Objektívne právo, právo v normatívnom zmysle, môžeme charakterizovať ako súhrn právnych noriem ako všeobecne záväzných pravidiel správania stanovených či uznaných štátom. Platné právo je právo prijímané a vyjadrené štátom v určenej forme označovanej ako pramene práva. Teda prameňom práva sú také právne normy, ktoré boli prijaté kompetentnými orgánmi spôsobom a s formou, ktorú štát určil ako záväznú.
V historickom vývine sa vyskytli štyri druhy prameňov práva:
a)normatívne právne akty
b)právne obyčaje (obyčajové právo)
c)súdne a správne precedensy
d)normatívne zmluvy

Normatívne právne akty sú také výsledky činnosti štátnych orgánov, ktoré obsahujú právne normy (t.j. všeobecné záväzné pravidlá správania). Najdôležitejším druhom normatívnych právnych aktov sú zákony prijímané najvyšším orgánom štátnej moci. Obyčajové právo sa môže stať prameňom práva, ak sa obyčaj uplatňuje dlhý čas, ak ju možno obsahovo čo najpresnejšie identifikovať a ak ju štátne orgány akceptujú pri aplikácii a jej zachovávanie vynucujú štátnym donútením. Precedensy ako prameň práva predstavujú individuálne právne akty (súdne alebo administratívne rozhodnutia), ktorými sa riešia doteraz právnymi normami neupravené prípady a ktoré sa stávajú podkladom pre budúce rozhodovanie prípadov rovnakého druhu. Normatívne zmluvy majú povahu prameňov práva, ak ide o také zmluvy, ktorých ustanovenia (alebo aspoň časť) majú všeobecný charakter a záväzne upravujú celú skupinu právnych vzťahov rovnakého druhu a bližšie neurčeného počtu.
Právo je najtesnejšie spojené so štátom, čo charakterizujú jeho tri znaky.
1. osobitná štátom uznaná forma
2. onizmus
3. štátne donútenie

Monizmus práva vyjadruje skutočnosť, že v spoločnosti je len jedno právo platiace na všetkých jeho obyvateľov bez ohľadu na miesto pobytu. Za dodržaním práva stojí štátna moc, štátne donútenie. Základne funkcie práva charakterizujú podstatu jeho pôsobenia na spoločenské vzťahy, určujú, v čom spočíva jeho potrebnosť pre organizovanú spoločnosť. Organizačná funkcia práva spočíva v zavádzaní a regulovaní poriadku a celkovej organizovanosti v spoločenských vzťahoch. Vytvára vo vzťahoch medzi ľuďmi a inštitúciami priestor na korektné vzájomné správanie sa. Ochranná funkcia práva spočíva najmä vo vytváraní prostredia právnej istoty. Nástrojom tejto funkcie sú predovšetkým právne normy, ktoré ukladajú občanom i inštitúciám určité povinnosti, garantujú ich rôzne práva, zakazujú spoločensky neprístupné správanie sa. Právo v tejto funkcii garantuje morálne a politické hodnoty spoločnosti. Výchovná funkcia práva spočíva jednak v preventívnom pôsobení sankcií vo vzťahu k adresátom práva, vedie ich ku zachovávaniu práva, k poriadku a z druhej strany prispieva k rozvoju právnej kultúry. Typy právnych kultúr:
Z európskeho pohľadu sa rôzne právne kultúry klasifikujú do troch základných typov:
a) kontinentálno-európsky,
b) anglo-americký
c) náboženský alebo tradičný

Kontinentálno-európsky typ právnej kultúry
Tento typ právnej kultúry sa vytvoril na základe recepcie rímskeho práva. Charakterizuje ho tzv. písane právo (lex scripta), ktoré tvoria štátne orgány splnomocnené na to ústavou štátu. Ostatné pramene práva sú len pramene subsidiárne.

Anglo-americký typ právnej kultúry
Pôvodný názov tejto právnej kultúry, ktorá vznikla v Anglicku bol Common Law a v dôsledku kolonizácie sa rozšíril do ďalších štátov. Sudca v ňom právo nielen nachádza, ale aj tvorí. Základným prameňom práva je precedens.

Právny systém
Právny systém každého štátu tvorí súhrn právnych noriem – pravidiel spávania sa v určitých podmienkach a situáciách. Pri ich porušovaní alebo nerešpektovaní štát siaha k ich vynucovaniu. Právne normy vzájomne vytvárajú systém vzťahov (hierarchických a horizontálnych väzieb). Sú zároveň prepojené aj na prvky sociálneho systému. Tieto pravidlá sú zhrnuté vo väčších celkoch – právnych predpisoch (zákony, nariadenia, vyhlášky), ktoré sa týkajú vymedzenej skupiny spoločenských vzťahov.