Deklarácia práv dieťaťa
V roku 1959 prijala OSN dokument na ochranu dieťaťa – Deklaráciu práv dieťaťa. Obsahuje desať morálnych princípov:
1. Dieťaťu náležia všetky práva uvedené v deklarácii.
2. Dieťa má osobitné právo na telesný a duchovný rast, slobodne a dôstojne.
3. Dieťa má právo na meno a právo patriť do nejakého štátu.
4. Dieťa má právo na osobitnú starostlivosť a ochranu a má právo na dobrú stravu a bývanie a zdravotnícke služby.
5. Dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je akýmkoľvek spôsobom zdravotne postihnuté.
6. Dieťa má právo na lásku a pochopenie u svojich rodičov a rodiny, ale aj od štátu, ak títo nemôžu pomôcť.
7. Dieťa má právo zadarmo chodiť do školy, možnosť rozvíjať sa. Rodičia majú osobitnú zodpovednosť za vzdelávanie a výchovu dieťaťa.
8. Dieťa má právo vždy byť medzi prvými, komu treba pomôcť.
9. Dieťa má právo na ochranu proti krutosti a zneužívaniu. Dieťa nesmie pracovať kým nedosiahne určený minimálny vek.
10. Dieťa treba učiť mieru, tolerancii a priateľstvu voči všetkým ľuďom.
Deklarácia práv dieťaťa však práva len vyhlasuje a informuje o nich. V roku 1979, v Medzinárodnom roku dieťaťa, začínajú práce na Dohovore o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 1989. Dohovor rozširuje práva Deklarácie a snaží sa zabezpečiť deťom šťastné detstvo. V roku 1990 ho uznala aj
Slovenská republika.

Univerzálna deklarácia ľudských práv
Univerzálnu deklaráciu ľudských práv vydala Organizácia spojených národov. Snaží sa zaviesť:
01. Všetci majú navzájom jednať v bratskom duchu.
02. Každý má všetky práva a slobody, vyhlásené v tejto deklarácii.
03. Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť.
04. Nikto nesmie byť otrokom.
05. Nikto nesmie byť mučený.
06. Každý má právo, aby bola uznávaná jeho právna osobnosť.
07. Každý má právo na ochranu proti diskriminácii, ktorá porušuje tieto pravidlá.
08. Každý má právo na súdnu ochranu proti činom porušujúcim ľudské práva.
09. Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, držaný vo väzbe alebo vyhnaný do vyhnanstva.
10. Každý má právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu.
11. Obvinený sa pokladá za nevinného, kým sa mu nepreukáže vina. Takisto mu nesmie byť vinný, ak v dobe spáchania činu, sa ten čin nepokladal za trestný a platí trest, ktorý bol v tom období.
12. Nesmie sa zasahovať do súkromného života druhého.
13. Každý má právo slobodne sa pohybovať, zvoliť si bydlisko, mesto, krajinu...
14. Každý má právo na azyl, okrem prípadov, ak je človek stíhaný z nejakého brutálneho činu.
15. Každý má právo na štátnu príslušnosť.
16. Každý má právo slobodne uzatvárať manželstvo a zakladať rodinu. V manželstve majú všetci rovnaké práva, rodina má nárok na ochranu zo strany spoločnosti štátu.
17. Každý má právo vlastniť majetok, nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho majetku.
18. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.
19. Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu.
20. Každý je zaručená slobody pokojného zhromažďovania a združovania sa, nikto do toho nesmie byť nútený.
21. Každý má právo zúčastniť sa na vláde svojej krajiny buď priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Vôľa ľudu má byť základom vládnej moci.
22. Každý má právo na sociálne zabezpečenie a aby mu boli zaistené hospodárske, sociálne a kultúrne práva potrebné k rozvoju jeho osobnosti.
23. Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti, má právo na plat zodpovedajúci jeho práci.
24. Každý má právo na odpočinok, teda aspoň na pravidelnú platenú dovolenku.
25. Každý má právo na blahobyt, zdravie, výživu, šatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ale aj sociálne opatrenia. Materstvo a detstvo majú nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc.
26. Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie má byť rovnako prístupné každému podľa jeho schopností.
27. Každý má právo zúčastňovať sa na kultúrnom živote spoločnosti.
28. Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii boli plne uplatnené.
29. Každý má povinnosť voči spoločnosti, a výkon týchto práv nesmie byť v rozpore s cieľmi a zásadami Spojených národov.
30. V tejto deklarácii nič sa nesmie vykladať tak, aby oprávňovalo ktorýkoľvek štát, skupinu, alebo osobu vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by smerovali k potlačeniu niektorého z práv alebo slobôd v tejto deklarácii vyhlásených.