana v celošt. referende. Pričom takýto výsledok referenda má silu ústav. zákona, teda je nadradený aj zákon.
• Ústavné zákony sú ďalším normatívnym právnym aktom.
• Medzinárodné zmluvy – sa stane súčasťou právneho systému štátu až okamihom jej transformácie do slov. právneho systému, pričom medzinár. zmluva sa prejednáva v parlamente a je tu potrebná ratifikácia.
• Zákon – je výsledkom normotvorného procesu, ktorý prebieha v NR SR. NR je uznášania schopná, pokiaľ je na danej schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (u nás 76). Na priatie platného uznesenia NR o schválení návrhu zákona je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Tieto zákony NR preto, aby sme ich rozlíšili od ústav. zákonov (90 hladov) sa používa označenie obyčajné zákony.
• Normatívne právne akty sú aj výsledkom referenda so silou zákona a medzinárodnej zmluvy so silou zákona.
• Nariadenia vlády SR patria medzi vykonávacie právne predpisy. Vláda SR pre ich vydávanie nepotrebuje špeciálne splnomocnenie v zákone. Ak vláda SR uzná za vhodné, že je potrebné vykonať zákon, nepotrebuje na to splnomocnenie v zákone, ale z vlastnej iniciatívy danej ústavou prijme nariadenia vlády. Je ústavno-právne sporné, či môže takéto nariadenie vlády určovať konkrétne práva a povinnosti subjektom práva, keď vlastný zákon, ktorý je vyššej právnej sily nie je pri určovaní práv a povinností dosť konkrétny, alebo tieto práva a povinnosti neurčuje vôbec.
• Ministerstvá prijímajú tieto normatívne právne akty.(Vyhlášky, opatrenia a výnosy). Ministerstvo na rozdiel od vlády môže vydať vykonávací právny predpis len na základe splnomocňovacieho ustanovenia, ktoré je obsiahnuté v zákone. Vláda SR a ministerstvá môžu prijímať vykonávacie právne predpisy len v rozsahu a v medziach zákona.
• Ďalším normatívnym právnym aktom sú všeob. – záväzné samosprávne nariadenia. Do tejto kategórie zaraďujeme všeobecne záväzné nariadenia obce, ktorých obce plnia tzv. originárne kompetencie (teda vlastné samospr. funkcie).
• Výsledky referenda a všeobecne záväzné správne nariadenia


Členenie normatívnych právnych aktov:
- Ústava
- Ústav. zákony
- Výsledky celoštátneho referenda so silou ústavného zákona
- Medzinár. zmluvy
- Zákon
- Medzinárodné zmluvy a výsledky referenda so silou zákona
- Nariadenia vlády SR
- Vyhlášky, opatrenia, výnosy, ministerstvá a ost. orgány št. správy
- Všeobecne záväzné samosprávne nariadenia
- Výsledky referenda
- Všeob.- záväzné právne nariadenia

Všeobecne záväzné nariadenia obce delíme na:
- samosprávne všeobecne záväzné nariadenia – v kt. si obec spravuje svoje záležitosti, obec rozhoduje o zaobchádzaní svojho majetku
- správne všeobecne záväzné nariadenia – v kt. obec rozhoduje o veciach preneseného výkonu št. správy napr. Obec rozhodne vo veciach stavebného zákona.


OZGANIZ. AKTY
(normatívne interné inštrukcie)

- sú akty, ktorými sa organizuje vnútorný život subjektu práva.
Formálne pramene práva:
- normatívne právne akty – v SR sú iba tieto
- normatívne zmluvy
- právna obyčaj – napísané pravidlo správania sa, ktoré získalo záväznosť najmä vďaka tomu, že sa po určený čas používalo (nie je prameňom práva v SR od 1950)
- právotvorný precedens – nie je prameňom práva v SR, JUDIKA – rozhodnutie súdu nie je prameňom práva, rozhodnutia vyššieho súdu sa publikujú v zb. súdnych rozhodnutí a súdy nižšieho stupňa sú týmto právnym názorom viazané


Štúdia legislatívneho procesu
1. Podanie návrhu tzv. právo zákonodarnej iniciatívy – je právom subjektu práva podať príslušný návrh pričom zákonodarný orgán je povinný sa týmto návrhom zaoberať.
2. Prerokovanie v NR
3. SIGNÁCIA – podpis zákona (prezident, predseda vlády, prezident parlamentu). Veto prezidenta má zásadu mater. charakteru (forma zákona). Platnosť zákona – okamihom jeho vyhlásenia v Zb. zákonov SR. Je účinný 15 dňom od jeho uverejnenia v Zb. zákonov, ale môže byť aj neskôr, ako je ustanovené v záverečných ustanoveniach.


