Metódy a formy verejnej správy
Verejná správa sa realizuje určitými metódami a formami. Metódy delíme do troch skupín:
metódy presvedčovania a donucovania – možno ich považovať za metódy základné a všeobecné
b) metódy administratívneho pôsobenia, ekonomického pôsobenia, spoločensko-organizátorského pôsobenia, správnej prevencie a profylaxie, spätných väzieb a aktívnej účasti spravovaných subjektov v procesoch verejnej
c)metódy špecifické a jedinečné
Formy verejnej správy vymedzujeme ako: a) štrukturálne formy, b) procedurálne formy, c) finálne formy.

Kontrola vo verejnej správe.
Vo verejnej správe sa realizuje kontrola, v rámci kontrolného systému, ktorý v Slovenskej republike tvorí:
a) Národná rada Slovenskej republiky
b) vláda Slovenskej republiky
c) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
d) Úrad vlády Slovenskej republiky
e) ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky
f) orgány miestnej štátnej správy
g) inšpekcie, škúšobníctvo a iné štátne orgány a organizácie
h) obce a mestá

Zodpovednosť vo verejnej správe.
Súčasťou činnosti označovanej ako verejná správa je zabezpečovanie plnenia verejných povinností, ktoré vyplývajú pre spravované osoby priamo z právneho predpisu alebo zo správneho (administratívneho) rozhodnutia vydaného na základe právneho predpisu.
Popri výkone týchto rozhodnutí (exekúcii) majú orgány verejnej správy k dispozícii tiež sankcie trestného charakteru. Ich uplatnenie sa viaže na spáchanie správneho deliktu. Pod správnym deliktom rozumieme priestupok alebo iný správny delikt.

Verejná správa sa realizuje vo viacerých oblastiach, ktoré tvoria predmet úpravy správneho práva hmotného v rámci jeho osobitnej časti:
Príslušné právne predpisy upravujú správu v nasledovných oblastiach:
1. Vnútorná správa
2. Policajná správa
3. Správa zahraničných vecí
4. Správa obrany
5. Správa školstva
6. Správa zdravotníctva
7. Správa kultúry
8. Správa daní a poplatkov
9. Správa živnostenského podnikania
10. Správa informácií
11. Správa životného prostredia
12. Správa súdov
13. Správa dopravy
Problematika správneho práva procesného, zameraná na úpravu procesného postupu subjektov, ktorý sa aplikuje pri uplatňovaní práv a povinností, je upravená predovšetkým v zákone č.71/1967Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Rozhodnutia správnych orgánov môžu byť tiež preskúmavané súdmi. V takom prípade sa uplatnia ustanovenia V. časti Občianskeho súdneho poriadku s názvom „Správne súdnictvo“.

OBČIANSKE PRÁVO
Občianske právo patrí k najzákladnejším a tiež k najstarším právnym odvetviam v histórii práva. Vzniklo v podmienkach starého Ríma, odkiaľ pochádza aj jeho názov : ius civile ( ci-vilné právo), ktorý sa používa doteraz. Systém občianskeho práva (OP) je rozpracovaný v Občianskom zákonníku, ktorý upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, majetku, autorských práv, priemyselných vzorov a podobne.
Pritom majetkovými vzťahmi rozumieme v najvšeobecnejšej podobe také spoločenské vzťahy, ktoré sa týkajú majetku a majetkových hodnôt. K nim patria : - vlastnícke vzťahy,
–vzťahy disponovania s majetkom,
–odplatné poskytovanie práca výkonov, atď.
Pod pojmom občianske právo rozumieme : právne odvetvie, ktoré všeobecne upravuje majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobno majetkové vzťahy, pričom subjekty týchto vzťahov majú v právnej rovine rovnaké postavenie. Občianske právo upravuje aj čisto osobné, resp. osobnostné vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s ochranou určitých aspektov ľudskej osobnosti. Občiansky zákonník ich upravuje v § 11 a nasled. Medzi ne patria : -ochrana telesnej integrity, osobnej slobody, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, podoby a pod. - ochrana prejavov osobnosti zachytenej na určitom hmotnom substráte ( písomnosti ), zvukové a obrazové záznamy.
- ochrana mena fyzickej osoby, ako aj názvu právnickej osoby. ( § 19b OZ).

