Štátne p.- sústreďuje sa na najvýznamnejšie, spoloč. vzťahy, upravené najmä v ústave a i zákonoch: základy hospod. sústavy a polit. systému, štát. zriadenia, štátnych a samosprávnych orgánov, organizácie súdov, práva a povinnosti občanov Správne p.- sústreďuje sa na štátnu správu verejnych vecí, dopravy, školstva, zdravotníctva.. Správne orgány (vláda, ministerstvá, ústredné orgány okresné úrady) podrobnejšie rozvádzajú zákony upravujúce veci v ich správe a vydávajú rozhodnutia. Patrí sem i zákon o vojenskej službe. Občianske p.- sústreďuje sa na vzťahy vznikajúce medzi občanmi, občanmi a organizáciami a medzi občanmi a organizáciami na jednej strane a štátom na druhej. Dôležitá je problematika ochrany spotrebiteľa. Občian. zákonník- zaoberá sa ochranou osobnostného práva, vlastníckym právom, dedením... Zmier (pokonávka)- mimo súdna dohoda medzi stránkami.
-žalobca- občan, ktorý sa so žalobou obráti na súd. Žaloba (návrh) smeruje proti žalovanému (odporcovi) Zákl. typy v obč. práve- uvedenie vecí do pôvod. stavu/náhrada škody/satisfakcia nemajetkovej ujmy (symbolické odškodnenie). Rodinné p.- rieši vzťahy vznikajúce v rodine, medzi manželmi, rodičmi a deťmi. Upravuje podmienky uzavretia manželstva, osvojenie dieťaťa...
Obchodné p.- upravuje vzťahy medzi podnikateľmi. Pracovné p.- súbor práv. noriem, ktorých predmetom sú spoloč. pracovné vzťahy. Sú to také vzťahy, pri ktorých zamestnávateľ za odmenu užíva prac. silu občana. Zákonník práce- hovorí o vzniku a formách prac. pomeru, o nárok ochna odpočinok, o mzde...P. sociál. zabezpečenia- realizuje sociálne a hospod. práva občanov. Pozostáva z množstva práv. predpisov i medzinárod. zmlúv prijatých OSN a Medzinárod. Organizácie práce. Hovoria o nemocenskom, dôchodkovom zabezpečení...

Trestné právo- reguluje súhrn povinností, ktoré máme vo vzťahu k spoluobčanom i k spoločnosti. Dostáva sa k slovu vtedy, keď niekto spácha trestný čin.
- páchateľ- ten, kto trestný čin spáchal sám.
- spolupáchatelia
- účastník- ten, kto organizuje, navádza alebo pomáha pri trestnom čine.
Deliktuálna spôsobilosť- povinnosť osobne sa zodpovedať za trestný čin, ktorý sme spáchali. Platíod15.rokuveku.Notrestjedo18.rokumiernejší.
Obrana proti kriminalite:
- oznámite podozrivú aktivitu polícii
- dobre zabezpečíte svoj majetok pred zlodejmi, cez dovolenku si dáte vyberať poštovú schránku
- ak sa vraciate domov a zbadáte porušený zámok, nevojdete do bytu, ale zavoláte políciu
- ak niekto zazvoní, či zaklope, neotvárajte, presvedčite sa, kto to je
- vyhýbajte sa miestam, kde dochádza často ku kriminalite- prázdnym parkom, garážam...
- neukazujte na verejnosti peniaze ani cennosti
- ak žijete osamelo, neupozorňujte na to vizitkou ani prostredníctvom telef. zoznamu.

Trestný zákon- obsahuje ustanovenie o nutnej obrane- ak je niekto protiprávne napadnutý môže použiť primeranú rozumnú silu na obranu.
Formy práva- pramene, ktoré hovoria o tom, ako sa máme správať, ak sa chceme domôcť svojich práv, plniť si povinnosti, či vyhnúť sa trestu.
Právne predpisy- písané texty, kt. vydáva štát. orgán; ten rozhoduje o vzniku, zániku, či zmene práv. noriem; je záväzný dokument, ktorý sa vzťahuje na neurčitý počet subjektov rovnakého druhu. Platné právo štátu je hierarchiou práv. predpisov, na jej vrchole je ústava štátu. Právna sila je vlastnosť práv. predpisu, ktorá vyjadruje vzájomný vzťah práv. predpisov, ich miesto v štruktúre systému práva. Zákony- sa zaoberajú podrobnosťami. Vykonávacie predpisy- sú vládne nariadenia, vyhlášky a výnosy ministerstiev.
Vláda- vzdávaním vlád. nariadení rozvádza a konkretizuje zákony parlamentu.
Ministerstvá a ústredné orgány – vydávajú vyhlášky a výnosy. Univerzálne práv. normy- vláda, ministerstvá, ústredné orgány; platia v celom štáte. Lokálne právo- orgány miestnej štát. správy- krajské a okresné úrady (vydávajú všeobecné záväzné vyhlášky) a samosprávne orgány obcí, obecné zastupiteľstvá ( v. z. nariadenia); platia len na území, ktoré tieto orgány spravujú. Legislatívny proces- proces tvorby práva; postup štát. orgánu od podania návrhu práv. predpisu, jeho prerokúvanie, schvaľovanie až po vydanie. Tvorba práva:
- ak sa o zmenu usiluje NRSR, poslanci a vláda SR, tak podajú návrh zákona.

Majú právo zákonodárnej iniciatívy a parlament sa ich návrhom musí zaoberať.
- ak sa o zmenu usiluje napr. ministerstvo stáva sa gestorom návrhu zákona. Legislatívna rada vlády rozošle zákon na pripomienky rezortom, ktorých sa to týka, pripomienky zapracuje a formálne podá návrh zákona predsedovi parlamentu. Ten ho odovzdá ústavnoprávnemu výboru a jeho predseda zas ďalším výborom. Parlamentné výbory o návrhu rokujú a ich stanovisko prednesie spravodajca výboru. V pléne sa uskutoční otvorená rozprava a po nej poslanci hlasujú. Na prijatie zákona je potrebná nad ˝ väčšina prítomných poslancov. Na prijatie ústavy zas kvalifikovaná väčšina-3/5 všetkých poslancov. Kvórum- počet poslancov, kt. prítomnosť je potrebná na prijatie uznesenia (u nás 76 poslancov)
Zákon potom podpíšu príslušní ústav. Činitelia - prezident, predseda vlády, parlamentu, prípadne príslušný minister. Nakoniec sa práv. predpis publikuje v Zbierke zákonov SR.

Správne právo
Správne právo je jedno z významných odvetví slovenského právneho poriadku. Jeho základným poslaním je zabezpečovať ochranu verejného záujmu a v prípade nevyhnutnosti ochranu práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, ako aj plnenie ich povinností. V záujme ich zabezpečenia je možné uplatniť administratívne donútenie.
Toto právne odvetvie zaraďujeme do verejného práva, pričom konkrétny obsah jeho realizácie je určený úradnou mocou.
Pojem: Správnym právom rozumieme odvetvie slovenského práva, ktoré upravuje spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy, a to tie, ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami, medzi správnymi orgánmi a právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom. Správne právo sa členína: Správne právo hmotné – inak nazývané aj materiálne správne právo, ktoré obsahuje také administratívnoprávne normy, obsahom ktorých sú práva, právom chránené záujmy a povinnosti subjektov, ktoré vstupujú doprávnych vzťahov. Správne právo procesné – niekedy nazývané aj formálne správne právo, ktoré obsahuje procesný postup subjektov, ktorý sa aplikuje pri uplatňovaní práv a povinností, za účelom ktorých subjekty vstupujú do právnych vzťahov. Správne právo tvorí súbor právnych noriem, ktoré upravujú časť spoločenských vzťahov v oblasti verejnej správy.
Verejná správa vo svojej vlastnej podstate predstavuje správu verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí.

Verejná správa pozostáva z dvoch základných zložiek, a to štátnej správy a samosprávy. Štátna správa je najrozsiahlejším druhom štátnej činnosti. Výkonom štátnej správy sa zabezpečuje realizácia všetkých funkcií štátu (vnútorných i vonkajších) a orgány štátnej správy (t.j. vláda a ústredné orgány štátnej správy – ministerstvá a ďalšie, a miestne orgány štátnej správy – krajské úrady a okresné úrady) plnia prevažnú časť úloh zabezpečovaných štátnymi orgánmi. (Poznámka: Od 1.1.2004 budú okresné úrady nahradené obvodnými úradmi.) Štátna správa je predovšetkým činnosťou výkonnou a naraďovacou a ako taká je činnosťou pod zákonnou – vykonávanou na základe zákona. Samospráva je jeden z ďalších komponentov, ktoré tvoria verejnú správu.
Poznáme územnú a záujmovú samosprávu. Územnú správu môžeme vymedziť ako organizačnú formu verejnej správy, v ktorej miestne spoločenstvo ako právnická osoba zabezpečuje riešenie od štátu odlišných úloh, ale realizácia týchto úloh sa rieši pod dozorom štátu. Základom územnej samosprávy je obec, ktorá tvorí samostatný samosprávny celok. Obec je právnickou osobou. Združuje fyzické osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Územnú samosprávu tvorí ďalej vyšší územný celok (samosprávny kraj).
Záujmová samospráva nepredstavuje ucelený, vnútorne usporiadaný systém. Do tohto pojmu sa zaraďujú všetky inštitúcie, ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva, a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem (rôzne spolky, zväzy, spoločnosti, kluby, iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie).V tejto súvislosti je vhodné spomenúť aj termín verejnoprávne inštitúcie (korporácie). Ide o inštitúcie, ktoré sa vyznačujú osobitným okruhom činností, ktoré podporujú plnenie štátnych, resp. verejných úloh. Spravidla sú zriaďované zákonom a financované čiastočne zo štátnych prostriedkov a vo svojej činnosti podliehajúce štátnemu dozoru (typickým príkladom sú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas).

Subjekty správneho práva.
Subjektom správneho práva je potenciálny alebo skutočný účastník právnych vzťahov, ktorý je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností. To znamená, že musí mať právnu subjektivitu, t.j. spôsobilosť byť subjektom právneho vzťahu a mať práva a povinnosti v rozsahu určenom normami správneho práva. Medzi subjekty správneho práva začleňujeme predovšetkým orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby, právnické osoby a pod. Subjekty správneho práva vystupujú ako nositelia práv a povinností ustanovených normami správneho práva a zabezpečených štátnym aparátom v administratívnoprávnych vzťahoch. Administratívnoprávne vzťahy sú spoločenské vzťahy upravené normami správneho práva, ktoré vznikajú, menia sa alebo zanikajú v oblasti verejnej správy.