31. Čo je aplikácia práva?
Osobitná forma uskutočňovania práva. Aplikáciu práva uskutočňujú štátne orgány na základe svojej právomoci a kompetencie, kt. je stanovené v normatívnych právnych aktoch, je to rozhodnutie štátnych orgánov na základe a v rámci právnych noriem.
Výsledkom aplikačného procesu je individuálny právny akt – ak aplikácie práva – rozhodnutie št. Orgánu.

Proces aplikácie práva – tri štádia
Zistenie skutkového stavu riešeného prípadu
Zistenie právnej normy, podľa, kt. sa má riešiť konkrétny prípad
- zistiť či je norma platná
- zistiť oficiálne znenie textu
- zistiť výklad právnej normy
vydanie rozhodnutia – individuálneho právneho aktu kt. je záverom procesu aplikácie práva. Individuálny právny akt je záväzný pezprostredne pre subjekty, kt. sa priamo týka

Podľa právych následkov:
Konštituívne individuálne právne akty sú právnymi skutočnosťami s ktorými je spojený vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu – pre konkrétny subjekt – vznik nových práv a povinností
Deklaratórne individuálne právne akty konštatujú určité skutočnosti, existenciu prípadne neexistenciu právnych vzťahov. Nespôsobujú zmenu konkrétneho právneho vzťahu.

Podľa podnetu
IPA – vydané z iniciatívy orgánu, kt. akt vydáva
IPA vydané na základe vonkajšieho podnetu
IPA vydané na základe podnetu toho, koho sa IPA týka

Uváženie pre aplikácii
Princíp viazanosti štátnych orgánov je jedným zo základných princípov demokratického štátu
Sú povinné pri svojej činnosti postupovať podľa práva a na jeho základe.
Viazanosť je podmienená so všeobecnosťou právnej normy, čím ponecháva normotvorca ŠO v právnej regulácii dostatočný priestor na aplikáciu práva (osobitosti každého konkrétneho prípadu)

Podriadenie každého konkrétneho prípadu konkrétnej právnej normy sa uskutočňuje v dvoch formách:
Forma súdenia – aplikuje sa pri kogentných – kategorických právnych normách, sú jednoznačne formulované, aplikácia je jednoduchá – prosté prenesenie do konkrétneho rozhodnutia.
Forma posúdenia – aplikuje sa pri dispozitívnych normách, ktoré pre uváženie vytvárajú dostatatočný priestor
Viazané uváženie –umožňuje štátnemu orgánu aplikujúcemu právo, aby věc posúdil, uvážil, či je potrebné a ako je potrebné rozhodnúť (vychádza zo všeobecnosti PN dispozitívnej)
Voľné uváženie – normotvorca oprávňuje naň orgány, kt. aplikujú právo (formou analógie). Záleží na názore orgánu aplikujúceho právo.