Vysvetlivky : Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Za neoprávnený zásah sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčastne svojou formou primeraná. Hmotné substráty, ktoré zachytávajú, alebo vyjadrujú osobnosť fyzickej osoby nie sú predmetom občianskoprávnej ochrany, ale je to práve osobnostný obsah, zachytený na tomto substráte.
Písomnosti osobnej povahy sú najmä listy, denníky, zápisníky, ktoré nie sú určené pre verejnosť.
Na vyhotovovanie alebo použitie písomností osobnej povahy, podobizní,.., sa zásadne vyžaduje privolenie fyzickej osoby, ktorej sa to týka. Jednotlivé aspekty ochrany osobnosti v občianskom práve členíme na:
1. právo na česť a dôstojnosť
2. právo na meno
3. právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte
4. právo na osobnú integritu
5. právo na súkromie
6. právo na opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov vo vzťahu k hromadným prostriedkom.
Osobno-majetkové vzťahy upravované občianskym právom sú právne vzťahy vznikajúce z výsledkov duševnej tvorivej činnosti. Ide o veľmi rozsiahlu skupinu spoločenských vzťahov, predmetom ktorých sú nehmotné diela, a to diela literárne, vedecké a umelecké, ku ktorým priraďujeme výkony výkonných umelcov, a takisto vynálezy, zlepšovacie návrhy a priemyselné vzory. Osobno-majetkové vzťahy možno teda rozčleniť do dvoch skupín : - autorsko-právne vzťahy a vzťahy výkonných umelcov, upravené autorským zákonom,
- priemyselno-právne vzťahy z vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov, upravené zákonom o vynálezoch a priemyselných vzoroch. Pramene OP:
- vychádzajú z materiálnych podmienok spoločnosti a sú vyjadrené v normách občianskeho práva,
- sú písané právne normy vo formálnom slova zmysle ako napr. (Ústava SR, zákony, OZ, a iné právne normy a predpisy),
- obyčaje, zvyklosti, pravidlá spolužitia vychádzajú z OP len vtedy ak sa ich dovoláva niektorý právny predpis.
- Ústava SR.
-Občiansky zákonník.

Predmetom OP - je skúmanie majetkových a nemajetkových vzťahov medzi občanmi, štátom ,organizáciami, (napr. vlastníctvo-§123 OZ, zmluvy-§43 OZ, dedenie-§460 OZ, vynálezy, právo na česť, dôstojnosť, ochranu a podobne). Vlastníctvo § 123: vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastnícke právo je teda právo ovládať vec, držať, používať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci. Vlastník má právo vec užívať, alebo aj neužívať. Ak ju neužíva, môže jej užívanie prenechať inému. Oprávnenie vec používať je obmedzené len na také veci, z ktorých možno mať úžitky alebo plody. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi. Zmluvy § 43 : prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý...
Návrh na uzatvorenie zmluvy ako jednostranný právny úkon musí spĺňať tieto znaky : - prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy, musí byť vyslovený a urobený s vážnym úmyslom uzavrieť zmluvu.
- návrh musí byť adresný
- návrh musí byť určitý
- z prejavu vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom viazaný.
Forma návrhu nie je predpísaná. Môže byť urobený ústne, písomne alebo inými prostriedkami (faxom, telegramom, počítačom).
Dedenie§460:dedičstvosanadobúdasmrťouporučiteľa.Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Okamih smrti poručiteľa, alebo deň, ktorý určil súd, je rozhodujúci pre prechod práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva.