Právne úkony
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých právalebopovinností,ktoréprávnepredpisystakýmtoprejavomspájajú.

Druhy právnych úkonov v OP:
- jednostranné (unilaterálne), dvojstranné (bilaterálne), podľa toho, či ide o prejav jednostrannej vôle (ponuka, prijatie), alebo vzájomný prejav vôle dvoch strán (zmluva).
- jednostranné sa ďalej delia : - adresované (smerujúce voči určitým subjektom )
- neadresované(verejná súťaž)
- právne úkony medzi živými a pre prípad smrti, ( napr. záveť )
- odplatné a bezodplatné, podľa toho, či smerujú na založenie nároku na vzájomné plnenie (napr. kúpa - darovanie)
- formálne a neformálne. Neformálne sú také právne úkony, pre platnosť ktorých sa nevyžaduje, aby vôľa subjektov bola prejavená v osobitnej forme.
- kauzálne a abstraktné. Pri abstraktných právnych úkonoch možno uplatňovať z nich pochádzajúce právne účinky bez preukázania kauzy, pri ktorých, ak je to potrebné, treba kauzu vždy preukázať. Kauzou je právnym titulom právneho úkonu uznaný bezprostredný hospodársky cieľ právneho úkonu, napr. dôvod nadobudnutia, s cieľom splnenia dlhu, pre prípad smrti. Náležitosti právnych úkonov:
- náležitosti subjektu (spôsobilosť na právne úkony),-spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Subjekt, ktorý robí právny úkon, musí mať spôsobilosť na práva a povinnosti, ktoré z úkonu majú preň vzniknúť, alebo ktoré sa majú týmto úkonom zmeniť, či zrušiť.

Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Neplatný úkon pre duševnú poruchu. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonom alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Spôsobilosť na právne úkony nemá: -maloletá osoba
- osoba, ktorá bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý je uvedený v súdnom rozhodnutí
- osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami vedy ( zdravotníctva ).nedostatok spôsobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Zánik spôsobilosti na práva a povinnosti: -smrťou
- vyhlásením za mŕtveho
- náležitosti vôle (musí byť daná, vážna, bez omylu a slobodná). Právny úkon sa musí robiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Prejav vôle sa môže urobiť :1 - konaním a.) výslovné právne úkony(ako vyjadrovací prostriedok predpokladá ľudskú reč, nezáleží na forme a spôsobe, možno urobiť tak ústne ako aj písomne.
b.) kongludentné právne úkony – všetky právne úkony, ako prejav vôle, ktoré sa uskutočnili inak, ako výslovným spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcel účastník povedať.(napr. kývnutie hlavou, čo daný úkon obvykle znamená..)
2.- opomenutím – nečinnosť účastníka
Sloboda a vážnosť prejavu vôle : ak právny úkon trpí vadami vôle ( nebol urobený slobodne a vážne ), alebo trpí vadami prejavu vôle ( nebol urobený určite a zrozumiteľne ), je absolútne neplatný. - náležitosti prejavu (forma, zrozumiteľnosť, určitosť). Právny úkon sa musí urobiť slobodneavážne,určiteazrozumiteľne,inakjeneplatný.
Predpoklad, že k prejavu vôle došlo: -slobodne a vážne
-určite a zrozumiteľne
-s možným predmetom plnenia, inak je právny úkon neplatný.
Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle.
Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj neslobodu vôle. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením, alebo psychickým donútením.

Zrozumiteľnosť : - právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu. Určitosť právneho úkonu : - ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
- náležitosti vzťahu vôle a prejavu (zhoda alebo nezhoda vôle s prejavom, môže byť vedomá alebo nevedomá. Musí jestvovať jednota vôle a prejavu. Tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultárne ( prebiehajú spoločne, súhlasne ), inak niet právneho úkonu. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu. Človek často koná fakticky. Neprejavuje vôľu avšak jeho činnosť má napriek tomu právne dôsledky ( výkon práce, tvorivá duševná činnosť, vytvorenie diela,..). nevedomá zhoda – omyl v prejave, omyl v kvalite, vedomá zhoda–výhrada,
- náležitosti predmetu právneho úkonu ( náležitosti správania možné a dovolené).
Právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený.

Platnosť právnych úkonov:
- pokiaľ spĺňa všetky právne náležitosti tzn., že sú úplné a nevyhlasujú sa chybné,
- pokiaľ nespĺňajú právne náležitosti môžu byť neplatné, odporujúce, neexistujúce.
Podľa stupňa vady sa rozoznáva: neexistentnosť neplatnosť odporovateľnosť právnych úkonov, podľa toho sa hovorí o : neexistentnom, neplatnom a odporovateľnom právnom úkone. A preto jeho následky nenastanú. Právny úkon je neplatný v celom rozsahu, ak dôvodom jeho neplatnosti je podstatná náležitosť právneho úkonu.