Vznik, zmeny a ukončenie pracovného pomeru, pojem a náležitosti pracovnej zmluvy
Pracovný pomer vzniká:
1.) na základe zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom,
2.) voľbou,
3.) vymenovaním.
Najčastejšou formou účasti fyzických osôb na vykonávaní spoločenskej práce je účasť na základe pracovnej zmluvy. Pred uzavretím pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s právami a s pracovnými povinnosťami, ktoré by pre neho z pracovnej zmluvy vyplynuli a s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť:
1.) druh práce, na ktorý je zamestnanec prijíma,
2.) miesto výkonu práce,
3.) deň nástupu práce.
Pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Ak zamestnanec v dojednaný deň nenastúpi do práce bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, alebo do týždňa neupovedomí zamestnávateľa o tejto prekážke, zamestnávateľ môže od pracovnej zmluvy odstúpiť. V pracovnej zmluve sa môže dojednať skúšobná doba 3 mesiace, pokiaľ nebola dohodnutá kratšia skúšobná doba. Dojednaná skúšobná doba sa môže dodatočne predlžovať.
Podľa novely zákonníka práce je pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve dohodnutá doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky pre utvorenie pracovného pomeru na dobu určitú.
Pracovný pomer je uzavretý na neurčitý čas aj vtedy ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomnou formou. Pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dobu určitú možno len z dôvodu nastupovania:
- PN,
- materskej dovolenky,
- ďalšej materskej dovolenky,
- na dobu nástupu verejnej funkcie,
- na dobu výkonu základnej služby,
- náhradnej služby alebo civilnej služby,
- pri serióznych prácach.

Zamestnanec v pracovnom pomere na určitú dobu sa nesmie zvýhodniť, ani obmedziť v porovnaní so zamestnancom v pracovnom pomere na neurčitý čas. Pracovný pomer na dobu určitú možno predĺžiť, alebo opätovne dohodnúť aj bez dôvodov 1-6 a to v týchto prípadoch:
1.) ak ide o činnosť pre ktorú sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie umeleckého smeru,
2.) s poberateľmi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a s poberateľkami vdovského dôchodku, ktoré dovŕšili vek 57 rokov.
3.) v osobitných prípadoch napr.: ak ide o osoby spoločensky ťažko prispôsobivé.
Zamestnancovi zo zmenou pracovnou schopnosťou môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom orgánu štátnej správy, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje ak ide o výpoveď danú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený pre nárok na starobný dôchodok alebo ak je daná výpoveď podľa §46 ods.1 písmena A,B,C zákonníka práce.
Doba prekážok v práci, pre ktorú zamestnanec nemôže v priebehu skúšobnej doby vykonávať prácu sa započítava do skúšobnej doby v rozsahu najviac 10 pracovných dní.
Skúšobná doba sa musí dojednať písomne, inak je jej dojednanie neplatné.
Skúšobnú dobu nemožno dojednať v prípadoch, keď nemožno dojednať pracovný pomer na určitú dobu.
Pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.