Základné ľudské práva a slobody

Je všeobecne známe, že študenti a občania nepoznajú svoje práva, a ak áno, tak len v malej miere. Nie všetci vedia kam sa obrátiť v prípade ich porušovania. Preto by sme sa chceli v tomto projekte zamerať na oboznámenie sa s právami dieťaťa, ale aj s právami dospelých ľudí.

História
Prvé počiatky dnešného práva siahajú do obdobia dejín Rímskej ríše. Antika výrazne prispela k rozvoju vzdelania a zvýšeniu úrovne života európskej civilizácie. Počas veľkej krízy Ríma v 1. storočí sa vytvorilo kresťanstvo a s ním sa postupne sformovala cirkev. Vznik ľudských práv súvisí s vyzdvihovaním slobody ľudského srdca a svedomia, ktoré hlásali cirkevní otcovia, hlavne Aurelius Augustinus.

Ľudské práva v súčasnosti
Ľudské práva dnes definujeme ako „oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie duchovných a iných túžob a cieľov. Sú také podstatné pre dôstojnosť a autentickosť ľudskej bytosti, že by ich mala rešpektovať každá politická moc.“

Ľudské práva sa vo všeobecnosti delia na:
1. občianske a politické;
2. ekonomické, sociálne a kultúrne.
Každý demokratický štát by mal chrániť ľudské práva v súlade s medzinárodným štandardom. Tento štandard určujú práva obsiahnuté v univerzálnych medzinárodných dokumentoch, príp. v medzinárodných dokumentoch regionálneho charakteru. Potreba uznania ľudských práv sa prejavila až po 2. svetovej vojne, po holokauste, po norimberskom procese, a bola uskutočnená prijatím Štatútu medzinárodného vojenského tribunálu v roku 1945. Odvtedy bolo prijatých niekoľko dokumentov, či už Organizáciou spojených národov, Radou Európy alebo na rôznych konferenciách.

Ústava Slovenskej republiky
U nás boli ľudské práva zakotvené v Listine základných práv a slobôd – ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorá sa neskôr začlenila a tvorí Druhú hlavu Ústavy Slovenskej republiky. Ľudské práva sú teda u nás chránené zákonom. V Ústave sa okrem iného uvádza: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“ (1 – 2 hlava, 1. odd., čl. 12, ods. 1). „Základné ľudské práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ (1 – 2 hl., 1. odd., čl. 12, ods. 2). Prihliadanie na ľudské práva nie je len otázkou morálky, ale aj rešpektovania zákona: „Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ľudských práv a slobôd.“ (1 – 2 hl., 1. odd., čl. 13, ods. 1).

Ľudské práva delíme podľa Ústavy na:
1. základné ľudské práva a slobody (právo na život, osobnú slobodu)
2. politické práva
3. práva národnostných menšín a etnických skupín
4. hospodárske, sociálne a kultúrne práva
5. právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
6. právo na súdnu a inú právnu ochranu.
Práva národnostných menšín a etnických skupín tvoria 4. oddiel Ústavy. Podľa nej: „Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.“ (čl. 33). Príslušníci menšín majú právo na všestranný rozvoj, právo rozvíjať svoju kultúru, rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku, združovať sa, zakladať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka majú právo na vzdelanie v ich jazyku, na používanie svojho jazyka v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín alebo etnických skupín. Ale „výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám zaručených v tejto Ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti SR a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.“ (čl. 34). Práva žien, detí a mladistvých sú zakotvené v 5. oddieli: „Ženy, deti a mladiství majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky.“ (čl. 38, ods. 1). „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ (čl. 41, ods. 1). „Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.“ (ods. 2).

„Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.“ (ods. 3). „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú ochranu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“ (ods. 4). „Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.“ (ods. 5). Práva a povinnosti na seba nadväzujú. Práva a povinnosti rodičov a detí sú vzájomné. Dieťa má právo na výchovu. Rodič má právo vychovávať svoje dieťa a povinnosťou dieťaťa je podrobiť sa výchove. Zákon o rodine deťom ukladá povinnosť pomáhať rodičom podľa svojich možností a schopností, prispievať na úhradu spoločných potrieb rodiny, vyživovacia povinnosť. Slovenská republika uznala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a slobôd OSN, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dokument Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Ak zmluvy ratifikované a vyhlásené v SR majú väčší rozsah práv a slobôd ako vnútroštátne zákony, majú pred týmito zákonmi prednosť. Zákonodarný orgán nemôže prijať právny predpis, ktorá by obmedzoval alebo porušoval ľudské práva garantované medzinárodnými dokumentmi.
Deklarácia práv dieťaťa
V roku 1959 prijala OSN dokument na ochranu dieťaťa – Deklaráciu práv dieťaťa. Obsahuje desať morálnych princípov:
1. Dieťaťu náležia všetky práva uvedené v deklarácii.
2. Dieťa má osobitné právo na telesný a duchovný rast, slobodne a dôstojne.
3. Dieťa má právo na meno a právo patriť do nejakého štátu.
4. Dieťa má právo na osobitnú starostlivosť a ochranu a má právo na dobrú stravu a bývanie a zdravotnícke služby.
5. Dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je akýmkoľvek spôsobom zdravotne postihnuté.
6. Dieťa má právo na lásku a pochopenie u svojich rodičov a rodiny, ale aj od štátu, ak títo nemôžu pomôcť.
7. Dieťa má právo zadarmo chodiť do školy, možnosť rozvíjať sa. Rodičia majú osobitnú zodpovednosť za vzdelávanie a výchovu dieťaťa.
8. Dieťa má právo vždy byť medzi prvými, komu treba pomôcť.
9. Dieťa má právo na ochranu proti krutosti a zneužívaniu. Dieťa nesmie pracovať kým nedosiahne určený minimálny vek.
10. Dieťa treba učiť mieru, tolerancii a priateľstvu voči všetkým ľuďom.
Deklarácia práv dieťaťa však práva len vyhlasuje a informuje o nich. V roku 1979, v Medzinárodnom roku dieťaťa, začínajú práce na Dohovore o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 1989. Dohovor rozširuje práva Deklarácie a snaží sa zabezpečiť deťom šťastné detstvo. V roku 1990 ho uznala aj
Slovenská republika.

Univerzálna deklarácia ľudských práv
Univerzálnu deklaráciu ľudských práv vydala Organizácia spojených národov. Snaží sa zaviesť:
01. Všetci majú navzájom jednať v bratskom duchu.
02. Každý má všetky práva a slobody, vyhlásené v tejto deklarácii.
03. Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť.
04. Nikto nesmie byť otrokom.
05. Nikto nesmie byť mučený.
06. Každý má právo, aby bola uznávaná jeho právna osobnosť.
07. Každý má právo na ochranu proti diskriminácii, ktorá porušuje tieto pravidlá.
08. Každý má právo na súdnu ochranu proti činom porušujúcim ľudské práva.
09. Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, držaný vo väzbe alebo vyhnaný do vyhnanstva.
10. Každý má právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu.
11. Obvinený sa pokladá za nevinného, kým sa mu nepreukáže vina. Takisto mu nesmie byť vinný, ak v dobe spáchania činu, sa ten čin nepokladal za trestný a platí trest, ktorý bol v tom období.
12. Nesmie sa zasahovať do súkromného života druhého.
13. Každý má právo slobodne sa pohybovať, zvoliť si bydlisko, mesto, krajinu...
14. Každý má právo na azyl, okrem prípadov, ak je človek stíhaný z nejakého brutálneho činu.
15. Každý má právo na štátnu príslušnosť.
16. Každý má právo slobodne uzatvárať manželstvo a zakladať rodinu. V manželstve majú všetci rovnaké práva, rodina má nárok na ochranu zo strany spoločnosti štátu.
17. Každý má právo vlastniť majetok, nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho majetku.
18. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.
19. Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu.
20. Každý je zaručená slobody pokojného zhromažďovania a združovania sa, nikto do toho nesmie byť nútený.
21. Každý má právo zúčastniť sa na vláde svojej krajiny buď priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Vôľa ľudu má byť základom vládnej moci.
22. Každý má právo na sociálne zabezpečenie a aby mu boli zaistené hospodárske, sociálne a kultúrne práva potrebné k rozvoju jeho osobnosti.
23. Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti, má právo na plat zodpovedajúci jeho práci.
24. Každý má právo na odpočinok, teda aspoň na pravidelnú platenú dovolenku.
25. Každý má právo na blahobyt, zdravie, výživu, šatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ale aj sociálne opatrenia. Materstvo a detstvo majú nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc.
26. Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie má byť rovnako prístupné každému podľa jeho schopností.
27. Každý má právo zúčastňovať sa na kultúrnom živote spoločnosti.
28. Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii boli plne uplatnené.
29. Každý má povinnosť voči spoločnosti, a výkon týchto práv nesmie byť v rozpore s cieľmi a zásadami Spojených národov.
30. V tejto deklarácii nič sa nesmie vykladať tak, aby oprávňovalo ktorýkoľvek štát, skupinu, alebo osobu vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by smerovali k potlačeniu niektorého z práv alebo slobôd v tejto deklarácii vyhlásených.