PRÁVNY SYSTÉM, PRÁVNA NORMA

Platný právny systém – je súbor práv. noriem. Práv. norma je zákl. prvkom práv. systému. právne normy nie sú izolované, sú medzi nimi vzťahy a väzby, mali by byť pevné a stabilné.
Ak je splnená formálna podmienka platnosti – práv. systém má mať svoju formu. Pocedurálnu a desutatívnu formu.
Materiálna podmienka práv. systému = ako často sa práv. norma v spoločnosti uplatňuje, normativistické koncepcie. Právne normy OPSOLÉTNE – ktoré sa nevyužívajú. Právny systém je efektívny, keď podstatné kordinálne dôležité normy sú úplne rešpektované anormy menej významné sú v zásade rešpektované. (rešpektované normy: trestného práva).
- efektívnosť
- morálnosť
Menej závažné: normy medzinár. práva (opsoletnejšie) . Efektívnosť opak opsoletnosť.
Právny systém by mal byť vnútorne nerozporný. Vnútorná rozpornosť odstraňuje rozpornosti práv. systému. Práv. systém by mal byť dynamický (mal by zachytávať spoloč. zmeny). Niektoré normy v práv. systéme sa nemenia, sú statické (nemenné opak dynamiky). Zákl. ideálom je dosiahnuť taký stav, aby sa prispôsobovali dynamike vonkajšieho prostredia, aby sa zároveň rýchlo nemenili.
V súvislosti formálnou podmienkou platnosti pr. systému sú dôležité pojmy:
- základná norma – v štáte je ústava, nie je tu vyšší právny akt, Ústava – nie je tu nič vyššie v štáte.
- rekogničná norma – HART – právny teoretik, rozdelil právny systém na primárne a sekundárne normy (Hartovo členenie). Podľa neho prim. sú ustanovujúce práva a povinnosti. Sekundár. normy, ktoré upravujú procesný postup vzniku práv. noriem. Rekong. norma je sekundárna norma. Zákon o ZB. zákonov, ktorý upravuje tento procesný postup.


Právna norma – špecif. znaky:
1) štátom stanovená a uznaná forma – je v podmienkach SR forma normatív. práv. aktu. Práv. forma v zákone.
2) záväznosť – pre záväznosť práv. normy platí, že ide o všeobecnú záväznosť, norma zaväzuje každého.
3) normatívnosť – je vyjadrená cez normatívne vety, určujú príkazy a zákazy a sú ešte tzv. vety permisívne (určujú dovolenia určitého správania sa)
4) všeobecno – právne normy – súvisí s tým, že pr. norma ako pravidlo správania sa upravuje spoloč. vzťahy určitého druhu a neurčitého počtu. T. j. práv. norma je abstraktná.
5) štátne donútenie – prejavuje sa formou sankcií. protiprávne konanie môže byť v oblasti občianskeho práva al. v oblasti trestného práva – sú tu rôzne postihy. V rámci obč. práva delíme:
- reparacné sankcie- ich zákl. úlohou o obč. práve je poskytnúť protihodnotu, ktorá sa rovná úbytku hodnoty, ktorá bola protiprávnym konaním znížená (peniaze niečo naviac)
- reštitučné sankcie – súvisí s tým, že tzv. škodca je povinný uviesť vec do predošlého stavu (nový plot)
- satisfakčné sankcie – nahrádza nemajetkovú ujmu, ktorá Vám protiprávnym konaním škodcu vznikla (ospravedlnenie, al. za urazenie peniaze)

Trestné právo: trestné sankcie- tresty za trestné činy a ochranné opatrenia (trest vyhostenia, výnimočný trest, trest odňatia slobody, zákazu pobytu, vyhostenia)

Teórie trestania:
1) Retributívna teória trestania – v trestnom práve vyzdvihuje snahu trestaním páchateľovi trest. činu spôsobiť bolesť, táto metóda zastáva trest smrti, neuznáva argumenty proti.
2) Utilitárna teória trestania – vyzdvihuje nápravu páchateľa a účel trestu vidí v prevencii, v prevýchove a zmene vlastností páchateľa trestného činu.

Pojmy:
• Platnosť a účinnosť právnej normy – nemusí byť zhodná s platnosťou a účinnosťou normatívneho právneho aktu. Normatívny právny akt – zákon, je platný, keď je uverejnený v Zb. zákona, účinný je 15 dňom. (Zákona a norma nie sú účinné a platné rovanko).
• Intertemporalita – určuje aký bude právny štandart, napr. spoluvlastníkmi, medzi manž. práv. vzťah
• Retroaktivita – spätná účinnosť zákona do minulosti, je nedemokratiská. vychádza z myšlienky, ten kto konal s dôverou skorší zákon nemôže byť sankciovaný. V trest. práve je to pre páchateľa trest. čin priaznivejsie.

Štruktúra práv. systému
- práv. systém je súbor práv. noriem, ale aj väzieb medzi nimi. Tieto väzby vytvárajú štruktúru práv. systému, musia byť pevné, pretože potom by bol systém práva nestabilný. Takto môžeme v práv. systéme vytvoriť dvojice práv. noriem, ktoré spolu súvisia.
- Právne normy delíme:
1)
- primárne – sú: ústava, úst. zákony, zákony, ale aj všeob.-záväzné nariadenia
- sekundárne - vykonávacie práv. predpisy (nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy)

2)
- špeciálne
- grenerálne = upravujú spoloč. vzťahy všeobecnejšie, kým špeciálne konkrétnejšie. Na riešenie konkrétneho prípadu sa použije špeciál. norma a keď niet špec. normy použije sa norma všeobecná. Medzi špeciál. a všeob. normami je vzťah SUBSIDIARITY.

Napr. Obč. zákonník – norma generálna
Obch. zákonník – norma špeciálna
Zákon o rodine – norma špeciálna
Občiansky zákon – norma generálna

3)
- univerzálne – pôsobí na území celého štátu, napr. federálne právo na úrovni federácie
- lokálne – pre určitú oblasť užšieho rozsahu

4)
- zakazujúce – trestnopr. normy zakazujú určité správanie sa
- dovoľujúce – dovoľujú určité správanie sa, za určitých podmienok
- prikazujúce – prikazujú určité pravidlo správania sa

5)
- kogentné – kogentná norma určuje pravidlo správania sa takým spôsobom, že nie je možné sa od tohto pravidla správania sa za žiadnych okolností odchýliť. Napr. prokurátor – trest. poriadok, zásada legality, všetko musí stíhať (bez výnimky)
- dispozitívne – právo pri nich umožňuje, aby sa subjekty práva na základe vzájomne dohodli na inom variante ako ustanovuje právna norma (dávajú určitú možnosť konania)

6)
- striktné – musí sa dodržiavať bezvýhradne
- ekvitálne – odvodené od ekvita (z lat.) – slušnosť. Sú také, ktoré umožňujú to tvrdé (striktné) právo a upraviť ho v nadväznosti na konkrétny prípad tak, aby bolo právo slušné. Má svoje korene v starov. Ríme, kde pôsobili tzv. PREATORI (prétory), ktorí mali takéto postavenie v Ríme – zák. právo, tabule ... V Ríme mal oprávnenie aby pozmeňoval toto tvrdé zákonné právo a prispôsoboval ho na konkrétny prípad. V súčasnosti sa slušnosť v práve zabezpečuje prostredníctvom inštitúcie zmiernenia tvrdosti a dobrých mravov. Napr. Zákon o miestnych poplatkoch umožňuje starostovi zmierniť poplatky.

§ 3 obč. zákonníka znie:
- výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s právami a oprávnenými záujmami iných subjektov alebo v rozpore s dobrými mravmi (zmluva sa nemôže dostať do rozporu s dobrými mravmi)-
§39 obč. zákonníka znie:
- práv. úkon, ktorý svojím obsahom obchádza alebo sa prieči platnému právu, alebo je v rozpore s dobrými mravmi je neplatný.

Procesné a hmotné právo

Procesné právo – upravuje procesný postup uplatňovania práv a povinností
Hmotné právo – upravuje práva a povinnosti

Poznáme:
obč. právo hmotné a nehmotné
trest. právo hmotné a nehmotné
Všetky práva a povinnosti sa procesne realizujú len v rámci trest. práva procesného. Nie všetky práva a povinností v obč. práve hmotnom sa realizujú v obč. právnom procese.

Charakteristika právnych odvetví

TRESTNÉ PRÁVO
- môžeme ho zaradiť medzi verejné práva. Je to samost. odvetvie slov. práv. systému, ktoré uprafuje spoločenské vzťahy medzi štátom a páchateľom trestného činu a to v záujem ochrany práv a oprávn. záujmov FO a PO, záujmov spoločnosti, ako aj ústavného zriadenia SR.
trestný čin – je čin, nebezpečný pre spoločnosť, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone.
Trestný zákon má všeob. časť, kde sú rozpracované inštitúty platné pre celú oblasť trestného práva hmotného a osobitnú časť rozdelenú do hláv, kde sú jednotlivé skupiny trest. činov, ako aj trestov. Každý trestný čin má skutkovú podstatu, teda hovoríme o skutkovej podstate trest. činu. Skut. podstata trest. činu má obligatórne a fakultatívne znaky.
OBLIGATÓRNE sú:
- objekt trestného činu je spoločenský záujem, kt. chráni štát, resp. trest. právo, pred právne nedovoleným správaním páchateľa trest. činu (mater. vec, ľudské zdravie). Objekt v trestnom zákone: je všeobecný objekt, paragraf 1 trest. zákona. Trestný zákon chráni práva a opráv. záujmy FO a PO, záujmy štátu a ústavné zriadenie SR. Skupinový objekt (druhový) je vymedzený hlavami trest. zákona osobitnej časti. Individuálny objekt v nadväznosti na konkrétny trestný čin.
- objektívna stránka – má tieto zložky:
1. konanie – faktický pohyb človeka, pričom tento fakt. pohyb predstavuje jednotu jeho vôle s fyz. pohybom. Takýto pohyb človeka, pri ktorom nie je urobiť tento pohyb trestné konanie. Predmet útoku – vec a telo, na ktoré páchateľ smeruje v nadväznosti na toto konanie. Trestné činy:
- komisívne - sú také, ktoré vznikajú konaním, napr. trestný čin podvodu
- omisívne – vznikajú nekonaním (neposkytnutie pomoci, trest. čin neoznámenia trest. činu
- nepravé omisívne – aj konaním aj nekonaním (vražda)
2. následok - prejavuje sa na objekte trestného činu. Poznáme:
- následok vo vlastnom zmysle slova, ktorý stanovuje trestné právo
- škodlivý následok – je záväznejší, jeho odstránenie je podmienkou účinnej ľútosti (spôsobuje beztrestnosť)
- ťažší následok – je takým následkom, ktorý je okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Príkl. trest ublíženia na zdraví – ťažšia ujma na zdraví a ujma na zdraví.
- obzvlášť ťažký, ťažko napraviteľný – je jednou z podmienok uloženia výnimočného trestu.
Trest. činy podľa následku:
- ohrozovací –pri ňom postačuje na naplnenie trest. činu len ohrozenie, nemusí nastať následok /trest. čin všeob. ohrozenia, založenie požiaru, nehoda/
- poruchové – musí nastať porucha, ohrozenie toho záujmu, kt. chráni trest. právo /pokus o vraždu, musí nastať usmrtenie/
3. príčinný vzťah – medzi konaním a následkom musí byť (objektívna stránka)


Deliktuálna spôsobilosť – spôsob páchateľa trest. činu niesť následky za svoje protiprávne konanie. U nás môže byť trestnoprávna zodpovednosť len FO (u nás) – je deliktuálne spôsobilá, ak (1)dosiahla určitý vek – 15 rokov a keď je (2) príčetná. Ak spácha osoba staršia ako 12 a mladšia ako 15 rokov trestný čin, za kt. je možné podľa osobitných častí trest. zákona uložiť výnim. trest, uloží súd takejto osobe aj keď je trestnoprávne zodpovedná v obč. súdnom konaní ochrannú výchovu.
Od 15-18 rokov – mladistvý, znižuje sa trestná sadzba o polovicu. Poľahčujúcou okolnosťou v trestnom práve je skutočnosť, že osoba spáchala trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých.
Páchateľ trest. činu je príčetný, pokiaľ v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať následky svojho spávania a zároveň vedel toto svoje konania aj ovládať. 1+2 musia byť splnené kumulatívne.

- subjektívna stránka trest. činu - = zavinenie, je vnútorný psych. vzťah páchateľa trest. činu k vlastnému protipráv. správaniu, resp. jeho právnemu následku. Zavinenie má tieto formy:
- 1. úmysel – DOLUS –
priamy: predstavuje prípad, keď páchateľ trest. činu chcel ohroziť alebo porušiť záujem chránený trestným zákonom.
nepriamy: je to stav, keď páchateľ trest. činu vedel, že svojim konaním môže ohroziť al. porušiť záujem chránený trest. zákonom a bol s tým aj uzrozumený
- 2. nedbanlivosť – CULPA -
vedomá: (vedel, že rýchlou jazdou môže ublížiť) pri nej páchateľ vede, že svojim konaním môže ohroziť alebo porušiť záujem chránený trest. zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že k porušeniu práva nedôjde
nevedomá: páchateľ trest. činu nevedel, že svojim konaním môže ohroziť alebo porušiť záujem chránený trestným zákonom, ale v nadväznosti okolnosti ako aj pomery o tom vedieť mal a mohol.

OBČIANSKE PRÁVO
- samostatné odvetvie slov. práva, ktoré upravuje:
• majetkovo právne vzťahy FO a PO – sú vzťahy, ktoré sa upínajú k mejetk. hodnotám
• osobné vzťahy – sú vzťahy, ktoré rozdeľujeme:
1. rodinné vzťahy – sú v obč. zákonníku, v rodinnom práve, sú zložkou osobných
2. čisté osobnostné vzťahy (práva) – sú v obč. zákonníku § 11-16 ochrana osobnosti.
Delíme ich na:
- právo na ochranu cti
- právo ľudskej dôstojnosti, súkromia, svojho mena, prejavov osobnej povahy
- právo telesnej integrity
- právo na ochranu písomností, podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy tykajúce sa FO
• osobno-majetkové vzťahy – delia sa na práva autorské, práva výkonných umelcov, priemyselné práva, zlepšovacie návrhy. (patria iba určitým ľuďom)
= na základe princípu právnej rovnosti a dispozičnej autonómie.

Systém obč. práva:
1. všeob. časť obč. práva je prvou systémovou súčasťou (občiansko – právna skutočnosť), vecné práva, vlastnícke, držba
2. vecné práva k cudzej veci :
- vecné bremená
- záložné právo
- retenčné právo (zádržné)
- predkupné právo
3. dedičské práva – upravuje prechod práv a povinností z poručiteľa na dedičov
4. obligačné (záväzkové) práva – upravuje záväzky a zmluvy


SPÁVNE PRÁVO
- je súborom právnych noriem, kt. upravujú spoloč. vzťahy pri výkone verej. správy, ktoré vznikajú medzi správnym orgánom a FO, správ. orgánom a PO a správnymi orgánmi navzájom

Postavenie správneho práva v Slovenkom právnom systéme:
- v SR platí DUALIZMUS, verejné (patrí sem správne) a súkromné právo.

Delenie správneho práva:
• 1. všeobecné súkromné právo (občianske) – obsahuje všeob. inštitúty pre celé správne právo (správny proces, formy verejnej správy, metódy verejnej správy, kontrola vo verejnej správe, zodpovednosť vo verejnej správe, správne subjekty
• 2. osobitné právne odvetvia (správne) – vnútorná správa, správa obrany, správa zdravotníctva, kultúry, zahranič. vecí, justície

• 1. hmotné – ustanovuje nám práva a povinnosti
• 2. procesné – upravuje procesný postup nadobúdania práv a poviností

Kodifikovateľnosť správ. práva:
- správne právo nie je možné kodifikovať, na poli správ. práva poznáme čiastočné a otvorené kodifikácie. (správny poriadok 71, priestup. zákon, staveb. zákon). Nemožno ho kodifikovať, lebo je tu diverzifikácia spoloč. vzťahov, veľká dynamika v oblasti spoloč. vzťahov (meniace sa prostredie, rozmanitosť spoloč. záujmov)


Pramene správneho práva:
- prameňom je Ústava, úst. zákony, nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia, výnosy, všeob. záväzné vyhlášky miestnych orgánov št. sprvy. Všeob. záväzné nariadenia obcí a miest.


Formy: aj právo Eur. spoločenstiev primárne: zákl. zmluvy EÚ(Mastrichtská)
sekundárne: smernice, akty EÚ
- pracovné, obchodné, finančné právpo aj súkromné a verejné